Spolupráca s UNESCO priniesla v ostatných rokoch úspešné výsledky

Obrázok k článku

Spolupráca Slovenska s Organizáciou spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) priniesla rad úspešných výsledkov, uvádza to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR v Informácii o činnosti Slovenskej komisie pre UNESCO. Materiál, ktorý mapuje prácu Slovenskej komisie pre UNESCO (SK UNESCO) v rokoch 2017 a 2018, je jedným z bodov stredajšieho rokovania Vlády SR. Úspešné výsledky zaznamenala Slovenská komisia pre UNESCO nielen v oblasti kultúry, s ktorou sa UNESCO často spája, ale aj vo vzdelávaní, ochrane životného prostredia a v ďalších oblastiach. Informačný materiál totiž stručne mapuje jednotlivé programy UNESCO a úlohy vyplývajúce z nich v rámci rezortov školstva, životného prostredia, kultúry, dopravy a výstavby, ako aj pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Napríklad rezort školstva je garantom implementácie Agendy 2030 a jej udržateľných cieľov s dôrazom na cieľ 4 – Zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých, ktorého gestorom v systéme OSN je UNESCO. V roku 2017 sa spolupráca SR a UNESCO zamerala na prípravu zaradenia vzdelávacích programov UNESCO do národných školských osnov. Konkrétne ide o programy – Prevencia extrémizmu pomocou vzdelávania, Globálne občianstvo a Vzdelávanie o udržateľnom rozvoji. Z oblasti školstva ministerstvo zahraničných vecí v materiáli medzi iným za výrazný úspech označuje čerstvé členstvo expertky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v Riadiacej rade Výboru UNESCO pre vzdelávanie o udržateľných cieľoch, ktorého úlohou je dohliadať na implementáciu Agendy 2030 v oblasti vzdelávania. SR získala post člena Poradnej rady na tvorbu Správy globálneho monitorovania vzdelávania, ktorým sa k 1. januára 2018 stala riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská.

Z oblasti životného prostredia ministerstvo zahraničných vecí pripomína, že do svetovej siete biosférických rezervácií sú zaradené štyri slovenské biosférické rezervácie a to Poľana, Slovenský kras a dve cezhraničné rezervácie – Východné Karpaty a Tatry. Na prestížnom Zozname svetového dedičstva UNESCO sú zapísané dve prírodné pamiatky Slovenska – slovenská časť viacnárodnej lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a Jaskyne Slovenského krasu, spolu s maďarskými jaskyňami. Dodáva, že k 1. decembru 2018 predložilo Slovensko spolu s ďalšími krajinami spoločnú správu o stave ochrany lokality karpatských bukových pralesov. Ministerstvo životného prostredia spolu s ďalšími rezortmi pripravuje materiál na rokovanie vlády s návrhom na úpravu hraníc slovenskej časti lokality, ktorá je podmienkou pre plnenie ďalších odporúčaní Výboru svetového dedičstva UNESCO.

Ministerstvo kultúry v rámci UNESCO zastrešuje šesť kultúrnych dohovorov a rad programov. Na Slovensku je päť kultúrnych lokalít zapísaných na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva – Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia; Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec; Historické jadro mesta Bardejov; Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia a Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka. Začiatkom roka 2018 sa dokončila príprava novej nominácie na zápis do Zoznamu svetového dedičstva. Ide o projekt Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (Frontiers of the Roman Empire – the Danube Limes), na ktorom sa podieľajú Nemecko Rakúsko, Slovensko a Maďarsko.

Rezort dopravy a výstavby je v aktivitách UNESCO angažovaný najmä v oblasti cestovného ruchu. Ministerstvo napríklad zabezpečilo distribúciu emblémov označujúcich pamiatky UNESCO. Rezort pôdohospodárstva sa zas v rokoch 2017 a 2018 venoval predovšetkým riešeniu záväzkov SR z Dohovoru o ochrane svetového dedičstva v súvislosti s lokalitou Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.

Ako ďalej informuje v materiáli ministerstvo zahraničných vecí, Slovenská komisia pre UNESCO je poradným orgánom vlády SR v záležitostiach týkajúcich sa UNESCO a vzťahov Slovenskej republiky k tejto medzinárodnej organizácii. Plní úlohy vyplývajúce z jej funkcie národnej komisie pre UNESCO v súlade s Ústavou UNESCO a Chartou národných komisií pre UNESCO. Komisia vznikla v roku 1993 na základe uznesenia vlády SR z 12. januára 1993. V roku 2016 prešla zásadnou transformáciou. Nový štatút komisie schválený vládou SR 7. júla 2016 vstúpil do platnosti 1. októbra 2016 a vytvára podmienky pre efektívne a operatívne fungovanie národnej komisie, ktorej poslaním je podporovať a rozvíjať programy UNESCO v oblasti vzdelávania, vedy a kultúry. V súlade s platným štatútom SK UNESCO predkladá raz ročne správu o svojej činnosti vláde. Vzhľadom na personálnu zmenu na poste generálneho tajomníka komisie, predkladaná správa hodnotí obdobie rokov 2017 a 2018. Viac o komisii možno nájsť na jej webstránke http://www.unesco.sk/SK-pre-UNESCO.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Slovensko sa stalo členom Výkonnej rady UNESCO

Slovensko dňa 14. októbra 2009 na zasadaní 35. Generálnej konferencie UNESCO v Paríži zvolili za člena Výkonnej rady UNESCO na štyri roky. Slovenská republika mieni svojím dielom prispieť k napĺňaniu priorít vlády pri budovaní vedomostnej spoločnosti v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, podpory kultúrnej diverzity, ochrany a využívania kultúrneho dedičstva a v ďalších oblastiach pôsobnosti UNESCO.

Odpovede