Zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky

Od 1. apríla vstúpi do platnosti zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený 19. decembra 2001. Jednou z najdôležitejších zmien vyplývajúcich z toho zákona vo vzťahu k vlastníkom kultúrnych pamiatok, je zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako špecializovaného orgánu štátnej správy. Cieľom tohto kroku je odstránenie súčasného duplicitného rozhodovania vo veciach ochrany a obnovy pamiatok.. Pamiatkový úrad SR bude zriadený transformáciou terajšieho Pamiatkového ústavu a jeho regionálnych stredísk a pracovísk s tým, že zo zákona prejdú naň aj pracovnoprávne vzťahy zamestnancov okresných a krajských úradov, ktorí doteraz vykonávajú činnosti súvisiace so štátnou pamiatkovou starostlivosťou.Zákon o ochrane pamiatkového fondu v porovnaní s doterajším zákonom SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti:

– zohľadňuje súčasné princípy a trendy ochrany kultúrneho dedičstva podľa platných medzinárodných dohovorov (najmä dokumentov UNESCO a Rady Európy), napr. Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva, Európsky dohovor o ochrane architektonického dedičstva, Európsky dohovor o krajine atď.

– vychádza z legislatívy a praxe vyspelých štátov Európy (napr. Holandska, Nemecka, Rakúska), ale aj zo zákona platného v USA alebo v Egypte (najmä vo vzťahu k archeológii),

– na rozdiel od štátom deklarovanej „štátnej“ pamiatkovej starostlivosti ustanovuje ochranu pamiatkového fondu ako konkrétnu činnosť na predchádzanie a obmedzenie takých zásahov do pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (preventívne opatrenia), ako aj odstraňovanie následkov nepriaznivej činnosti (nápravné opatrenia), pričom ochrana sa vzťahuje aj na hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú v procese vyhlasovania za kultúrne pamiatky,

– sprehľadňuje proces pri vyhlasovaní a zrušovaní vecí za kultúrne pamiatky a posilňuje postavenie jej vlastníka tým, že uplatňuje postup podľa správneho poriadku (možnosť odvolania sa vlastníka veci na odvolací orgán, alebo až na súd),

– zrušuje duplicitné rozhodovanie vo veciach ochrany a obnovy pamiatok zriadením orgánu špecializovanej štátnej správy, t.j. Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, kým v súčasnosti Pamiatkový ústav vydáva len odborné vyjadrenia a rozhodovacia právomoc prislúchala orgánom všeobecnej štátnej správy – okresným a krajským úradom,

– archeologické nálezy a náleziská chráni vyhlásením za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, zároveň zavádza inštitút „evidencie archeologických nálezísk„, ktorý vedie Archeologický ústav SAV a podľa jeho podkladov aj pamiatkový úrad, ktorý poskytuje evidenciu stavebným úradom v záujme ochrany archeologických nálezov a nálezísk v procese územného konania a stavebného konania podľa stavebného zákona, teda už v čase prípravy stavby, aby stavebníci v predstihu zabezpečili potrebnú ochranu prípadných archeologických nálezov,

– spresňuje podmienky vykonávania odborných pamiatkových výskumov a archeologických výskumov iba na základe oprávnenia udeleného ministerstvom, a to iba fyzickými osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou získanou na základe príslušnej praxe a po vykonaní skúšky pred príslušnou odbornou komisiou,

– v súlade s Ústavou SR a Deklaráciou NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva ustanovuje návrh zákona každému správať sa tak, aby nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a archeologických nálezísk.

Povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky, ktoré ho obmedzujú vo voľnom nakladaní s vlastníctvom sú kompenzované možnosťou žiadať o príspevok na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky, na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy a bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci od pamiatkového úradu.

Zákon taktiež sprísňuje sankčné postihy za porušenie zákona a poškodzovanie pamiatkového fondu. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy je možné uložiť fyzickým osobám, ktoré nie sú podnikateľmi pokutu až do výšky 100 000 Sk (predtým 1 000 Sk) a právnickým osobám a podnikateľom pokutu až do výšky 500 000 Sk (predtým 100 000 Sk) s možnosťou zvýšiť ju na dvojnásobok, ak ide o lokalitu zo Zoznamu svetového dedičstva.

Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú transformáciou súčasného Pamiatkového ústavu a jeho regionálnych stredísk a pracovísk, pričom táto organizačná zmena je v súlade s koncepciou transformácie verejnej správy. Tento model je kompatibilný s obdobnými pamiatkovými úradmi napr. v Nemecku, Rakúsku, v štátoch Beneluxu a pod.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Čo je pamiatkový fond Slovenskej republiky ?

Seriál: VADEMECUM VLASTNÍKA – Príručka pre vlastníka kultúrnej pamiatky /výber/ (1 z 3)
(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len “kultúrna pamiatka”), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.