Slovenské národné múzeum – 105 rokov v službách pamäti národa

Peter Maráky
Myšlienka zriadenia národného múzea sa objavovala na Slovensku už od počiatkov národného obrodenia a vrcholila v čase vzniku Matice slovenskej. Pevnejšie organizačné a zbierkotvorné základy potrebné na jeho inštitucionalizáciu však položila až v roku 1893 Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá vznikla predovšetkým vďaka neúnavnému úsiliu Andreja Kmeťa, zakladateľa Slovenského národného múzea. Od vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti je múzeum najdlhšie kontinuitne pôsobiacou národnou vedeckou a kultúrnou inštitúciou, ktorej aktivity nielenže suplovali aj funkcie iných celonárodných ustanovizní, ale sa tiež zúčastňovali, najmä zbierkovými fondami, na vytváraní ďalších. Múzeum podporilo napríklad vznik národnej knižnice, národného archívu i národnej galérie a v nemalej miere prispelo k vytvoreniu celonárodnej pamiatkárskej inštitúcie a reštaurátorských dielní. Počas 105-ročného pôsobenia Slovenské národné múzeum, ktorého historické jadro vzniklo v centre národných snažení Slovákov v minulom storočí, v Turčianskom Svätom Martine, prešlo zložitým procesom formovania i početnými organizačnými zmenami. Dnes už rozsiahla celoštátna inštitúcia spravuje vyše trojmiliónový zbierkový fond, ktorý dokumentuje predovšetkým hmotne vývoj prírody a spoločnosti na Slovensku, kultúru a život Slovákov doma i za hranicami, zmeny v živote krajiny a jej obyvateľov od čias formovania sa geologických vrstiev až po súčasnosť, charakterizovanú budovaním moderného demokratického štátu na konci druhého tisícročia. Múzeum, ktorého sídlo je od roku 1961 v hlavnom meste krajiny – Bratislave, realizuje svoju zberateľskú, dokumentačnú, vedeckú, vzdelávaciu a v neposlednom rade prezentačnú prácu prostredníctvom siete dvanástich špecializovaných múzeí, v ktorých pôsobia špecialisti z početných vedných odborov. Vykonáva koordinačnú, odborno-poradenskú a metodickú činnosť, spravuje archív s osobitným významom a vedeckú knižnicu s vyše 100-tisícovým fondom, realizuje rozsiahlu vydavateľskú aktivitu prostredníctvom zložiek Národného múzejného centra, ktoré je aj strediskom školiteľských aktivít v oblasti muzeológie a muzeografických disciplín. Múzeum spravuje rozsiahle areály a mnoho solitérnych objektov kultúrnych pamiatok, medzi nimi sedem národných kultúrnych pamiatok. Je najväčším užívateľom fondu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v Slovenskej republike. Stále expozície Slovenského národného múzea v Bratislave, Martine, Bojniciach, Myjave, Betliari, na Krásnej Hôrke, na Červenom Kameni a inde, každoročne zrealizované desiatky výstavných podujatí doma i v zahraničí, dva časopisy s takmer 50-ročnou tradíciou, najstaršie slovenské vedecké zborníky a ďalšie neperiodické publikácie, katalógy, súpisové práce, ale tiež poradenská záujmová práca s verejnosťou patria k trvalým aktivitám kultúrnej inštitúcie, ktorú navštívi ročne asi milión návštevníkov. Viaceré výsledky vedeckých projektov patria k základným poznatkom o minulosti slovenskej krajiny, o hospodárskych, politických i kultúrnych dejinách Slovenska a Slovákov, o vývoji slovenskej štátnosti i o vývoji a kultúre etnických minorít žijúcich na Slovensku. Rozsiahle zbierkové fondy a najvýznamnejšie nehnuteľnosti spravované Slovenským národným múzeom sú hodnotami, ktorých význam pre národnú a štátnu prezentáciu, občiansku a etnickú sebaidentifikáciu Slovákov a obyvateľov Slovenskej republiky sú nenahraditeľné a nezastupiteľné. Napriek tomu, že Slovenské národné múzeum je jedným z najmladších národných múzeí v Európe, jeho fondy, výsledky dokumentačnej a vedeckej činnosti, ako aj prezentované originálne doklady a interpretácie sú nezvratným dôkazom mimoriadneho významu, osobitého vkladu, všeobecného dosahu i svojráznosti krajiny, jej kultúry a obyvateľov z hľadiska geografického, politického, hospodárskeho i kultúrneho vývoja európskeho kontinentu. A hoci si to nie vždy a všetci uvedomujeme má pe existenciu národa a štátu význam, ktorý možno prirovnať k významu pamäti pre život človeka. Je nielen prejavom biologickej existencie, ale tiež dokladom tvorby a zachovávania kultúrnych prejavov spoločnosti, ktoré vytvárajú nevyhnutnú tradíciu i východiská ďalšieho prežitia i rozvoja. Pri 105. výročí nepretržitého pôsobenia Slovenského národného múzea pri zachovávaní kultúrneho dedičstva a rozvíjaní národnej vedy, kultúry a vzdelanosti, chceme výberom príspevkov do tohto čísla našej revue Pamiatky a múzeá nielen poukázať na rozmanitosť povinností, záujmov a aktivít múzea, jeho pracovníkov a spolupracovníkov, ale tiež pripomenúť zodpovednosť celej slovenskej spoločnosti za pestovanie a rozvoj svojho národného múzea. Tak ako treba pamäť živiť novými informáciami, nemožno zabudnúť, že múzeum môže účinne plniť svoje funkcie len ak na to bude mať priaznivé podmienky, ak bude systematicky dopĺňať svoje zbierkové fondy, odborne a vedecky ich spracúvať a vyhodnocovať, ak bude mať dostatok príležitostí predstavovať ich verejnosti v dôstojných priestoroch a vo forme vyhovujúcej modernej dobe. Starostlivosť o národné múzeum nie je luxusnou veľkorysosťou, je to cieľavedomý vklad do zdravého národného vývoja a budúcnosti, je to aj uvedomelá a efektívna investícia do tvorby priaznivého obrazu národa, ktorý o sebe vytvára pre seba a ako svoj vklad do svetového kultúrneho dedičstva.


