Slovenské drevené kostoly pôjdu do zoznamu UNESCO

Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v pondelok pribudli ďalšie pamiatky vrátane slovenských drevených kostolíkov.
Výbor svetového dedičstva rokoval od stredy v kanadskom Quebecu o tom, ktorých 45 architektonických a prírodných skvostov zapíšu na zoznam.

V Európe vybrali šesť lokalít, ktorých stručný zoznam prinášame: Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (drevené kostoly troch konfesií – Hervartov, Tvrdošín, Leštiny, Kežmarok, Hronsek, Bodružal, Ladomírová, Ruská Bystrá).

Kostoly pochádzajú z 16. až 18. storočia. Výbor svetového dedičstva ich pokladá “za dôležitý príklad bohatej miestnej tradície náboženskej architektúry, kde sa stretáva latinská a byzantská kultúra”.

Historické centrum San Marina a vrch Titano, ktoré je “svedectvom pokračovania slobodnej republiky od stredoveku”. Historické centrum San Marina a jeho hradby, veže a brány pochádza z obdobia založenia republiky ako mestského štátu v 13. storočí.

Opevnené stavby francúzskeho vojenského inžiniera Sebastiena Le Prestre de Vaubana z obdobia kráľa Ľudovíta XIV. Ide o 13 pevnosti vo Francúzsku predstavujúcich “typickú klasickú vojenskú architektúru”.

Modernistické obytné budovy v Berlíne. Šesť budov “dokazuje inovatívne architektonické postupy v rokoch 1910 až 1933”. Planina Starého Gradu na chorvátskom ostrove Hvar zostala takmer nedotknutá od prvej kolonizácie iónskymi Grékmi v 4. storočí pred Kristom. Vinič a olivy sa tu pestujú od tých čias.

Talianske mestá Mantua a Sabbioneta v údolí Po sú podľa UNESCO skvelým príkladom renesančnej architektúry.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Odpovede

  1. Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO

    New cultural sites inscribed during the 32nd session:

    * Preah Vihear Temple (Cambodia)
    * Fujian Tulou (China)
    * Stari Grad Plain (Croatia)
    * Historic Centre of Camagüey (Cuba)
    * Fortifications of Vauban (France)
    * Berlin Modernism Housing Estates (Germany)
    * Armenian Monastic Ensembles in Iran (Iran)
    * Baha’i Holy Places in Haifa and Western Galilee (Israel)
    * Mantua and Sabbioneta (Italy)
    * The Mijikenda Kaya Forests (Kenya)
    * Melaka and George Town, historic cities of the Straits of Malacca (Malaysia)
    * Protective town of San Miguel and the Sanctuary of Jesús de Nazareno de Atotonilco (Mexico)
    * Le Morne Cultural Landscape (Mauritius)
    * Kuk Early Agricultural Site (Papua New Guinea)
    * San Marino Historic Centre and Mount Titano (San Marino)
    * Archaeological Site of Al-Hijr (Madâin Sâlih) (Saudi Arabia)
    * The Wooden Churches of the Slovak part of Carpathian Mountain Area (Slovakia)
    * Rhaetian Railway in the Albula / Bernina Cultural Landscape (Switzerland and Italy)
    * Chief Roi Mata’s Domain (Vanuatu)

    Natural properties inscribed on UNESCO’s World Heritage List during the 32nd session:

    * Joggins Fossil Cliffs (Canada)
    * Mount Sanqingshan National Park (China)
    * Lagoons of New Caledonia: Reef Diversity and Associated Ecosystems (France)
    * Surtsey (Iceland)
    * Saryarka – Steppe and Lakes of Northern Kazakhstan (Kazakhstan)
    * Monarch Butterfly biosphere Reserve (Mexico)
    * Swiss Tectonic Arena Sardona (Switzerland)
    * Socotra Archipelago (Yemen)

    Extensions added onto properties already on the World Heritage List:

    * Historic centres of Berat and Gjirokastra (Albania)
    * Mountain Railways of India Paleolithic Cave Art of Northern Spain The Antonine Wall (United Kingdom)

    The following countries have had sites inscribed on UNESCO’s World Heritage List for the first time this year: Papua New Guinea; San Marino and Saudi Arabia, Vanuatu .

