V keltskom obetisku našli najstaršiu grécku pamiatku na Slovensku

Archeologické nálezisko v Bojnej.(Zdroj: TASR)

Archeologické nálezisko v Bojnej.(Zdroj: TASR)

V keltskom obetisku pri obci Slatina nad Bebravou našli archeológovia významný nález. Medzi predmetmi, ktoré Kelti rituálne obetovali svojim bohom, objavili reliéfne zdobené náplecníky z bronzu, ktoré tvorili súčasť panciera popredného gréckeho bojovníka. „Je to najstaršia originálna grécka umelecká pamiatka na území Slovenska,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta. Reliéf bol vyrobený v gréckej kolónii Taranto v južnom Taliansku v polovici štvrtého storočia pred Kristom, k nám sa dostal koncom tretieho storočia, čiže o viac ako sto rokov neskôr. „Existuje oprávnená hypotéza, že tieto bronzové plastiky vysokej umeleckej kvality si sem priniesli keltskí bojovníci, ktorí sa v tomto období presúvali do oblasti stredného Podunajska. Teoreticky bol tento nález možno odcudzený vo veštiarni v Delfách, ktorú vyplienili Kelti v prvej polovici tretieho storočia,“ povedal Pieta.

Žiarové obetisko, ktoré sa nachádza zhruba 1,5 kilometra od významného keltského hradiska na vrchu Udrina, sa podarilo objaviť náhodne v roku 2016 vďaka pozornosti miestnych obyvateľov. Toto miesto bolo v minulosti svedkom krvavých rituálov. Kelti prinášali svojim bohom nielen materiálne a zvieracie, ale aj ľudské obete, ktoré rituálne spaľovali. Väčšina nálezov je preto zhorená. Výskum tu robili archeológovia v rokoch 2016 a 2017, potom nasledovali analýzy nálezov. Nájdené časti panciera analyzovala profesorka Regine Thomas z Univerzity v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Vypracovala špeciálnu analýzu digitalizovaním malých úlomkov náplecníkov, vďaka ktorej dokázala zrekonštruovať helenistický výjav, ktorý ich pravdepodobne zdobil. „Išlo o tzv. amazonomachiu, čiže mýtický príbeh o boji starých Grékov s Amazonkami,“ spresnil Pieta.

Keltské svätyne a obetiská sú jednou zo zvláštností keltskej civilizácie na Slovensku, ktorá nemá obdobu v okolitých krajinách. Nálezisko pri obci Slatina nad Bebravou z konca tretieho storočia pred Kristom je v poradí štvrtým nájdeným rituálnym miestnom Keltov na Slovensku. Archeológovia tu našli obetnú jamu aj miesto, kde stál obetný stĺp. Objavili aj spálené ľudské a zvieracie kosti, náramky z modrého skla, ostrohu či zvyšky kovových ozdôb odevu. Veľké množstvo nájdenej keramiky je pozostatkom obetnej hostiny, ktorá sa tu odohrávala pri obetných rituáloch. Kelti na nej vypili nápoj a nádobu, z ktorej pili, hodili do vatry. Na hranici spaľovali rôzne predmety, ktoré najprv rozbíjali a lámali, aby sa uvoľnil duch predmetu. „Do obetnej jamy stekala krv obetí – zvierat alebo ľudí,“ doplnil Pieta.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Na Zobore nad Nitrou objavili archeológovia stredoveký kamenný vodovod

Nitra, 1. augusta (TASR) – Vedecký výskum Benediktínskeho kláštora svätého Hippolita na nitrianskom Zobore robia v tohtoročnej sezóne pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre. “Doteraz odkryté archeologické nálezy potvrdzujú existenciu kláštora v období od 11. do 15. storočia. Ide o významnú archeologickú lokalitu. Zoborský kláštor bol podľa známych prameňov najstarším podobným duchovným centrom na Slovensku,” povedal dnes pre TASR vedúci výskumu Marian Samuel.

Archeológovia našli dve slovanské mohyly

Dve slovanské mohyly objavili archeológovia pri výskume v Bojnej v okrese Topoľčany. Priamo k hrobom sa zatiaľ nedostali, v hlinenom násype však už našli kopiju a časti hrncov, ktoré by mohli pochádzať z hrobov. Presné datovanie mohýl určí ďalší výskum. V nálezisku Bojná z obdobia 9. storočia sa už predtým našli pozlátené plakety, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Systematický archeologický výskum sa tu začal v roku 2007 vďaka vládnej dotácii.

Archeológovia našli nádobku na šminky z doby rímskej

Kapsulu na šminky našli archeológovia na germánskom sídlisku z doby rímskej v Beladiciach pri Nitre. Nádobky sa nosili zavesené na retiazke na krku. Ženy ich mali aj niekoľko, každú na iný druh šminiek. Kapsule archeológovia v minulosti považovali za prívesky, v ktorých sa nosili napríklad relikvie svätých. Maďarskí vedci však analýzou prišli na to, že ich obsah ženy používali na svoje skrášľovanie. „Presne sa dali doložiť rôzne farby a vône. Týchto kapsúl nie je v Európe veľa a už sa tešíme na chemický rozbor,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay.

Odpovede

  1. Tak to je úplná paráda!

    Tak to je úplná paráda! Netuší niekto, pred akou dlhou dobou to našli? Alebo či majú nejaké vlastné webovky alebo Facebook? Rada by som sa o tom dozvedela viac!

Comments are closed.