V horách objavili kultové miesto Keltov s ľudskými obeťami

Obrázok k článku

Kultové miesto Keltov sa podarilo objaviť v Strážovských vrchoch v Trenčianskom kraji. Pradávni obyvatelia tohto územia tu v minulosti prinášali svojim bohom materiálne, zvieracie a dokonca aj ľudské obete. Archeológovia tu našli ľudské aj zvieracie kosti, zhorené zvyšky šperkov, kovových ozdôb odevu i vzácnych antických bronzových nádob. Objavili obetnú jamu aj miesto, kde stál obetný stĺp. V súčasnosti tu prebieha archeologický výskum. Nálezisko sa nachádza pri obci Slatina nad Bebravou, asi 1,5 kilometra od významného keltského centra na vrchu Udrina. „Nálezy pochádzajú z konca tretieho storočia pred Kristom, keď prichádzala na naše územie nová vlna Keltov, pravdepodobne zo severnej Itálie, odkiaľ ich vytlačili Rimania,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta. Na miesto nálezu upozornil občan, záujemca o históriu, ktorý si všimol v lese zhorené miesta a prepálené kovové predmety.

 

Keltské svätyne a obetiská sú jednou zo zvláštností keltskej civilizácie na Slovensku, ktorá nemá obdobu v okolitých krajinách. Doteraz sa u nás našli len tri, najznámejšia je na Havránku pri Liptovskej Mare. „Keltské rituály sú pomerne známe z antických prameňov, boli dosť drastické. Často sa vykonávali aj ľudské obety. V rámci rituálneho kanibalizmu boli dokonca ľudia symbolicky konzumovaní, zvyšky sa spálili,“ hovorí Pieta. Na hranici spaľovali Kelti rôzne predmety, ktoré najprv rozbíjali a lámali, aby sa uvoľnil duch predmetu. V rámci rituálu vypili nápoj a nádobu, z ktorej pili, hodili do vatry. Zo zvierat obetovali väčšinou mladé jedince domácich zvierat – ovce, kozy, niekedy prasiatka, výnimočne i kone. Na obetu používali zvyčajne nekonzumovateľné časti ako boli hlavy a paprčky. Aké zvieratá Kelti spaľovali v Strážovských vrchoch a či obetovali ženy alebo mužov, ukážu analýzy kostí v laboratóriách. Na Liptovskej Mare obetúvali napríklad výlučne ženy. „Z desiatich obetovaných žien boli tri mrzáčky. Vyberali teda zrejme menej hodnotných jedincov pre spoločenstvo. V Prosnom pri Púchove boli zastúpení muži aj ženy,“ povedal Pieta.

 

Kelti žili na našom území od 5. storočia pred Kristom až do prelomu letopočtu, pričom v niektorých častiach Slovenska žili až do druhého storočia po Kristovi. Zanechali tu po sebe okrem významnej materiálnej kultúry aj viaceré zemepisné názvy, napríklad Orava pochádza z keltského Arva, Hron je z keltského slova Gran.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!