    UNESCO’s World Heritage List now numbers a total of 878 sites, 679 cultural and 174 natural sites and 25 mixed in 145 countries.

  2. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    http://whc.unesco.org/en/list/1273/

    The Wooden Churches of the Slovak part of Carpathian Mountain Area (Slovakia) inscribed on the World Heritage List consist of two Roman Catholic, three Protestant and three Greek Orthodox churches built between the 16th and 18th centuries. The property presents good examples of a rich local tradition of religious architecture, marked by the meeting of Latin and Byzantine cultures. The edifices exhibit some typological variations in their floor plans, interior spaces and external appearance due to their respective religious practices. They bear testimony to the development of major architectural and artistic trends during the period of construction and to their interpretation and adaptation to a specific geographical and cultural context. Interiors are decorated with paintings on the walls and ceilings and other works of art that enrich the cultural significance of the properties.

  3. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    Kežmarok: Unikátny drevený artikulárny kostol je na zozname UNESCO

    8. júla 2008 (SITA) – Zaradenie dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO považuje historička Múzea v Kežmarku Nora Baráthová za niečo „fantastické.“ Na druhej strane sa však obáva, či to Kežmarčania dokážu využiť vo svoj prospech. „Zdá sa mi, že sa nevieme predávať. V Kežmarku by sme mohli žiť z cestovného ruchu,“ uviedla pre SITA. Kežmarok však nie je pre domácich ani zahraničných turistov neznámy. Ročne navštívi drevený evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku viac ako 20 000 ľudí. Okrem Slovákov sú to Nemci, Maďari, Česi, Američania či Izraelčania.

    „Pamiatkový úrad nás upozornil, že cestovné kancelárie zaraďujú tieto pamiatky do svojich poznávacích zájazdov,“ povedal pre SITA farár Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Kežmarku Roman Porubän. V drevenom kostole dokážu sprievodcovia poskytnúť výklad okrem slovenčiny aj v nemčine, angličtine, poľštine a maďarčine. Propagačné materiály sú k dispozícii v slovenčine, nemčine a angličtine. Informáciu o tom, že bol kostol zaradený do zoznamu UNESCO zatiaľ evanjelická cirkev nemá oficiálne.

    Drevený artikulárny kostol v Kežmarku je počas letnej sezóny od 1. mája do 31. októbra otvorený denne okrem nedele od 9:00 do 12:00 a od 14:00 do 17:00 aj so sprievodcom. V zimnej sezóne je kostol otvorený len v utorok a piatok od 10:00 do 12:00 a od 14:00 do 16:00. V ostatných dňoch, okrem nedele, je možné dohodnúť si termín návštevy u vlastníka objektu.

    Pôvodný drevený artikulárny kostol v Kežmarku postavili v rokoch 1687 až 1688. Keďže išlo o provizórne riešenie, v roku 1717 začali kežmarskí protestanti s prestavbou kostola. Do súčasnej podoby ho dostali za necelé tri mesiace. Kostol mohli protestanti stavať len za určitých podmienok, zákonných článkov – artikúl, stanovených na Šopronskom mieri v roku 1681. Kostol musel stáť mimo mestských hradieb, po jednom v slobodnom kráľovskom meste a maximálne dva v jednej župe. Kostol sa mohol postaviť len na náklady evanjelickej cirkvi a z najlacnejšieho stavebného materiálu. Kežmarský kostol je tak postavený z dreva. Aj pri spájaní drevených trámov použili stavitelia drevené klince. Fasáda kostola je z hlinenej mazanice. Kežmarský artikulárny kostol je typický okrúhlymi oknami. Podľa tradície kostol pomáhali stavať švédski námorníci, ktorí dali podobu aj streche kostola. Tá podľa N. Baráthovej pripomína provu lode.

