Regenerácia historických mestských centier v Severnom Porýní – Westfálsku

Obnova.sk Fotografia

Viac ako hrozná a ničivá sila druhej svetovej vojny a bytová výstavba po jej skončení poškodilo obraz starých miest v Nemecku plánovanie v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Hlavným zámerom bolo všestranne vychádzať v ústrety automobilizmu a expandujúcej ponuke tovaru a služieb. Tento cieľ sa nedal realizovať v rámci úzkych historických parciel s drobnou delenou zástavbou. Začalo sa preto s prestavbou.
Stála nemálo peňazí a padlo jej za obeť viac bytov ako bolo zničených počas poslednej vojny. Na mieste starých domov boli postavené veľkostavby s neodmysliteľnými betónovými fasádami. Prestavbou sa z historických jadier vytrácal nielen šarm a živá mnohorakosť krivoľakých ulíc a uličiek s hrázdenými priečeliami domov, ale predovšetkým mizlo kultúrne dedičstvo miest.

Na začiatku osemdesiatych rokov kritika výstavby, orientujúcej sa najmä na rozširovanie miest, ako aj meniace sa rámcové podmienky (úbytok obyvateľstva a slabnúci hospodársky rozvoj) vyústili do zmeny politiky rozvoja miest. Príklad architektonickej krásy a polyfunkčnosti mnohých starých miest viedli k presadeniu novej koncepcie obnovy ich historických centier. Búranie nahradila modernizácia, vylepšovanie vybavenia starých domov a ich nové využitie. Heslom dňa sa stala požiadavka zaobchádzať so zachovanými mestskými štruktúrami opatrne a s rešpektom. Minister výstavby spolkovej krajiny Severné Porýnie – Westfálsko tento trend posilnil rozsiahlymi podpornými programami. Pamätným dňom sa stal 28. február 1985, kedy bol vyhlásený program záchrany a obnovy historických centier.

Podľa tohto programu sa má kultúrne a architektonické dedičstvo minulých storočí chrániť a uchovávať pre budúce generácie. Jadrá miest sa majú vyvíjať tak, aby zostal čitateľný ich minulý stavebný vývoj. Má sa upustiť od rozširovania zastavaného územia mesta i cestnej siete. To predpokladá využívanie pôvodnej historickej zástavby. Každý zásah či zmenu treba posúdiť podľa toho, či sa hodí k mierke budovy, prostredia a pod.

Do podporného programu zahrnuli 24 miest so zachovaným rozsiahlym historickým jadrom. Navzájom si vymieňajú skúsenosti a odovzdávajú ich aj iným mestám v celom Nemecku. Ich príklad nasleduje mnoho ďalších miest.

Ťažiskové opatrenia a ciele programu sú:
1. Udržanie a obnovenie historického pôdorysu.
2. Ochrana siluety mesta.
3. Zabezpečenie pamiatok, ktorým hrozí zrútenie.
4. Modernizácia bytov.
5. Zástavba voľných miest primeranými a vhodnými novostavbami.
6. Zhodnotenie verejnej zelene a voľných priestranstiev.
7. Rekonštrukcia historických ciest a chodníkov.
8. Odkrytie pôvodných korýt potokov a potôčikov.
9. Zachovanie a využitie existujúceho mestského opevnenia.
10. Vylúčenie tranzitnej dopravy cez mesto.
11. Utlmenie dopravy vo vnútri mesta.

Spojenie modernizácie a tradície

V historických mestských jadrách je veľký počet budov, ktorých fasády a strechy v modernej dobe podstatne zmenili podobu. Zvlášť vážne zmeny poznačili domy s obchodmi na prízemí. Ich prevádzkovatelia zväčšovali výklady bez ohľadu na mierku i na statiku budov, markízy a veľkoplošné reklamy zakrývali fasády. Dodatočne vstavané podkrovia narušili pôvodne pokojnú „strešnú krajinu“. Tradičné krytiny boli nahradené modernými z betónu alebo asfaltového papiera.

