Slovenskí archeológovia budú kopať v Sudáne

Slovenskí archeológovia budú kopať v Sudáne. Skúmať budú palác kráľovnej Amanišacheto z konca prvého storočia pred naším letopočtom. Nachádza sa v severnej časti Sudánu, ktorá bola kedysi centrom významnej Núbijskej ríše. Dnes možno nájsť v bývalom hlavnom meste ríše Meroe vyše sto pyramíd čiernych faraónov, čo je oveľa viac ako v susednom a oveľa známejšom Egypte. Kedysi ich v starovekej Núbii bolo až 228. Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre povedie výskum spoločne s Národným múzeom v Prahe. Bude to prvá česko-slovenská expedícia v Sudáne. Pôsobiť bude v lokalite Wad Ben Naga, ktorá sa nachádza 127 kilometrov severne od hlavného mesta Chartúm.

Ako pre agentúru SITA povedal Ivan Cheben z Archeologického ústavu, ktorý sa zúčastní expedície, v tomto roku potrvá výskum zhruba mesiac. Zameraný bude na podrobnú dokumentáciu lokality a prípravu jednotlivých výskumných sezón. S náleziskom sa oboznámia aj konzervátori a reštaurátori, ktorých čaká konzervácia zvyškov múrov kráľovského paláca. Samotný terénny výskum potrvá od roku 2010 do roku 2012. Podporuje ho Ministerstvo kultúry Sudánu (Ministry of Culture and Sport, National Corporation for Antiquities and Museums).

Sudán nie je z hľadiska bezpečnosti práve najideálnejšia krajina. Slovensko-česká expedícia sa však bude pohybovať v bezpečnejšej severnej časti Sudánu, kde pôsobia aj iné archeologické expedície. “Stať sa môže všeličo, ale asi skôr prevláda očakávanie a bádateľská zvedavosť,” uviedol Cheben.

Riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay očakáva od výskumu v kolíske civilizácie zaujímavé výsledky, nové skúsenosti a rozšírenie pôsobnosti slovenskej archeológie vo svete. “Je to trochu zabudnutá krajina a ľudia si informácie o nej veľmi s archeológiou nespájajú, pritom v mnohých veciach je možno ešte zaujímavejšia ako Egypt,” povedal pre agentúru SITA.

Ako ďalej dodal, Archeologický ústav tento rok oslavuje 70. výročie a ukazuje sa, že slovenská archeológia, tak ako kedysi československá, je stále na špičke archeologického bádania v Európe a vo svete. Ponuky na výskumy v zahraničí chodia veľmi často, nie zriedka aj z exotických krajín ako je napríklad Irán. Okrem európskych krajín ako sú Francúzsko, Nemecko či Rakúsko vedú slovenskí vedci výskum už päť rokov v Kuvajte. Naposledy navštívila Archeologický ústav s ponukou na spoluprácu delegácia z Číny. Zatiaľ nie je rozhodnuté, či slovenskí archeológovia rozšíria svoje pole pôsobnosti aj do tejto krajiny.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.