    Drevené kostolíky v slovenskej časti Karpatského oblúka sa stali súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rozhodli o tom v pondelok v kanadskom Quebecku na 32. zasadnutí Výboru UNESCO. Do zoznamu bolo vybraných osem kostolov – rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervatove, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, evanjelický artikulárny kostol v Hronseku, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej a gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej.

  4. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    Chrámy v Bodružali a Ladomirovej sú skvosty architektúry

    8. júla 2008 (SITA) – Gréckokatolícka cirkev prijala s veľkým potešením informáciu, že do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané tri gréckokatolícke drevené chrámy na východe republiky v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. „Sú to skvosty ľudovej sakrálnej architektúry, ktoré sú tým, čím sa môže Slovensko právom hrdiť pred svetom,“ povedal pre agentúru SITA kancelár arcibiskupského úradu gréckokatolíckej cirkvi v Prešove Ľubomír Petrík. Pod prešovskú eparchiu patrí najstarší gréckokatolícky chrám v Bodružali zasvätený sv. Mikulášovi z roku 1658 a kostolík v Ladomirovej, zasvätený sv. Archanjelovi Michalovi z roku 1742. Gréckokatolícka cirkev ako vlastník a správca drevených chrámov urobila za posledné roky veľa pre ich záchranu. Pod patronát ich dostala nezisková organizácia Petra. V týchto dňoch spustili webovú stránku http://www.drevenechramy.sk, kde sú všetky základné informácie o 27 drevených gréckokatolíckych chrámoch vo vlastníctve cirkvi a ďalšej desiatke kostolov, ktoré sa počas totalitného režimu dostali do skanzenov alebo do vlastníctva pravoslávnej cirkvi.

    Kostolík v Bodružali je podľa slov farára z Hunkoviec Martina Kostilníka v dobrom stave. Kompletný interiér s maľbami a ikonostasom prešli rekonštrukciou v deväťdesiatych rokoch, oprava exteriéru bola ukončená v roku 2004. V tomto roku dokončili rekonštrukciu oplotenia a svojpomocne opravili schody. Na rekonštrukciu finančne prispela aj Ženská jednota z USA. Podľa farára Kostilníka s obcou chcú vyriešiť parkovanie. Z výzvy Obnovme si svoj dom by radi získali peniaze na propagačné materiály a hlavne na výrobu multimediálneho CD vo viacerých jazykoch. Hoci v obci žije sotva 50 obyvateľov, v chráme sú pravidelné bohoslužby. Počas päťročnej služby tu mal jeden krst, ale žiadnu svadbu. Návštevníkov majú hlavne zo západnej Európy, predovšetkým z Francúzska, Nemecka, Holandska a Rakúska, tradične sem prichádza veľa Poliakov a v poslednom období aj niekoľko zájazdov Japoncov a Kórejčanov. Podľa Kostilníka, zápis do zoznamu UNESCO neznamená len zviditeľnenie drevených chrámov, ale veľa znamená aj pre spiritualitu. Tieto chrámy sú územím, kde sa prelína východná a západná kultúra.

    Na farskom chráme v Ladomirovej sa ešte v tomto roku chcú pustiť do rekonštrukcie vonkajšieho opláštenia. Na drevenej zvonici sa bude opravovať šindľová strecha a podmurovka, novú podobu dostane aj drevená vstupná brána, ktorá je súčasťou oplotenia. V chráme sa vykonávajú denne pravidelné liturgie. Mimo obradov sprístupní obhliadku chrámu kostolníčka, návštevníci si môžu vybrať sprievodné slovo z deviatich jazykov z multimediálneho CD o histórii drevených chrámov so zameraním na Ladomirovú. V obci žije viac ako 800 obyvateľov.

  5. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    Najstarší drevený kostolík Slováci nechodia obdivovať

    8. júla 2008 (SITA) – Zápis rímskokatolíckeho dreveného kostolíka v Hervartove v okrese Bardejov do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO prijal košický biskup Bernard Bober s radosťou aj prekvapením. Informácia ho potešila najmä preto, lebo rímskokatolícka cirkev nemá drevené kostolíky v takom počte, ako gréckokatolícka či pravoslávna cirkev. „Sme radi, že si to svet všimol. Je to naša jediná drevená stavba. Hoci sa presne nevie dátum vzniku, kostolík v Hervartove predstavuje najstarší zachovaný typ dreveného kostola na Slovensku,“ povedal biskup Bober.

