Vynovená štiavnická Anča

Obrázok k článku

Vlakové spojenie z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice, známe aj ako Trať mládeže je  najkrajšou cestou ako sa môžete do mesta zapísaného na prestížny zoznam UNESCO dostať. Denne trasu vlakom využívajú najmä študenti, ľudia dochádzajúci za prácou a počas víkendov a prázdnin aj početné skupinky turistov a návštevníkov. 21 km dlhá trať, ktorá sa kľukatí medzi kopce je znesiteľnejšia a atraktívnejšia ako útrapné cesty plné zákrut a áut.
V konečnej stanici Banská Štiavnica od leta 2009 sídli občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru. V objekte realizuje neziskové, kultúrne aktivity zamerané na rozvíjanie profesionálnych umeleckých projektov a kontaktov. „Počas dvoch rokov staničná budova zmenila svoj image. Vstupná hala je popri čakárni aj galériou a priestor využívajú domáci a zahraniční profesionálni umelci, ktorí do mesta prichádzajú na krátkodobé aj dlhodobé rezidenčné pobyty. Banská Štiavnica sa dostáva na mapu súčasného umenia, čo je výsledkom našej intenzívnej dvojročnej práce.“ Hovorí o projekte jeden z jeho iniciátorov Svätopluk Mikyta. Projekt kultúrneho centra v železničnej stanici nesie názov Banská Sta n ica Contemporary a priamo odkazuje na názov mesta Štiavnica a miesta kde sa centrum nachádza.
V jesennom období pripravili umelci v spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko a.s. unikátny projekt exteriérovej výmaľby malého motorového vlaku. „Oceňujeme iniciatívu železníc, ktoré dlhodobo vnímajú našu činnosť pozitívne. Ponuku výtvarne zatraktívniť vlak, ktorý bude premávať na tratiach Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica a Zvolen-Kremnica-Vrútky sme uvítali ako jedinečnú príležitosť dostať na koľaje kvalitný výtvarný názor. Vypísali sme súťaž, otvorenú všetkým profesionálom z radov umelcov, grafických dizajnérov a architektov.“ vysvetľuje Mikyta. Odborná porota v zložení Ján Šicko (grafický dizajnér, pedagóog na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava), Michal Moravčík (sochár a aktivista, pedagóg na Trnavskej univerzite a Svätopluk Mikyta, vizuálny umelec, pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Fakulte výtvarných umění, ČVUT Brno) vybrala pre realizáciu projekt „kryštálového vlaku“ od mladého grafického dizajnéra, držiteľa dvoch Národných cien za dizajn Ondreja Gavaldu.
Porota ocenila prístup autora, ktorému sa podarilo z lokálneho prostredia vybrať a spracovať originálnu tému. Nenostalgický prístup k regiónu, ktorý je známy ako banská oblasť zvizualizoval do kresby – rastra odvodeného zo štruktúry kryštálu. Zvolená farebná škála v bielych a sivých farbách bude doplnená o striebornú a odtiene perlete ako odkaz na ťažbu striebra v Banskej Štiavnici a Kremnici. Streetartová skúsenosť autora v súlade s prísnym abstraktným geometrizujúcim výtvarným prejavom vytvárajú na vlaku nový priestor, ktorý zhodnocuje hodnoty domáceho prostredia a vytvára z nich nový informačný – pamäťový kapitál pre návštevníkov a užívateľov trate. Progresívny “look” prebúdza motorovú lokálku k novému životu, od úvah od zániku trate naopak k jej oživeniu
Víťazný návrh bude realizovaný priamo na železničnej stanici v Banskej Štiavnici už v najbližších dňoch. Autor tu bude pracovať od 10.novembra a už po víkende by sa mal vlak zaradiť do ostrej prevádzky. „Veríme, že vynovená „štiavnická Anča“ vzbudí množstvo pozitívnych názorov. Radi by sme ale zaregistrovali najmä zvýšený počet cestujúcich, ktorých táto trať potrebuje“ dodáva Mikyta.
Občianske združenie Štokovec pripravuje v roku 2012 pre cestujúcich aj ďalšie bonusy, ktorými chce na trať a na svoje kultúrne akcie pritiahnuť divákov.

