Rímsky vojenský tábor postupne odkrývajú už celé storočie

Archeologický výskum rímskeho vojenského tábora v Iži pri Komárne pokračuje aj tento rok. Vedci jeho históriu nekontinuálne odkrývajú už celé storočie a stále nachádzajú nové nálezy. Výnimočnosť tábora spočíva najmä v tom, že vznikol za hranicou Rímskej ríše.
Iža, Rímsky tábor, archeológia Vedúci výskumu Ján Rajtár pred jedným z archeologických nálezísk Kelemantia v Iži, neďaleko Komárna. (autor: SITA)

Prvýkrát ho opísali už v 30-tych rokoch 18. storočia anglickí cestovatelia Richard Pococke a Jeremiah Milles, zmieňuje sa o ňom aj významný učenec Matej Bel.

Prvé vykopávky tu viedol v rokoch 1906 – 1909 ižiansky rodák János Tóth-Kurucz. Tento rok archeológovia skúmajú rímske kúpele. „Dnes už nie je vo svete tendencia všetko naraz preskúmať, ale naopak, ponechávať významné náleziská pre ďalšie generácie. Aj my musíme nechať niečo pre tých, čo prídu po nás, pretože budú mať nové metódy a objavia niečo iné,“ uviedol vedúci výskumu Ján Rajtár z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Rimania si postavili v dnešnej Iži vojenskú pevnosť koncom druhého storočia. Zaberal viac než tri hektáre. Jeho opevnenie tvorili dve hlboké priekopy a zemné valy s drevenou hradbou. Hradby mali výšku štyri až päť metrov. Archeológovia odkryli zvyšky jedenástich kasárenských barakov, usporiadaných do ulíc v pravidelných odstupoch.

Boli tu aj stajne, sklady a Rimanom nesmeli, samozrejme, chýbať kúpele. Pravdepodobne tu bolo 500 jazdeckých vojakov. Pevnosť v Iži si Rimania držali zo strategických dôvodov, bola to predsunutá pevnosť pred legionárskym táborom Brigetio, ktorý bol na druhej strane Dunaja v dnešnom Maďarsku.

Archeológom sa podarilo tábor veľmi presne datovať na základe rôznych nálezov, hlavne mincí, na ktorých je vyobrazený rímsky cisár Marcus Aurélius. Našli ich v zvyškoch stavieb, ktoré pravdepodobne zničil útok Germánov v roku 179.

Na podlahách kasární sa zachoval takmer celý inventár pevnosti, našli sa tu napríklad dlhé jazdecké meče, hroty šípov, kostené obloženia lukov, časti prilby, ale aj kuchynský riad a množstvo mincí. Nálezy možno dnes vidieť v Podunajskom múzeu v Komárne, Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre alebo Klenotnici Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!