    Kostolík je filiálkou farnosti v Richvalde, ktorú spravuje farár Jozef Kvartek. Ten pre agentúru SITA povedal, že kostolík bol zasvätený sv. Františkovi z Assisi. Je unikátny v tom, že na jeho stavbu nebol použitý jediný klinec, celý je z dreva. Je v dobrom stave, nedávno na ňom menili drevené šindle. V kostolíku slúžia sv. omše iba na významné sviatky – keď je odpustová slávnosť, výročie Františka z Assisi a podobne. Dôvodom je skutočnosť, že obec s 500 obyvateľmi má aj nový murovaný kostol. Drevenú sakrálnu pamiatku ročne navštívi okolo 5 000 návštevníkov najmä zo západnej Európy a Čiech. Slováci tu takmer vôbec nechodia. Turisti sa v priebehu roka môžu kontaktovať s kostolníčkou, ktorá ich sprevádza. Sakrálna stavba má charakter čisto gotický. Líši sa od stavieb východného obradu. Hoci sa názory historikov na dátum vzniku rôznia, zhodli sa na tom, že pochádza ešte z predreformačného obdobia, kostolík mohli postaviť pred alebo tesne po roku 1500. Napriek tomu v obci pred dvoma rokmi oslávili jeho 600. výročie.

  6. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    V Hronseku po zápise do zoznamu UNESCO čakajú viac turistov

    8. júla 2008 (SITA) – Zápis dreveného artikulárneho kostola v Hronseku v okrese Banská Bystrica do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO nebude podľa hronseckej farárky Anny Jakušovej znamenať výraznú zmenu v prevádzkovaní kostola, očakáva však vyšší záujem turistov. Tí si už v súčasnosti môžu kostol pozrieť každý deň na požiadanie. Každú nedeľu sa v ňom konajú evanjelické služby božie a príležitostne v ňom bývajú kultúrne akcie, najmä džezové alebo šansónové koncerty či poetické pásma. Kostol má totiž kapacitu až 1 100 miest a lavice na chóre sú usporiadané ako v amfiteátri, má tiež dobré akustické vlastnosti.

    Generálna oprava kostola sa robila naposledy v rokoch 1994 až 2000 a stála osem miliónov korún. „Tento rok ideme rekonštruovať mobiliár kostola. Bude to stáť 1,5 milióna korún, z čoho od štátu máme prisľúbených 1,2 milióna. Podľa možností by sme chceli začať rekonštruovať aj piliere, ktoré sú napadnuté drevokazným hmyzom,“ povedala Jakušová. Predpokladá, že jednou z podmienok zápisu je aj propagácia kostola ako súčasti svetového kultúrneho dedičstva.

    Evanjelický drevený kostol v Hronseku postavili v rokoch 1725 až 1726. Je to artikulárny kostol, teda pri jeho výstavbe boli zachované podmienky výstavby protestantských kostolov stanovené v šopronských artikulách z roku 1681, čiže je postavený celý z dreva bez použitia kovového klinca, nemá hlavný vchod od dediny, nemá vežu a bol postavený za jeden rok. Vysvätený bol 31. októbra 1726 a odvtedy nepretržite slúži svojmu účelu. Meno autora projektu kostola nie je známe. Ide o barokový kostol škandinávskeho typu, jeho pôdorys má tvar kríža, pričom dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 metrov, kratšie 18 metrov, výška kostola je osem metrov. Klenba tvarom pripomína prevrátenú loď. Kostol má päť vchodov, postavených oproti sebe, a 30 okien, rozmiestnených po celom obvode. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti.

    K oltáru kostola patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do spoločného rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Nad oltárom je umiestnený vzácny barokový organ z roku 1764, ktorý je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice.

