České osobnosti vo vzťahu k Slovensku

České osobnosti vo vzťahu k Slovensku zastúpené v Slovenskom biografickom slovníku

Pavol Parenička, Slovenská národná knižnica MartinÚvodom niekoľko informačných poznámok o biografickom ústave Slovenskej národnej knižnice v Martine. Toto špecializované biografické vedecko – výskumné a dokumentačné pracovisko bolo založené 1. Januára 1969 ako organizačná súčasť vtedajšieho Pamätníka slovenskej literatúry (neskôr premenovaný na Pamätník národnej kultúry) Matice slovenskej. Jeho zrod teda spadá do obdobia obrodného procesu, keď sa uvoľnili totalitné pomery a aj vo sfére marxistickej historiografie a jej metodológie sa začala popri ľudových masách výraznejšie úloha jednotlivca v dejinách. Biografický ústav ako dodnes jedinečné pracovisko tohto druhu na Slovensku prekonal v sedemdesiatych rokoch nežičlivú atmosféru normalizácie, aby následne v rokoch 1986 až 1994 zrealizoval najvýznamnejší vedecko – výskumný a vydavateľský projekt v celých dejinách Matice slovenskej, a to šesťzväzkový Slovenský biografický slovník, jedno zo základných encyklopedických a lexikografických diel modernej slovenskej historiografie.
Čo predchádzalo samotnému vydaniu Slovenského biografického slovníka ? Predovšetkým budovanie dokumentácie a vlastný výskum. Čo sa týka dokumentácie, k 1. Júlu 2000 sa vďaka zbierkotvornej činnosti ústavu v ňom nazhromaždilo 709 000 jednotiek. Z nich v archíve sa nachádza 74 376 jednotiek, pričom ide o výpisy z matrík narodených a zomrelých, rodostromy či rodokmene, genealogické tabuľky, genealógie, autobiografie, biografie, memoáre, rozličné formy životopisov, dotazníkov, úmrtné oznámenia, bibliografie, súpisy prác a mnohé ďalšie dokumenty, ktoré boli hneď od začiatku existencie Biografického ústavu doňho presunuté z iných matičných pracovísk, najmä z Literárneho archívu. Po roku 1969 sa tieto archiválie a dokumenty získavali aj z mimomatičných archívov, knižníc, od rozličných inštitúcií, korporácií i od jednotlivcov, nielen zo Slovenska, ale aj v československých reláciách a zo zahraničia. Táto unikátna archívna biografická systematicky budovaná zbierka má svoj osobitný katalóg archiválií a roku 1991 tlačou vyšiel trojzväzkový Súpis základných biografických dokumentov vo fondoch Biografického ústavu Matice slovenskej. Okrem archívnych dokumentov sa zbierajú a uchovávajú aj biografické výstrižky, zvlášť články a nekrológy i správy z periodickej tlače, ktorých evidujeme 87 791 jednotiek. Najpočetnejšie sú však zastúpené bibliografické anotované, tézovité i neanotované záznamy o slovenských a slovacikálnych osobnostiach z odbornej našej i zahraničnej literatúry, periodickej i neperiodickej tlače, pričom úzko spolupracujeme s národným bibliografickým ústavom Slovenskej národnej knižnice, a tak aj počet týchto bibliografických záznamov dosiahol 318 998 jednotiek, uložených v osobitných katalógoch. Špeciálny katalóg zo slovenskej periodickej tlače do roku 1900 obsahuje ďalších 37 479 bibliografických anotovaných záznamov. Dôležité postavenie z aspektu dokumentácie má tzv. generálny katalóg s približne 200 000 záznamami zo základnej slovníkovej a encyklopedickej literatúry slovenskej, maďarskej, českej a čiastočne aj nemeckej a židovskej proveniencie. V súčasnosti sa teda sumárne na pôde Biografického ústavu nachádza už zmienených vyše 700 000 jednotiek, viažúcich sa k životu a dielu asi 40 000 slovenských a slovacikálnych, teda aj českých osobností.
V oblasti biografického výskumu a prezentácie Biografický ústav organizuje početné medzinárodné, celoslovenské i regionálne vedecké, odborné i popularizačné podujatia, na ďalších agilne participuje, na ktorých zverejňuje výsledky svojej bádateľskej činnosti, samozrejme, vrátane edičnej. V tejto súvislosti treba zvlášť zdôrazniť vydávanie ústavného zborníka Biografické štúdie a tlačou publikovaných už jeho 26 ročníkov, reflektujúcich najmä vlastnú biografickú výskumnú činnosť, ale prinášajúci i biografické príspevky širšej slovenskej aj zahraničnej biografickej, genealogickej, archivárskej, literárnohistorickej a inej obce. V prevažnej miere však dokumentačná i výskumná práca ústavu cieľavedome smerovala ku koncipovaniu základného životopisno – encyklopedického diela. Jeho heslár vyšiel po dlhých konzultáciách a prípravách roku 1982 pod názvom Malý slovenský biografický slovník, neskôr v krátkom časovom rozpätí rokov 1986 až 1994 samotných 6 zväzkov veľkého slovníka. V roku 1999 toto pracovisko pripravilo a vydalo Reprezentačný biografický lexikón Slovenska, v roku 2001 vydá Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia a perspektívne sa rozbehli práce na tvorbe Lexikónu slovenských žien. Paralelne sa završuje práca na prvom zväzku a dohotovení rukopisu Biografického lexikónu Slovenska, pretože jeho doplnená, rozšírená a upravená reedícia, ktorá mala vyjsť roku 1997 ako Slovenský biografický slovník 1. Zväzok A – D. sa kvôli vážnym súdnym autorským a zostavovateľským sporom napokon nerealizovala a celý projekt si tak vyžiadal zásadné korektúry, vrátane zmeny názvu. Na záver tohoto úvodného expozé načim ešte podčiarknuť, že tvorba Slovenského biografického slovníka nebola iba záležitosťou jeho redakcie a úzkeho okruhu redaktorov, ale ako autori, lektori i recenzenti sa na nej zúčastnili stovky renomovaných vedeckých a odborných pracovníkov zo Slovenska, len ojedinele aj z českých krajín.
Tak sa konečne dostávame k meritu veci, a to k zastúpeniu českých osobností v Slovenskom biografickom slovníku. Spolu je v jeho šiestich zväzkoch publikovaných 12 630 hesiel, z ktorých zhruba jednu dvanástinu, presne 1 068, možno považovať za české osobnosti, resp. Čechov, Moravanov a Slezanov vo vzťahu k Slovensku a slovenským reáliám, čím získali slovacitu alebo slovacikálnosť. Pri ich identifikácii sme uplatňovali etnický , a nie teritoriálny princíp, aby sme vylúčili Nemcov a Židov, pochádzajúcich z českých krajín s interakciou na slovacikálnosť. Pre zaujímavosť uvádzame, že v prvom zväzku je spolu zaradených 2 452 hesiel osobností, z toho českých 145, v druhom 2 539 a českých 194, v treťom 1 906 a českých 181, v o štvrtom 2 156 a českých 184, v piatom 1 995 a českých 186 a napokon v šiestom 1 622 a českých 178.
Z hľadiska československej štátnosti možno konštatovať, že v 20. Storočí, resp. po roku 1918 je v Slovenskom biografickom slovníku z celkového počtu 1 068 českých osobností až neuveriteľných 882, čo názorne dokumentuje, že do vzniku Československej republiky v dlhom predchádzajúcom historickom vývoji sa len ojedinele Česi, Moravania a Slezania, takpovediac metaforicky, dostávali do slovenských dejín. Vo svetle slovníka do nich roku 1918 zasiahlo iba 186 osobností a při pohľade na ne je zrejmé, že aj tieto postavy sa na Slovensku zjavovali v určitých vlnách.

