Málo peňazí pre kultúru ohrozuje jej existenciu

Počtom knižných pamiatok sa Slovensko radí k najbohatším štátom Európy, ich zlý stav toto bohatstvo neumožňuje využívať: BRATISLAVA 15. apríla 2004 (SITA) – Nedostatočné financovanie slovenskej kultúry môže priniesť nielen jej úpadok, tvrdia zástupcovia Slovenského odborového zväzu kultúry a spoločenských organizácií (SOZKSO). Odborári a predstavitelia kultúrnej obce preto vyzývajú vládu, aby vyčlenila pre oblasť kultúry viac peňazí ako doteraz. Ako na dnešnej tlačovej besede upozornila predsedníčka SOZKSO Mária Krištofičová, vážne problémy majú napríklad múzeá, ktorých je v SR 79. V zbierkach slovenských múzeí je 8 497 106 predmetov. Dlhoročné finančné problémy ale spôsobujú, že múzeá neudržiavajú zbierky v ideálnom stave. V súčasnosti akútne potrebuje reštaurovanie 745 000 predmetov. Ročne priemerne do múzejných zbierok, najmä z darov, pribudne viac ako 100 000 nových predmetov a väčšinu z nich treba ihneď ošetriť. Na práce konzervátorov a reštaurátorov však nie sú peniaze a tak má ochrana zbierok približne desaťročný deficit, konštatovala Krištofičová.

Rovnako ako múzeá trpia nedostatkom peňazí aj osvetové strediská, ktorých hlavným poslaním je rozvoj kultúry, vzdelávania a zachovávanie tradícií v mestách a obciach. Mestá ale mestské kultúrne strediská napriek ich nenahraditeľnej práci postupne likvidujú, tvrdí Krištofičová. V kritickej situácii sú aj knižné historické pamiatky – historické knihy, listiny a iné dokumenty, ktoré sú významnou časťou kultúrneho a historického dedičstva. Ich počtom sa Slovensko síce radí k najbohatším štátom Európy, no ich zlý stav toto bohatstvo neumožňuje využívať.

Ročne slovenské verejné knižnice nakupujú knihy za 0,03 koruny na jedného obyvateľa. Pritom podľa Krištofičovej medzinárodné normy odporúčajú štátom podporovať nákup kníh ročne sumou 0,25 korún na jedného obyvateľa. Takéto zvýšenie by prinieslo pre verejné knižnice na nákup kníh ročne 175 miliónov korún. V súčasnosti však majú knižnice ročne k dispozícii na nákup kníh 35 miliónov korún. Ak by sa dodržiavali medzinárodné odporúčania, tak by za pridelené financie mohli kúpiť 20% produkcie slovenských vydavateľstiev. V súčasnosti kupujú len 3,1 % na Slovensku vydaných kníh, doplnila Krištofičová, podľa ktorej je varujúci stav aj v ďalších oblastiach kultúry na Slovensku. Vážne ohrozené sú aj kultúrne pamiatky, z ktorých je vyše 25% v dezolátnom stave. Vláda by preto nemala podceňovať význam kultúry a posilniť jej podhodnotené financovanie.

(SITA, tm;bl), 0330

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

MK SR: Cirkvi majú šancu získať viac peňazí na obnovu pamiatok

Pomoc štátu pri obnove kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví je nevyhnutná, tvrdí biskup Tondra: BRATISLAVA 25. marca 2004 (SITA) – Cirkvi majú šancu získať viac peňazí na obnovu pamiatok. Prispel k tomu najmä nový grantový systém ministerstva kultúry (MK SR) Obnovme si svoj dom. Na dnešnej tlačovej besede po stretnutí s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností to uviedol minister kultúry Rudolf Chmel, podľa ktorého treba ešte vyriešiť, ako do tohto programu zaradiť obnovu cirkevných pamiatok.

Z Domu kultúry je Europa culture center

Banskobystrický Dom kultúry zmenil názov na Europa culture center (ECC) a jeho prevádzku začala zabezpečovať rovnomenná spoločnosť. Tá je dcérskou firmou spoločnosti VAV invest, ktorá Dom kultúry kúpila pred vyše mesiacom od Odborového zväzu (OZ) KOVO.

Štát má dlh voči kultúre

Štát má voči kultúre dlh a to nielen ekonomický “Má aj dlh v zmysle postavenia kultúry a toho ako štát vníma kultúru a jej význam a má dlh v zmysle systematických a strategických zmien,” na dnešnej

CHMEL: Pri rozdeľovaní štátnych peňazí sú politické tlaky

Tlaky podľa R. Chmela na rozdelenie peňazí neboli centrálne, ale z regionálnych štruktúr a to nielen z prostredia ANO
26. januára 2005 (SITA) – Existenciu politických tlakov na rozhodovanie pri rozdeľovaní štátnych peňazí z projektu Obnovme si svoj dom dnes priznal minister kultúry Rudolf Chmel. “Nie je to len pri tomto programe, ale aj pri ďalších programoch grantových systémov,” uviedol dnes Chmel pred novinármi.