    Neďaleká zvonica s podobnou architektúrou je rovnako stará ako kostol. V tom istom čase vysadili aj lipy, ktoré dodnes rastú na nádvorí kostola. V hronseckom kostole pôsobili významní slovenskí dejatelia ako Ján Simonides, Jozef Melcer, August Horislav Krčméry. V septembri 1847 sa tam oženil básnik Andrej Sládkovič s Antóniou Júliou Sekovičovou.

  7. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    V novej pamiatke UNESCO pokrstili aj P. O. Hviezdoslava

    9. júla 2008 (SITA) – Nová pamiatka UNESCO, drevený kostolík v Leštinách v okrese Dolný Kubín je známa aj tým, že v nej pokrstili a konfirmovali najznámejšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Agentúru SITA o tom informovala sprievodkyňa tejto pamiatky Viera Murínová. Kostolík preto navštevujú žiaci v rámci hodín literatúry a učia sa o ňom či recitujú Hviezdoslavove básne na mieste, na ktorom sedával. Objekt je sprístupnený s výnimkou zimy celoročne, a to na individuálne návštevy na objednávky. “V zime sa neprevádzkuje, pretože v ňom nie je žiadne kúrenie a je tam strašná zima,” podotkla Murínová. Vzácny kostolík vlani navštívilo do troch tisícov ľudí zo Slovenska i zahraničia. Chodia sem školské zájazdy z Poľska i Rakúska. “Predpokladáme nával turistov, keď sme už v UNESCU,” dodala Murínová. Hoci je kostolík zachovalý, vyžaduje si podľa nej neustále opravy – menia šindle, natierajú ich, opravujú oplotenie. Správcom tejto vzácnej pamiatky je cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

    Kostolík je podľa Murínovej funkčný po celý čas od postavenia. Každú v nedeľu v ňom bývajú služby božie. Slúži pre štyri obce – Leštiny, Vyšný Kubín, Osádka a Pokryváč. Iný kostol v obci nie je. Konajú sa v ňom tiež koncerty, svadby, krstiny i pohreby.

    Artikulárny drevený kostol pochádza z rokov 1688 – 1689. Postaviť ho dal Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom zámku, ale aj prvým „vicišpánom“ v Dolnom Kubíne. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821 či bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia.

    Drevený kostolík v Leštinách pribudol do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v pondelok, spolu s ďalšími drevenými kostolmi v slovenskej časti Karpatského oblúka – Hervartov, Tvrdošín, Kežmarok, Hronsek, Bodružal, Ladomirová a Ruská Bystrá. Výbor svetového dedičstva ich považuje “za dôležitý príklad bohatej miestnej tradície náboženskej architektúry, kde sa stretáva latinská a byzantská kultúra”.

  8. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    Zápis drevených chrámov do zoznamu UNESCO pritiahol turistov
    Snúbenci preferujú staré sakrálne stavby pred novými kostolmi

    21. septembra 2008 (SITA) – Zápis drevených kostolov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pomohol zvýšiť ich návštevnosť. Tam, kde majú mladé páry možnosť voľby, preferujú sobáš v malých drevených chrámoch pred honosnejšími murovanými stavbami.

    Podľa vyjadrenia farára Martina Kostilníka, ktorý je správcom farnosti v Hunkovciach a patrí pod neho aj filiálny drevený chrám v Bodružali vo Svidníckom okrese, potom, ako sa ocitol na zozname UNESCO, zvýšila sa návštevnosť aspoň o 20 percent. Navyše, do kostolíka prichádzajú ľudia informovaní, vedia, že je v zozname UNESCO, cielene si vyberajú z ďalšieho počtu drevených kostolíkov práve Bodružal. Stále platí, že najvyššiu návštevnosť majú zo západnej Európy, prichádzajú sem Francúzi, Nemci, Belgičania a veľa Poliakov. Tohto roku však prudko vzrástla aj návštevnosť Slovákov, hlavne zo západnej časti republiky. Ide o autobusové zájazdy ale aj o cykloturistov, ktorí si prehliadku kostolíka v Bodružali zaradili do programu cesty po Slovensku. V chráme sú pravidelné liturgie, na poslednom obrade v nedeľu sa zúčastnila aj skupina 15 turistov od Zvolena. V kostolíku tohto roku na vlastné náklady vymenili staré elektrické vedenie. Z externých zdrojov by chceli vydať CD s textom o histórii chrámu vo viacerých jazykoch. Obec, v ktorej žije sotva 50 ľudí, zrazu potrebuje nové parkovisko, čo chce farár riešiť so starostom obce. Bodružalský chrám je gréckokatolícky a bol postavený v roku 1658, zasvätili ho svätému biskupovi Mikulášovi. Ide o jeden z najstarších a najzachovalejších chrámov východného obradu na Slovensku.