Z nich určite najvýznamnejšia bola pobielohorská emigrácia alebo jednoducho exulanti, z ktorých slovník zachytáva 28 osobností, prevažne protestantských kazateľov, kňazov, učiteľov, rektorov, náboženských i svetských, beletristických a odborných spisovateľov. Tí na Slovensku našli azyl, dočasne alebo natrvalo sa na ňom usadili a vyvíjali bohatú činnosť rozličného zamerania, keď osobitne rozvinuli barokovú exulantskú kultúru a vedu so zárodkami špecifického fenoménu v podobe barokového slavizmu. Jeho nositeľmi boli napríklad Mikuláš Drábik, Jakub Jakobeus, Jan Amos Komenský, Adam Trajan – Benešovský a Juraj Tranovský, ktorí sa v 17. Storočí výrazne zapísali do slovenskej, československej i širšej európskej histórie. Rovnako 28 osobností sme narátali českých pedagógov, učiteľov a profesorov, pôsobiacich na školách na Slovensku v 19. storočí, predovšetkým v období bachovského absolutizmu, keď ich sem posielala administratíva ministra kultu a školstva ríšskej viedenskej vlády, českého šľachtica, grófa Leva Leopolda Thuna. I keď už nešlo o také výrazné a významné osobnosti ako boli exulantské, hodno v tejto súvislosti spomenúť Jána Kadavého, Františka Ottu Matzenauera, Jána Fridricha Pecvala (pôvodne Pecivála) a Karola Ernesta Riznera , z ktorých najmä poslední dvaja založili rodiny Pecvalovcov a Riznerovcovm pričom viacerí ich členovia neskôr vážne prehovorili do európskych, rakúskych, uhorských i slovenských dejín, či už vedy a techniky v prvom prípade, alebo kultúry a literatúry v druhom.