Organizátor: o.z. Štokovec, priestor pre kultúru / www.banskastanica.sk, Podpora: Železničná spoločnosť Slovensko a Ministerstvo kultúry SR

Ondrej Gavalda (1984) je mladý slovenský grafický dizajnér. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení, Katedru Vizuálnej komunikácie (2009). V rokoch 2002-2004 študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Fakulte architektúry a v rokoch 2006-2007 absolvoval stáž na University of Applied Sciences and Arts v Dortmunde. Gavalda patrí do generácie progresívnych grafických dizajnérov, ktorá v posledných rokoch ukončila štúdium a úspešne sa zaradila do praxe. Je držiteľom dvoch Národných cien za dizajn, tú v roku 2011 získal za grafický vizuál medzinárodného Trienále plagátu Trnava 2009. Okrem iného pracuje často a rád pre kultúrne, neziskové organizácie. V lete 2011 participoval na projekte Zeleného námestia v Bratislave, revitalizácii priestoru autobusových zastávok pod Novým mostom, ktorú iniciovalo o.z. Urban Interventions.

Banská St a nica Contemporary je kultúrnym, nezávislým projektom, ktorý sídli v stále funkčnej železničnej stanici v Banskej Štiavnici. Tú od leta 2009 revitalizuje občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru za podpory železníc a premieňa na kultúrne centrum. Banská St a nica má vo svojom archíve už desiatky projektov, ktoré pritiahli do mesta profesionálnych umelcov ale aj návštevníkov. Rezidenčné pobyty umelcov, ktorí v objekte nájdu zázemie pre svoju tvorbu, medzinárodné sympóziá, koncerty na peróne alebo letný piknik na stanici sú len malou vzorkou činnosti, ktorá sa tu odohráva. Od septembra 2011 umelci získali licenciu na zmluvný predaj cestovných lístkov a smerujú zvýšenú energiu aj smerom k zatraktívneniu cestovania  do banskej Štiavnice vlakom. Viac info na www.banskastanica.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Štiavnické veduty

Priatelia Banskej Štiavnice, priatelia Štokovca, dovoľujeme si Vás pozvať na vernisáž výstavy fotografií, ktoré vznikli počas pilotného workshopu študentov Vysokej školy výtvarných umení, Štiavnické veduty 08 v októbri 2008.

Deň Trate mládeže

Železničné spojenie z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice je jedným z možných prístupov do mesta. Takmer 21 km dlhá trať prechádzajúca idylickým prostredím v miernom stúpaní bola dokončená v rokoch 1948 – 1949 v rámci tzv. Trate mládeže – kolektívneho pracovného počinu takmer 41 000 mladých ľudí.

Piknik na Trojici v B. Štiavnici

o.z. Štokovec a množstvo partnerov a predajcov Vás srdečne pozýva na
Námestie Svätej Trojice v Banskej Štiavnici, kde sa uskutoční v sobotu 24.júla od 12tej do 20tej občiansky happening, susedská grilovačka, trh a piknik v jednom.

Odpovede

  1. To je to o com sa tu dost

    To je to o com sa tu dost pise. Umeni. Nekedy s velkym a nekedy s malym u. Aj “Banská Štiavnica sa dostáva na mapu súčasného umenia” aj ked len Ancou z Trate mladeze. Aj ked neviem co to bolo za trat ten “unikátny projekt exteriérovej výmaľby malého motorového vlaku” neni nic moc. Asi ani ta trat. Nech stoji pri takejto tvorbe, pred nou alebo za nou aj barsjaky pedagog. “Gumaci” v dobach vystavby trate tomu hovorili deformacny maskovaci nater. Pretoze predpokladam, ze tvorca chcel „kryštálovym vlakom“ ideovo nadviazat na nemenovane hrdinske obdobie slovenskych dejin a samozrejme ulohu nemeckej mensiny sirokeho stiavnickeho okolia v nom, dovolujem si pripojit modifikovanu verziu “maleho motoroveho vlaku”. Predpokladam, ze nielenze je “v súlade s prísnym abstraktným geometrizujúcim výtvarným prejavom” ale napomoze “zhodnotit hodnoty domáceho prostredia” a vytvorit z nich este udernejsi “informačný – pamäťový kapitál pre návštevníkov a užívateľov trate”. Zaujimalo by ma co ten “napad” a styri dni so stetkou bude stat.