Pri terajšej revitalizácii historických jadier dochádza k zmysluplnému spojeniu modernizácie a tradičných pracovných postupov a remesiel. Aby sa domom vrátila ich stará krása, museli majitelia nahradiť plastové okná opäť drevenými, alumíniové dvere vymeniť za masívne dubové podľa starých fotografií a obiť nové omietky, ktoré často skrývali poškodenú hrázdenú konštrukciu (v minulosti sa prehliadlo, že zmenené stavebnofyzikálne podmienky tieto poškodenia ešte urýchlili a zhoršili). Mnohí obchodníci sa však ohradzujú, že keď vymenia obrovské sklá výkladných skríň za členené a keď vymenia robustné reklamy za tradičné tabule, prídu o zákazníkov. V týchto prípadoch sa musia mestá pripraviť na dlhé a intenzívne presviedčanie.

Program prednostne podporuje využitie historického stavebného potenciálu pre rodinné bývanie. Modernizované byty a primerané novostavby v cennom obytnom prostredí majú vhodne zapadnúť do existujúcej štruktúry a ponúknuť cenovo primeranú alternatívu bývania. Krajinská vláda poskytuje na modernizáciu bytov v starých historických domoch subvencie. Ďalšou formou subvencovania je zabezpečenie sociálne únosného nájomného v týchto domoch.

Podobne ako u nás, aj v Nemecku chýba mnohým súkromným majiteľom historických objektov vôľa, záujem, či finančné prostriedky, aby udržiavali svoju nehnuteľnosť v optimálnom stave, prípadne aby ju modernizovali. Mnoho pamiatkových stavieb je zanedbaných, alebo sú prázdne. Hrozí nebezpečenstvo, že historické centrá nenahraditeľného významu sa „rozsypú”, alebo sa stanú kulisami, „potemkinovými dedinami” pre degenerovaný masový cestovný ruch. V takomto prípade je žiadúce, aby sa pamiatkové objekty zabezpečili dovtedy, kým sa pre ne v budúcnosti vyvinie priaznivá perspektíva.

V dôsledku hospodárskej a sociálnej reštrukturalizácie stratili mnohé budovy v horských a podhorských priemyselných oblastiach ako aj na vidieku svoju predchádzajúcu funkciu: napr. továrne, farmy, cirkevné stavby, historické radnice. Z historicko-pamiatkového hľadiska je mimoriadny záujem na ich zachovaní ako dokladov hospodárskych a sociálnych dejín. Je dôležité, aby sa s fantáziou vypracovala koncepcia nového využitia týchto budov. V závislosti na miestnych potrebách a podmienkach je z nich možné vytvoriť spoločenské a kultúrne centrá, mestské domy a knižnice, úrady a mestské zastupiteľstvá alebo priestory pre malých podnikateľov.

Novostavby v historickom prostredí?

Názory sú rôzne. V niektorých mestách stavili na architektúru s vonkajšími tvarovými a vzhľadovými znakmi typickými pre ich prostredie. Okoliu sa prispôsobili materiálom, rozmermi a farebnosťou. Inde zase vedome uprednostňujú výrazovo silnú modernú reč architektúry. Zachovávajú iba mierku prostredia a parceláciu, ktorú nanovo interpretujú. Nová architektúra presadzuje vlastné akcenty, prispôsobené dnešnej dobe. Podstatné však je, aby sa nové nesprávalo k historickému ako zničujúca konkurencia.

Odhliadnuc od toho, ktorý architektonický prístup sa uprednostňuje, osvedčilo sa vypisovať na riešenie komplikovaných úloh súťaže alebo organizovať znalecké konania. Takto sa môžu z množstva návrhov vykryštalizovať tie najlepšie riešenia pre danú situáciu.

Voľné a zelené plochy

V stredoveku spravidla neboli žiadne verejné zelené priestranstvá. Vo všeobecnosti neboli ani mestá uzavreté v hradbách zastavané príliš husto a voľné miesta využívali obyvatelia ako záhrady alebo ako poľnohospodársku pôdu. Okrem súkromných boli v mestách aj kláštorné záhrady. Verejnými priestranstvami boli iba ulice a námestia.