Ďalšiu početnú skupinu českých osobností na Slovensku do roku 1918 tvorili rehoľníci, ktorí vyvíjali misijnú, duchovnú a kultúrnu činnosť na území Slovenska. Svoje osudy s ním spojilo 20 rehoľníkov z českých krajín, pričom ojedinele išlo o premonštrátov, jezuitov, benediktínov a piaristov, pôsobiacich v cirkevnom školstve, ale najviac – 10 bolo príslušníkov františkánskej rehole, keď františkáni zvlášť vynikali ako hudobníci – organári a hudobní skladatelia na čele s Edmundom Paschom. A to sa už dostávame do oblasti umeleckého života, v rámci ktorého na Slovensku do začiatku 20. Storočia účinkovalo 17 výtvarných umelcov – architektov, staviteľov, sochárov, maliarov a rytcov, a 13 hudobníkov – interpretov, kapelníkov, skladateľov, učiteľov, zbormajstrov, regenschoriov. K umeleckému svetu mali blízko kníhtlačiari ako predstavitelia knižnej kultúry, z nich 12 českých zakotvilo na Slovensku a rozvíjalo kníhtlačiarenské aktivity. Medzi najvýznamnejších patril exulantský kníhtlačiar v Trenčíne Václav Vokál, ale najmä Josef Antonín Škarnicel, ktorý roku 1769 kúpil staršiu kníhtlačiareň v skalici a založil slávnu škarniclovskú dynastiu tlačiarov ako najvýznamnejších národne orientovaných podnikateľov v tomto odbore na Slovensku až po vznik Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku v Martine roku 1869.

Ďalšiu skupinu českých osobností tvoria pre slovenské dejiny kontroverzní husitskí, jiskrovskí a bratrícki velitelia, ktorí počas husitských vpádov, Jiskrovho zásahu do uhorských pomerov a následného bratríckeho hnutia v 15. Storočí pôsobili na Slovensku, pričom túto kapitolu česko – slovenskej histórie sprvu romantická štúrovská, neskôr aj marxistická historiografia príliš idealizovala a neadekvátne preferovala. Z tohoto búrlivého obdobia sa v slovníku nachádza 11 protagonistov husitov, jiskrovcov a bratríkov – Blažek z Borotína, Fridrich z Ostrova, Velek Koudelník z Březovej, Ján Šimikovský, Ján Talafús z Ostrova, Ján Tovačovský z Cimburka, Martin Valgata, Ján Jiskra, Peter Axamit, Mikuláš Brcál a Jan Švehla, pričom nejeden z nich ako žoldnier pôsobil v službách husitov, neskôr v Jiskrovom vojsku i v bandériách bratríkov, ba niektorí po porážke bratríckeho hnutia našli uplatnenie vo vojsku Mateja Korvína, v jeho Čiernom, inak legendárnom českom pluku.

Keďže Slovenský biografický slovník si za svoje základné periodizačné medzníky zvolil letopočty 833 po Kristovi, teda tradičné dátum založenia Veľkomoravskej ríše a 1990, nemožno obísť ani najstaršie veľkomoravské obdobie slovenských dejín, z ktorého slovník eviduje 11 moravských osobností. Ak vychádzame z transpartnej koncepcie Juraja Hodála, potom na Slovensku, poťažne v slovenskom kniežatstve v 9. storočí rešpektujeme éru “moravského nadpanstva” , reprezentovaného mojmírovskou dynastiou a jej kniežatami a panovníkmi Veľkej Moravy. Do tohoto panovníckeho rodu patrili Mojmír I., Rastislav, Svätopluk I., Svätožizňa, Mojmír II. a Svätopluk II. Ďalej k nim možno priradiť moravských družiníkov, kňazov a veľmožov Angelára, Chrabra, Jána z Benáto k, Semižizňa a Slavomíra. Hoci tieto veľkomoravské postavy nemožno v žiadnom prípade považovať za Čechov, lebo české kniežatstvo v tomto období už samostatne existovalo a až za Svätopluka I. sa stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše, aj to iba na krátky čas, asi by bolo nesprávne označiť ich za Slovákov , či moderne a konjunkturálne za starých Slovákov, pretože pravdepodobne etnicky prináležali k Moravanom.