  2. Zdravím Vás “henry”, 
    ako

    Zdravím Vás “henry”, 

    ako vidím z Vášho profilu Vašim koníčkom sú vojenské dejiny a v tomto kontexte sa mi Váš príspevok zdá logický. Našou profesiou, vášňou a aj koníčkom je súčasné umenie, dizajn, architektúra a tak si dovolím za organizátora /o.z. Štokovec, priestor pre kultúru/ korigovať  aspoň Vašu najzásadnejšiu poznámku. Návrh Ondreja Gavaldu sa v žiadnom prípade neinšpiruje udalosťami z novembra 1938.

    Kryštálová forma, z ktorého návrh vychádza v základnom gride sa odvoláva na región Banskej Štiavnice, ktorý ako už z názvu mesta vyplýva je /bolo/ mestom baní. Ťažba tu bola ukončená v roku 1993. Trvala viac než tisíc rokov. Okrem striebra  /zriedkavo aj  v čistej podobe/ sa v Štiavnici ťažilo množstvo minerálov a v dutinách rudných žíl aj veľmi pekné kryštalické drúzy. Kryšálový návrh sa opiera o tieto historické, regionálne dejiny. Samozrejme mohli sme zvoliť návrh, na ktorom by bola namaľovaná štiavnická Kalvária alebo niečo iné, no my sme vybrali tento návrh.  Sme si vedomí, že koľko ľudí, toľko chutí.

    K poznámke o financovaní projektu: projekt po všetkých stránkach financuje o.z. Štokovec, priestor pre kultúru cez získané granty. ŽSSK nám oskytlo logistickú podporu a vlak, ktorý bol “vyzdobený” nelegálnymi grafity.

    Ak budete mať záujem o stretnutie s nami, prípadne o skutočnú diskusiu a nie anonymnú, ste na železničnej stanici vítaní. Projekt realizujeme od dnes do soboty 12.11.2011. 

     

  3. Zuzana, v tomto prípade mal

    Zuzana, v tomto prípade mal Henry na mysli skôr  “udalosti” z konca augusta 1944.

     

    Henry, to, že nevieš nič o Trati mládeže je tristné, v tvojom prípade priam alarmujúce.

  4. Milo 1, udalosti z konca

    Milo 1, udalosti z konca augusta 1944 sa odohrali na pôvodnej vlakovej stanici /nájdete ju nad dnešnou Billou, ak zatočíte doľava pri predajni motoriek/. Mimochodom náš rezident Jaroslav Kyša, ktorý u nás absolvoval umeleckú rezidenciu v mesiaci jún 2011 smeroval jednu zo svojich intervencií priamo na tebou spomenutú udalosť. Zavraždenie nemeckých civilistov pripomína Kyšova pozlátená koľajnica, ktorá stojí tesne vedľa budovy bývalého staničného objektu, dnešnej bytovky. Pripájam fotografiu pre ilustráciu. K rezidencii sme vydali skladačku s kurátorským textom Gabriely Kisovej. 

    Bola som presvedčená, že henry operoval s názvom projektu “kryštálový vlak” z toho moja dedukcia….

     

    V každom prípade ak by ste v sobotu 12.11. mali okolo obeda cestu okolo, zastavte sa. Ponúkame  neskoré raňajky s Ančou / už napoly vynovenou / a k tomu rozhovor s autorom. 

  5. Pan Satinsky by povedal

    Pan Satinsky by povedal “nebite ma pan kapelnik” v nasom pripade kapelnici. Poporiadku najprv umelecky a potom historicky.

    Som obycajny clovek (ne od Matovica) s vkusom skusenostami a vedomostami mne vlastnymi. Na to aby u mna fungovalo umenie nepotrebujem zdovodnenie preco to ma u mna fungovat. Je uplne jedno ze je to nefigurativne umenie ale sucasni moderni “umelci” by mali k svojim “dielam” prikladat aj navod na vnimanie. Nemam nic proti tvorbe… pre ludi a ne len pre umelcov, z ktorych to jedni vypotia a druhy im to odobria, podporia, spropaguju a vychvalia. Prikladom za vsetko je Malevicov “Cierny stvorec”. Nic proti tomu sak sa na to nemusim divat. Zabudnuty nakuppovazovany za “umelecke dielo” alebo bordel vo vystavnej sieni, ktory upratovacka odprace a sposobi skodu za 800000 euro, pretoze to bolo “umelecke dielo”. Nuz ale co, z necoho musia zit aj “umelci”. Viem ze tato debata je na nic a o nicom ale stale ma zaujima kolko tych eurasov “cez ziskane granty” kvapne autorovi.