    V rímskokatolíckom drevenom kostolíku v Hervartove v Bardejovskom okrese sa zápis do zoznamu UNESCO prejavil hlavne na svadobných obradoch. Kým doteraz sa mladé páry v drvivej väčšine sobášili v novom murovanom kostole, zrazu začali preferovať drevený kostolík. Z piatich septembrových sobášov budú štyri v starom drevenom chráme. Farár Jozef Kvartek si túto zmenu nevie ničím iným vysvetliť, iba zápisom do zoznamu UNESCO. Počet návštevníkov v lete tu výrazne nestúpol. Hervartov sa však nachádza blízko epicentra júlových záplav, čo mohlo niektorých návštevníkov odradiť. Hervartov vyhľadávajú takmer výlučne návštevníci zo zahraničia, hlavne zo susedných krajín Poľska, Česka a Maďarska, zo západnej Európy sú to prevažne Rakúšania, Francúzi a Nemci. Slováci sem prichádzajú výnimočne, najčastejšie v skupine s niektorým z kňazov.

    Prešovský samosprávny kraj vyčlenil pre Hervartov pred pár rokmi 4,5 mil. Sk (149 372,63 €) na informačné centrum. Jednoposchodová budova už je pod strechou, chceli by ju slávnostne otvoriť ešte do konca roka. Kostolík je filiálkou farnosti v Richvalde, bol zasvätený sv. Františkovi z Assisi. Je unikátny tým, že na jeho stavbu nebol použitý jediný klinec, celý je z dreva. Nedávno na ňom menili drevené šindle a dvere. V kostolíku slúžia sv. omše iba na významné sviatky – odpustová slávnosť, výročie Františka z Assisi. Obec s 500 obyvateľmi má na slávenie obradov murovaný kostol. Drevenú sakrálnu pamiatku ročne navštívi okolo 5000 návštevníkov. Presný dátum vzniku nie je známy, postavili ho okolo roku 1500.

    Zvýšený záujem turistov zaznamenali aj v gréckokatolíckom chráme v Ladomírovej. Aj ten objavujú hlavne hostia zo západnej Európy. Farári sa tu vymenili 1. júla, evidencia návštevnosti chýba.

    Všetky tri chrámy boli spolu s ďalšími šiestimi drevenými pamiatkami pod názvom Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka 7. júla tohto roku zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty.

  9. Zbytočne sa vyťešujú zo zápisu do “Unesco” – či už na úrovni úradov, obcí, farárov alebo turistov.
    Nič také v SR neplatí a nie je účinné – veď viete citovať oznámenie MK SR v Zbierke zákonov SR, kde sa tento zápis oznamuje, podľa § 24 ods. 2 zákona o pamiatkach?
    Zrejmé je iba to, že deštrukcia pamiatok a ich prostredí v panenskej prírode Polonín (NP) bude nezvratná… ako už niekoľko krát.

  10. Dovolím si nesúhlasiť. Môžem sa spýtať? Máte osobnú skúsenosť s takým postupom v tomto konkrétnom prípade drevených kostolíkov, keď toto tvrdíte? Alebo je to iba všeobecný pesimistický pohľad na každodenné dianie na Slovenku?!