Ak sme upozornili na fakt, že do roku 1918 je v slovníku len 186 českých osobností, z ktorých bolo 28 exulantov, 28 pedagógov, 20 rehoľníkov, 17 výtvarníkov, 13 hudobníkov, 12 kníhtlačiarov, 11 vojenských veliteľov a 11 diskutabilných veľkomoravských postáv – po sčítaní – čo spoločne činí 140 hesiel , nám ostáva iba 46 českých osobností na 11 storočí, čo mimochodom verifikuje uhorskú koncepciu slovenských dejín do vzniku československej štátnosti v intenciách syntetických diel Františka Hrušovského. To rukolapne naznačuje, že Česi sa na Slovensku nezjavili v 13. storočí ako kolonizátori po tatárskom vpáde. Z přemyslovských českých kráľov výraznejšie do slovenských reálií

zasiahol len ich posledný predstaviteľ Václav I (Ladislav V., resp. Václav III.), zo stredovekých feudálnych rodov sa na ňom usadili iba bratia Kostkovci, Pongrác (pôvodne Pankrác) a Štibor zo Štiboríc. Podobne ojedinele sú v slovníku zastúpení skriptori a potom evanjelickí reformátori v 16. Storočí. Až v 18. A zvlášť v 19. Storočí v tomto smere prichádza k zvýšenej migrácii českých osobností na Slovensko, kde sa sporadicky prezentovali ako podnikatelia, hospodárski a vedeckí pracovníci, lekári, úradníci, politici a osvetoví pracovníci. Nedá mi, aby som sa ako historik štúrovcov na tomto mieste nezmienil o vojenských veliteľoch Slovenského povstania 1848/49 – Bedřichovi Bloudkovi , Bernardovi Janečkovi a Františkovi Zachovi, ktorí majú v slovníku rozsiahle heslá.
Do hodnotenia a rozličných analýz 822 českých osobností v Slovenskom biografickom slovníku po roku 1918 sa nemožno púšťať ani z časových ani z priestorových dôvodov. Len pre zaujímavosť som spočítal české osobnosti, ktoré sa na Slovensku zapojili v období druhej svetovej vojny do druhého československého odboja, povstania a vojenských akcií roku 1945 po boku Červenej armády. Vyšlo mi číslo 48, medzi nimi Ladislav Exnár, Jaroslav Hlinenský, Teodor Pola, Karel Klapálek, Anton Sedláček, Jaroslav Vedral. Ďalšie nevymenúvam preto, pretože na záver príspevku by som chcel enumerovať 180 českých osobností, vrátane odbojárov, ktorí sú v slovníku zaradení do prvej kategórie a majú rozsiahle heslá. Ide o postavy neraz výrazne pozitívne, no neraz, žiaľ viac negatívne zásadným spôsobom ovplyvňujúce najrozličnejšie oblasti života na Slovensku. Čo meno, to obrovský pojem: Jaroslav Augusta, Peter Axamit, Josef Florián Babor, Karol Bacílek, Vladimír Balthasar, Tomáš Baťa, Josef Baudiš, Karel Bedrna, Ľudovít Benada, Edvard Beneš, Miloslav Beran, Rudolf Beran, Jozef Berger, Blažek z Borotína, Bedřich Bloudek, Zdenka Bokesová, Edmund Borek, Jiří Brdlík, Vladímír Buben, Ladislav Cigánek, Miloslav Dillinger, Oto Dub, Josef Dvořák, Jan Eisner, Jarko Elen, Stanislav Felber, Zdeněk Fierlinger, Arnold Flogl, Zdeněk Folprecht, František Foltýn, Martin Frič, Vojtěch Gabriel, Karol goláň, Klement gottwald, Vladimír Guth, Emil Hácha, Jan Hála, Jindřich Halabala, Ivan Hálek, Jan Hampl, Josef Haniš, Karel Havelka, Jiří Horák, Jan Húsek, František Hyhlík, Kristián Hynek, Zdeněk Chalabala, Václav Chaloupecký, Václav Chlumecký, Vítězslav Vincenc Chlumský, Marie Jeršová – Opočenská, Peter Jilemnický, Jan Jiskra, Ján Kadavý, Kartel Kálal, Otto Knap, Václav Kautmann, Karol Kizlink, Flora Kleischnitzová, Antonín Kolář, Alois Kolísek, Jan Amos Komenský, Josef Kopal, Josef Miloslav Kořínek, Stanislav Kostlivý , Jan Evangelista Koula, Josef Král, Karel Kramář, Marta Krásová, Jaroslav Krátký, Ferdinand Krčmář, Josef Křepela, Herman Krsek, Ludvík Kuhn, Heřman Landsfeld, Bohumil Laušman, Jindřich Láznička, Lubomír Linhart, Jaroslav Ludvíkovský, Jaroslav Malkovský, Miloslav Maloch, František Malý, Jan Malypetr, Tomáš Garrigue Masaryk, František Otto Matzenauer, Lreopold Mazáč, Václav Mencl, Vojtěch Mucha, Jan Mukařovský, Karel Nedbal, Oskar Nedbal, Pavel Němec, Miloš Netoušek, Zdenko Nováček, Antonín Novozný, Vojtěch Ondrouch Dobroslav Orel, Ján Osoha, Emil Pacovský, Karol Pádivý, Edmund Pascha, Bohdan Pavlu, Alfréd Piffl, Karol Plicka, Vladimír Plicka, Josef Polák, Pongrác, Albert Pražák, Lev Prchala, Vladimír Přikryl,
Rastislav, Peter Rittinger, Jan Roubal, Viliam Rowland, Zdeněk Ruth – Markov, Vladislav Ružička, Karel Vojtěch Rypáček, František Ryšánek, Miroslav Semonský, Rudolf Slánský, Bohdan Slavík, František Slavík, Jaroslav Stuchlík, Jindřich Suza, Svätopluk I., Ludvík Svoboda, Pravdomil Svoboda, Tomáš Svoboda, Jan Sýkora, Věra Szathmáryová – Vlčková, Josef Šitko, Jan Šamrda, Karol Šmidke, Vladimír Šmilauer, Jan Šrámek, Svatopluk Štúr, Božena Štúrová – Kuklová , Jiří Šuf, Jan Šverma, Václav Talich, František Tichý, Josef Tlach, František Xaver Tost, Juraj Tranovský, František Troster, Ferko Urbánek, Miloš Urbásek, Břetislav Truhlář, Vojtech Truksa, František Tupý, Jozef Tvrdoň, Jan Uher, Jozef Uprka, Eduard Urx, Vladimír Václavík, Jindřich Valšík, Zdeněk Valtr, Jozef Vašárko, Václav Vážný, Jaroslav Věšín, Jan Vilikovský, Bohuslav Vilím, Jozef Vincourek, František Vitásek, Jaroslav Vlček, Jaroslav Vodrážka, Václav Volák, František Volf, František Votruba, Miloš Weingart, Viliam Weisskopf, Juraj Wernher, Osvald Juraj Willmann, Jan Nepomuk Woldřich, Frank Wollman, František Zach, Antonín Zápotocký, Alois Zbavitel, Karol Václav Zenger, Milan Zuna, Ladislav Narcis Zvěřina, Drahoš Želenský.

