V staroslovanskej mohyle našli 18-ročnú dievčinu

Bojná, archeológia, foto Kamil Nováčik

Asi 18-ročnú dievčinu sa podarilo nájsť archeológom v mohyle v Bojnej v okrese Topoľčany. V zemi ležala skoro 1 200 rokov. Pri sebe mala kovové vedro, sklené koráliky, keramickú nádobu a ďalšie milodary, ktoré budú skúmať odborníci v laboratóriách. Veľká hrobová jama s výdrevou a drevenou rakvou bola v hĺbke 2,5 metra od mohylového násypu. „Hrob nebol uložený v strede násypu, ale na jeho okraji, zrejme aby ho nenašli vykrádači,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. Nad hrobom sa našli stopy po pohrebných rituáloch – nedohorené brvná z obetnej hranice, časti rozbitých nádob a zvieracie kosti ako pozostatky pohrebnej hostiny. Mohyla má priemer osem metrov a výšku meter nad dnešným povrchom zeme. Na základe veľkosti hrobky archeológovia predpokladajú, že dievčina bola príslušníčkou vtedajšej elitnej spoločenskej vrstvy.

Archeológovia preskúmali v Bojnej dve slovanské mohyly, táto bola menšia z nich. Vo väčšej s priemerom 15 metrov a výškou 1,5 metra sa pozostatky nebožtíka zatiaľ nepodarilo nájsť. Mohlo by ísť len o symbolický hrob elitného bojovníka, ktorý padol mimo Bojnej. Archeológovia však ešte skúmajú okrajové časti mohyly, keďže aj hrob dievčiny bol uložený excentricky. V strede mohyly už predtým pátrali aj vykrádači, ktorí tu zanechali po sebe šachtu, no hrob nenašli. „Podarilo sa nám identifikovať celý rad veľmi zaujímavých a dodnes nezaznamenaných pohrebných rituálov staroslovanského obdobia,“ doplnil Pieta. Aj v tejto mohyle sa našli zvyšky obetnej vatry a hostiny, keramika, zvieracie kosti i zbrane.

Mohyly pochádzajú z 9. storočia a sú to prvé nájdené hroby na nálezisku Bojná. Stoja na staršom sídlisku zo 7. až 8. storočia, ktoré tu zanechali príslušníci prvej generácie Slovanov na tomto území. „Vyhľadávali tu rudy, predovšetkým železnú, ktorá sa nachádza v bezprostrednom okolí sídliska, možno aj zlato, ktorého nálezisko je zhruba štyri kilometre odtiaľ,“ povedal Pieta. Archeológovia predpokladajú, že v Bojnej musia skôr či neskôr objaviť veľké pohrebiská, pretože tu zhruba od roku 800 do roku 920 existovala husto osídlená aglomerácia troch hradísk. Veľké množstvo pozoruhodných nálezov dokazuje, že Bojná bola sídlom miestneho kniežacieho rodu. Našli sa tu napríklad odlievané zvony, šperky, tisíce kovových nálezov, ako sú kopije, šípy, jazdecké ostrohy či poľnohospodárske a remeselnícke nástroje. Najväčšie hradisko má rozlohu až 12 hektárov. Najväčšiu časť opevnenia vytvorili stavitelia zrejme v roku 894, čo je rok smrti kráľa Svätopluka a doba, keď vzrastalo nebezpečenstvo pre slovanské komunity.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!