    Som osobne v kontakte s osobou pána Kostilníka – bývalého to riaditeľa neziskovky Záchrana a obnova drevených chrámov pod Duklov – poznám ho osobne a aj pracovne a niečo také by som netvrdila. Bremeno záchrany a obnovy im leží na pleciach – občanom v dedinách, farárom …., všemožne komunikujú a hľadajú podporu od okolitých inštitúcií a súkromných subjektov. Občania sami prikladajú ruku k dielu a právom sa pýšia týmito jedinečnými pamiatkami.

    A tie tienisté stránky veci sú všade, ale v tomto prípade určite neprevažujú.

    Odporúčam k danej veci prečítať si:
    http://www.obnova.sk/clanok-2409.html

  11. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    KEŽMAROK: Drevený kostol zatiaľ výrazný nárast turistov nepocítil

    23. septembra 2008 (SITA) – Zapísanie dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa zatiaľ výraznejšie neprejavilo na zvýšenom záujme o túto pamiatku. „Nemôžem povedať, že by sa zvýšila návštevnosť,“ povedal pre médiá farár evanjelickej cirkvi v Kežmarku Roman Porubän. Potvrdil však, že už krátko po zapísaní do zoznamu sa objavilo niekoľko návštevníkov, ktorých sem dotiahla práve informácia o zápise kostola do zoznamu UNESCO. Ročne navštívi drevený artikulárny kostol v Kežmarku okolo 25 000 turistov.

    Napriek tomu, že kežmarský kostol nie je úplne neznámy, Porubän je sklamaný z nového informačného systému mesta Kežmarok. „Robil sa informačný systém a nikde sa ten kostol neobjavil. Až po mojej apelácii osadili jednu tabuľu, ktorá je pred kostolom,“ uviedol Porubän. Podľa evanjelického farára chýbajú aj informačné tabule na vstupoch do Kežmarku, ktoré by upozornili na prítomnosť pamiatky UNESCO v meste. Podľa Porubäna je nedoriešený aj „večný problém“, ktorým sú toalety. O tých sa hovorí už niekoľko rokov, ale stále nie sú.

    Informačný systém mesta Kežmarok sa podľa Ľubomíra Vývleka z Mestského úradu v Kežmarku osadzoval pred viac ako dvoma mesiacmi a vtedy ešte artikulárny kostol nebol zapísaný v zozname UNESCO. „Ak je nejaký problém, ktokoľvek nám to môže oznámiť a doplníme tabuľku. Urobili sme tak v prípade pošty, Galérie u Anjela a určite doplníme aj drevený kostol,“ uviedol Vývlek. Kežmarok tiež plánuje pred vstupom do mesta osadiť nové informačné tabule, ktoré upozornia turistov nielen na prítomnosť pamiatky UNESCO, ale aj ďalšie zaujímavosti mesta.

    Návštevnosť jednotlivých pamiatok zapísaných do zoznamu UNESCO podľa Porubäna vo veľkej miere závisia od propagácie. „My ako cirkevný zbor vydávame dosť veľa propagačných materiálov, ale ostatné evanjelické artikulárne kostoly zapísané v zozname UNESCO sú určite málo propagované,“ uviedol Porubän. Vlastníkom dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku je evanjelická cirkev.

    Súčasne s kežmarským kostolom boli do zoznamu zaradené rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, evanjelický artikulárny kostol v Hronseku, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách, gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Ladomirovej a gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej.

  12. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    Kostoly na zozname UNESCO by mala spájať Drevená cesta

    23. septembra 2008 (SITA) – Zápis ôsmich drevených kostolov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v júli tohto roka by mohol byť podľa Vladimíra Petru z Regionálnej rozvojovej agentúry Tatry – Spiš impulzom na uskutočnenie projektu Drevená cesta. „Niektoré čiastkové vízie z tohto projektu už boli urobené, ale koncepčne táto tematická cesta ešte neexistuje,“ uviedol V. Petra. Na východnom Slovensku už sú príklady tematických trás ako Gotická cesta alebo Vínna cesta, ale stále sú veľmi problémové. Hlavným dôvodom, prečo zatiaľ na Slovensku nefungujú takéto projekty, je podľa Petru „nízky prah spolupráce.“ Načrtnúť možnosti a perspektívy ďalšieho spoločného postupu aj pre rozvoj cestovného ruchu a ochranu kostolov zapísaných do zoznamu UNESCO bolo hlavnou témou dnešnej konferencie pod názvom Slovenské drevené chrámy v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorá sa uskutočnila v Kežmarku.