    Druhou strankou je pristup k spracovaniu temy. Nie je “originalny” pretoze je to skutocne (aj ked som to na zaciatku ani netusil) maskovaci nater patriaci medzi “Camouflage Pattern – Urban”. Namalovat na vlak stiavnicku Kalvariu je tez napad za 100 bodov a este by tam mohla byt aj Snehulienka a sedem trpajzlikov – permonikov. Vhodnejsou by sa mi zdala tema v ktorej by autorova “streetartová skúsenosť v súlade s prísnym abstraktným geometrizujúcim výtvarným prejavom” vyustila do rastra odvodeneho zo struktury kosaka a kladiva, cervenej hviezdy a textu nech zije KSC. Urcite by vlacik posobil veselsie.

    Z historickeho hladiska je cely projekt zaujimavy aj tym, ze povodna “anca” bola parna a sucasny vlacik sa na trat dostal az v petdesiatych rokoch. Ako sa da nazvat taketo “vytváranie noveho informačneho – pamäťoveho kapitálu”?

    Podobne je to aj so zlatou kolajnicou a zavrazdenim nemeckych civilistov. Pomnik sa mi zda dost kontroverzny, pretoze “v noci z 26. na 27. septembra 1944 na železničnej stanici v Banskej Štiavnici fyzicky zlikvidovali okolo 70 – 80 osôb z transportu civilných občanov nemeckej národnosti” – partizani.

    Na zaver nieco co snad bude moct aj umelec akceptovat. Akakolvek tvorba (pokial nejde do suplika) je vazny a mala by byt aj zodpovedny cin. Autor by si mal urobit domace ulohy a tvorit tak aby jeho dielo nevzbudzovalo nezelane asociacie pripadne neurazalo divaka a teda aj potencialneho kupca.

    Par ukazok tvorby, ktoru by iste ziaden umelec neoznacil za umelecku.

  6. Milý “henry”,
    dnes sa

    Milý “henry”,

    dnes sa vyjadrím len k niekoľkým tvojím úvahám:

    – k poznámke o “pamätníku” udalostí z roku 44. Kyšova intervencia do verejného priestoru je upozornením na to, čo sa na tom mieste stalo,je  pripomienkou obetí, aj tebou spomenutých civilistov. Tvoja formulácia “henry” mi teda nedáva zmysel. “Podobne je to aj so zlatou kolajnicou a zavrazdenim nemeckych civilistov. Pomnik sa mi zda dost kontroverzny, pretoze “v noci z 26. na 27. septembra 1944 na železničnej stanici v Banskej Štiavnici fyzicky zlikvidovali okolo 70 – 80 osôb z transportu civilných občanov nemeckej národnosti” – partizani.” Čo si tým asi chcel povedať????

     

    Pousmiali sme sa tu nad tebou pekne formulovanou úvahou o domácich úlohách:) Ver či never, všetko čo sme doposiaľ urobili sme robili s najväčšou vážnosťou a plne sme si uvedomovali svoju zodpovednosť.

     

    – Plne si uvedomujeme, že umenie, najmä to súčasné si vyžaduje u obyčajných ľudí premýšľanie nad rámec videného. Aj pre našu činnosť vo verejnom priestore stanice je táto skutočnosť zásadná. Vysvetľovanie, odkývanie tém, myslenia u ľudí, ktorí do galérie nezájdu často, je pre nás výzvou. Bohužiaľ nezmeníme všetkých ľudí, neoslovíme davy. Veci, ktoré robíme, robíme na základe našich profesných skúseností a praxe a ver či never sme radi kritike. Najmä tej, ktorá nás posúva dopredu. Googlovanie vojenskej techniky k takejto kritike nepatrí.

     

    – Tiež nerozumiem tvojej narážke na výšku honorára. To ťa skutočne tak rajcuje pomyslenie, že ten umelec by za to, čo ty nazývaš kamuflážou nejakej vojenskej stíhačky mohol dostať 300 euro? A ešte strávi maľovaním 3 mrazivé dni…

     

    Urobme to takto,´aj napriek tomu, že si obyčajný človek, tak ako my, skús si okrem webových stránok o vojenskej technike niekedy nakliknúť stránky o súčasnom umení, dizajne, architektúre. A ak tomu nerozumieš, tak sa zapíš do večerných kurzov.

    Všetko sa dá dobehnúť učením, len človek musí mať otvorenú myseľ a byť tolerantní. My plne akceptujeme tvoj názor, že ti to pripomína maskovanie vojenskej techniky.

Nie je možné pridávať komentáre.