Na skutočný záver chcem pripomenúť, že ku svojmu referátu som vypracoval prílohu, v ktorej sú podľa jednotlivých zväzkov abecednomenne zoradené české osobnosti v Slovenskom biografickom slovníku. Tento súpis pozostáva z priezviska, mena, základných biografických údajov, teda dátumu narodenia a úmrtia, ako aj z profesijného tezauru, pričom som sa usiloval túto charakteristiky štylizovať vo vzťahu k závažnosti slovacity tej ktorej osobnosti. Verím, že tento spis sa stane vítanou pomôckou a orientačným ukazovateľom pre bádateľov zaoberajúcich sa česko – slovenskými vzťahmi, aby ho prípadne podrobili ďalším hodnotiacim analýzam.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE V MATICI SLOVENSKEJ

Knižnice v súčasnosti všeobecne prechádzajú zložitým obdobím zmien. Medzi tieto zmeny patrí najmä rýchly vývoj informačných technológií, informačná explózia prejavujúca sa stúpajúcim počtom publikovaných dokumentov, meniaca sa ekonomická situácia, keď knižnice dostávajú do rozpočtov stále menej finančných prostriedkov pri stále stúpajúcich cenách kníh a najmä časopisov ako aj iného knižničného materiálu a nakupovaných služieb a stále vyšších požiadavkách na kvalitu poskytovaných knižničných služieb…