    Regionálnym projektom nepraje podľa Petru ani systém finančnej podpory. „Peniaze sa rozdávajú po skupinách, ale vo veľmi malej miere sú pripravené na podporu regionálnych projektov, ktoré by združovali jednotlivé subjekty,“ uviedol V. Petra. Drevená cesta by nemala byť len trasa so smerovými tabuľami, ale dlhodobý plán, ktorý by znamenal rozvoj na celej tematickej trase. Projekt Drevenej cesty by nemal rozlišovať príslušnosť kostola k jednotlivým náboženstvám a nemal by sa zameriavať iba na kostolíky zapísane v zozname UNESCO. „Možno tie kostolíky UNESCO by mali urobiť základnú ideu spojenia, ale nemali by zostať samy,“ doplnil V. Petra.

    Nevhodne nastavený systém podpory obcí z eurofondov považuje starosta obce Hervartov Miroslav Mackanič, kde sa nachádza jeden z kostolíkov zapísaných v zozname UNESCO, za jeden z najväčších problémov rozvoja. „Malé obce sú odsunuté, keďže nemajú dostatok obyvateľov a tým sú odsúvané, čo považujem za nesprávne,“ uviedol M. Mackanič. Rozvoj cestovného ruchu tak zostáva väčšinou na miestnych podnikateľoch. Podľa starostu však chýbajú peniaze hlavne na propagáciu a rôzne doplnkové služby.

  13. Re: Slovenské drevené kostoly v zozname UNESCO
    V Hervartove otvoria centrum služieb cestovného ruchu

    3. októbra 2008 (SITA) – V Hervartove v okrese Bardejov, kde stojí vzácny drevený kostolík približne z roku 1500, v nedeľu slávnostne otvoria objekt služieb cestovného ruchu. Ide o spoločný projekt obce Hervartov a Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Obec poskytla pozemok a samosprávny kraj financoval výstavbu jednopodlažnej budovy, ktorá bude slúžiť ako informačné centrum s možnosťou posedieť si v kaviarni. Objekt má kapacitu aj na ubytovanie menšieho počtu turistov. Budovu služieb cestovného ruchu za vyše päť miliónov korún (165 969,59) postavili vedľa parkoviska, ktoré je v tesnej blízkosti sakrálnej pamiatky. Nedeľňajšia slávnosť sa začne o 9:30 svätou omšou. Na otváracom ceremoniáli sa osobne zúčastní aj predseda PSK Peter Chudík, ktorý označil túto investíciu ako príspevok na podporu drevených kostolíkov a rozvoja cestovného ruchu. “Chceli sme vytvoriť lepšie podmienky pre návštevníkov tohto kostolíka, ktorý patrí nielen k slovenským, ale celosvetovým unikátom,“ zdôraznil prešovský župan. Prevádzkovateľom objektu bude obec Hervartov, ktorá nemá v tohtoročnom rozpočte plánované financie na pracovníka nového zariadenia. O jeho zaplatení budú rozhodovať obecní poslanci.

    Na východnom Slovensku sa nachádza súbor 27 drevených kostolíkov, ktorý bol už v roku 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, ktorý pochádza údajne z roku 1500, je z nich najstarší.

    Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rozhodol o tom Výbor svetového dedičstva 8. júla na svojom 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu. Ako informovala hovorkyňa PSK Veronika Fitzeková, žiadosť podporil aj samosprávny kraj, nakoľko z deviatich drevených objektov (osem kostolíkov a jedna zvonica) sa štyri nachádzajú priamo na území Prešovského kraja. Ide o kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, artikulárny kostol v Kežmarku, chrám sv. Mikuláša v Bodružali a chrám sv. Michala archanjela v Ladomírovej.

Comments are closed.