Slovenské múzejníctvo signalizuje SOS

Ak štát SNM neposkytne peniaze, hrozí prepúšťanie a zatvorenie niektorých expozícii: BRATISLAVA 17. mája (SITA) – Slovenské múzejníctvo je v hlbokej kríze, tvrdí generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Peter Maráky. Šéf najväčšieho múzea v SR tvrdí, že “jediné, čo môžeme v tejto chvíli signalizovať slovenskej verejnosti je – SOS, SOS, SOS”. Dôvodom krízy slovenských múzeí a galérií je podľa Marákyho viac. Hlavným však je liberalizácia cien energií, po ktorej kultúrnym inštitúciám pohltia väčšinu z ich prostriedkov prevádzkové náklady. Na nákup, údržbu zbierkových predmetov a zväčša historických sídel múzeí a galérií tak nezostáva dosť peňazí. SNM má náklady približne 200 miliónov korún, od štátu dostáva približne 120 miliónov korún a približne 60 miliónov dá na prevádzku z vlastných príjmov zo vstupného a z prenájmu. Stratu takmer 20 miliónov vykázalo SNM vlani a obdobnú očakáva aj tento rok.

Ak štát neposkytne SNM financie potrebné na správu, údržbu zbierok a ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona, hrozí mu prepúšťanie a zatvorenie niektorých expozícii. Podľa Marákyho hromadné prepúšťanie najviac hrozí pobočkám SNM vo Svidníku a v Martine. Ohrozené sú expozície, ktoré navštevuje menej ľudí – múzeá menšín a špecializované múzeá. Múzeum pravdepodobne zavrie dve múzeá ľudovej architektúry, skanzen Múzeum slovenskej dediny v Martine a skanzen Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Objekty neopravovali asi 30 rokov a “prakticky tečie do každej druhej chalupy,” povedal Maráky.
“Sme presvedčení, že rozdelenie verejných prostriedkov musí byť iné. Objektívne potreby štátnych kultúrnych inštitúcií by mali byť definované na základe auditu,” tvrdí Maráky, podľa ktorého má obdobné problémy aj Slovenská národná galéria. Inak sa podľa Marákyho zriaďovateľ, teda štát musí rozhodnúť, že obmedzí ich zákonné úlohy. Ďalšou možnosťou je znížiť objem prostriedkov, ktoré ministerstvo kultúry vyčlenilo na granty pre neštátne subjekty. O krízovej situácii preto chce hovoriť so zástupcami ministerstva kultúry a parlamentného výboru pre kultúru.

Ako upozornil zástupca generálneho riaditeľa SNM Branislav Rezník, SNM spravuje približne 3,8 milióna z celkového počtu osem a pol milióna zbierkových predmetov v SR a 668 nehnuteľností. Pod múzeum patrí 16 špecializovaných múzeí. Spravuje aj približne 85 hektárový unikátny park kaštieľa v Betliari zapísaný do zoznamu významných historických záhrad sveta, niekoľko hradov a ďalšie historické pamiatky.

(SITA, tm;bl), 0215

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Vlaňajšie hospodárenie so schodkom viac ako 19 miliónov

Zlé hospodárenie SNM skúmajú odborníci, príčinou môžu byť neúnosné náklady na prevádzku nehnuteľností a zvýšené ceny energií: BRATISLAVA 15. apríla 2004 (SITA) – Slovenské národné múzeum (SNM) skončilo minuloročné hospodárenie so schodkom vyše 19 miliónov korún, informoval na dnešnej tlačovej besede v Bratislave generálny riaditeľ SNM Peter Maráky. “Napriek zvýšeniu vlastných tržieb a výnosov oproti roku 2002 o tri milióny korún financie nepostačovali,” povedal Maráky.

Slovenské národné múzeum

Slovenské národné múzeum je najväčšou múzejnou inštitúciou v Slovenskej republike. Pôsobí viac ako sto rokov. Má vo svojom zbierkovom fonde viac ako 3,5 mil. zbierkových predmetov zo všetkých vedných odborov. Spravuje aj niekoľko desiatok objektov, mnohé sú zapísané v Registri kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Múzeum taktiež spravuje dve múzea ľudovej architektúry v prírode, päť hradov, ktoré patria k najnavštevovanejším na Slovensku. Spišský hrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie na Spiši, zapísanej do Registra svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Málo peňazí pre kultúru ohrozuje jej existenciu

Počtom knižných pamiatok sa Slovensko radí k najbohatším štátom Európy, ich zlý stav toto bohatstvo neumožňuje využívať: BRATISLAVA 15. apríla 2004 (SITA) – Nedostatočné financovanie slovenskej kultúry môže priniesť nielen jej úpadok, tvrdia zástupcovia Slovenského odborového zväzu kultúry a spoločenských organizácií (SOZKSO). Odborári a predstavitelia kultúrnej obce preto vyzývajú vládu, aby vyčlenila pre oblasť kultúry viac peňazí ako doteraz.