  Publikované na: www.snm.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Začiatky Slovenského národného múzea

Začiatky Slovenského národného múzea (SNM) sú spojené s úsilím slovenského národa o národnú emancipáciu a sebaurčenie. SNM nadväzuje na tradície Múzea Matice slovenskej a Múzea Národného domu v Martine, ktoré rozvíjala Muzeálna slovenská spoločnosť. Tieto úsilia vyvrcholili r.1908 otvorením prvej stálej expozície v Martine v budove postavenej z národnej zbierky. Múzeum si od začiatku budovalo zbierky archeologické, etnografické, historické, numizmatické, umeleckohistorické, výtvarné a prírodovedné.

Slovenské národné múzeum

Slovenské národné múzeum je najväčšou múzejnou inštitúciou v Slovenskej republike. Pôsobí viac ako sto rokov. Má vo svojom zbierkovom fonde viac ako 3,5 mil. zbierkových predmetov zo všetkých vedných odborov. Spravuje aj niekoľko desiatok objektov, mnohé sú zapísané v Registri kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Múzeum taktiež spravuje dve múzea ľudovej architektúry v prírode, päť hradov, ktoré patria k najnavštevovanejším na Slovensku. Spišský hrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie na Spiši, zapísanej do Registra svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Slovenské národné múzeum

Začiatky Slovenského národného múzea (SNM) sú spojené s úsilím slovenského národa o národnú emancipáciu a sebaurčenie. SNM nadväzuje na tradície Múzea Matice slovenskej a Múzea Národného domu v Martine, ktoré rozvíjala Muzeálna slovenská spoločnosť.

Cieľom nového šéfa SNM je upevnenie postavenia múzea

Upevniť postavenie Slovenského národného múzea (SNM) ako centrálnej múzejnej inštitúcie Slovenska aj významnej vedeckej, kultúrnej a verejnej inštitúcie je hlavným cieľom Koncepcie rozvoja Slovenského národného múzea (SNM) na obdobie rokov 2010 – 2016. Na Riaditeľskej rade SNM ju 18 riaditeľom múzeí patriacich pod SNM predstavil nový generálny riaditeľ SNM Rastislav Púdelka. Riaditeľská rada SNM sa zišla po prvý raz od zvolenia nového generálneho riaditeľa 29. marca. Agentúru SITA o tom informovala Markéta Plichtová z oddelenia prezentácie a marketingu SNM. Vedenie národného múzea chce do roku 2016 okrem iného obnoviť sídlo SNM v Bratislave, budovy múzea v Martine, hrady, ktoré má v správe a svoje reštaurátorské dielne.

Osemdesiat rokov národného múzea v hlavnom meste

Osemdesiate výročie od slávnostného otvorenia v Bratislave oslávi začiatkom mája Slovenské národné múzeum (predtým Zemedelské múzeum). Jubileum svojho vzniku si múzeum, ktoré má v súčasnosti najvyšší počet zbierok na Slovensku, pripomenie presne 4. mája. Ako ďalej agentúru SITA informovala Jana Huttanová z oddelenia prezentácie a marketingu Slovenského národného múzea (SNM), pred 80 rokmi – 4. mája 1930 sa v novopostavenej sídelnej budove Zemedelského múzea na Vajanského nábreží na jej slávnostnom otvorení zišli vtedajší najvyšší predstavitelia politického a verejného života Československa, zástupcovia diplomatického zboru, kultúrnych inštitúcií, hospodárskych korporácií, vysokých a špecializovaných škôl s poľnohospodárskym zameraním. Prvých návštevníkov múzea čakali expozície troch novozriadených múzeí – Zemedelského múzea (1924), Lesníckeho múzea (1927) a Slovenského vlastivedného múzea (1923).