Dnes možno v historických jadrách získať nové verejné priestranstvá iba zbúraním existujúcich budov. Výnimkou sú len tie mestá, v ktorých zostali voľné plochy po zástavbe zničenej vo vojnách. Mnohé staré mestá majú ešte aj dnes také malé rozmery, že voľná príroda je na dosah, iné disponujú zelenými plochami, alebo parkom blízko centra. Prestavba niekdajších vodných priekop pred mestskými hradbami na súvislý pás zelene je zvlášť dobrá možnosť, ako rozšíriť ponuku priestorov na oddych a rekreáciu, a to priamo v centre miest. Toto riešenie má aj vítaný vedľajší efekt, zreteľne oddeľuje staré mesto od jeho novších častí. V jednom je to všade rovnaké: nejde o reprezentačnú zeleň, ale o vytvorenie zelených plôch blízkych prírode. Preto do nej môžu patriť aj súkromné záhrady, prinášajúce obyvateľom úžitok.

V ostatných desaťročiach sa záhrady začali stále viac využívať na podnikanie a od polovice päťdesiatych rokov aj na parkovanie áut. Záhrady a dvory sa uzatvárali a zeleň ubúdala. Dnes je trend opačný. Mestá pochopili význam súkromných zelených plôch, zmierňujúcich nedostatok verejných priestorov na oddych a rekreáciu a zlepšujúcich mikroklímu. Preto aj finančne podporujú úpravu záhrad na plochy podobné parkom, ako aj búranie starých šôp, drevární a pod.

Voda bola v mnohých ohľadoch základom života stredovekého mesta: pitná voda sa čerpala z verejných studní, úžitkovú vodu brali z mestských potokov. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia potoky zregulovali do rúr, zakryli betónovými platňami a takto „vykázali“ z mesta. Teraz ich chcú znovu obnoviť. Voda sa stane oživujúcim prvkom prostredia vo vnútri starodávnych hradieb.

Höxter

Je pochopiteľné, že každé zo zúčastnených miest pristupuje k jednotlivým bodom rôzne. Zo širokej palety jedinečných historických miest spolkovej krajiny Severné Porýnie-Westfálsko som vybral mesto Höxter, ktoré som osobne navštívil a kde som sa dokonca stretol aj so zodpovednými „radnými pánmi”.

Obnova.sk Fotografia

Höxter leží na východe spolkovej krajiny (neďaleko Hannoveru), v údolí rieky Weser, spájajúcej sa s pojmom „weserská renesancia”. Z 34.000 obyvateľov žije v starom meste, na ploche 46 ha, asi 3.000.

Pôvodná trhová osada získala mestské privilégiá na nemecké pomery pomerne neskoro – až v roku 1250. A najväčší rozkvet zažilo mesto ešte neskôr – v 16. storočí. Práve z tohto obdobia pochádza najviac veľkolepých hrázdených stavieb, postavených na spôsob dolnonemeckých halových domov. Ako mnoho iných nemeckých miest, neobišla ani Höxter 30-ročná vojna. Z jej následkov sa mesto už nikdy nespamätalo. Nepomohlo mu ani napojenie na dôležitú železničnú trať v roku 1865. Život v meste oživili až presídlenci z východnej Európy, ktorí sa sem prisťahovali po 2. svetovej vojne.

Historické jadro Höxteru sa polkruhovito vinie k rieke Weser. Jeho charakteristickú podobu sformovalo niekdajšie mestské opevnenie a ktoré sa sčasti zachovalo podnes. Historickému jadru, napriek stavebným hriechom zo 60-tych a 70-tych rokov, vtláčajú pečať cenné hrázdené domy v štýle weserskej renesancie, vyšperkované bohatou rezbárskou výzdobou.

Obnova.sk Fotografia

Rozvoju automobilizmu v 60-tych rokoch sa mesto prispôsobilo podobne ako iné nemecké mestá: primerane duchu doby vytínali stromy, rozširovali cesty a betónovými doskami zakrývali potoky. Súbežne s tým sa rozširovali predajné plochy, stavali veľkogaráže.

Začalo to analýzou

Prelomom boli roky 1978 – 1982. Analýzou sa zistilo, že zatiaľ čo sa mesto orientovalo na výstavbu nových objektov, staré domy v historickom jadre chátrali. Správa o stave objektov v historickom jadre skonštatovala:
– poškodenie a prestarnutie historickej zástavby spolu s ďalšími, viac alebo menej poškodenými vedľajšími stavbami,
– zlé vybavenie bytov, najmä po stránke vykurovania a hygieny,
– nedostatočné osvetlenie a oslnenie bytov,
– emisiami obmedzená kvalita bývania,
– málo miest na parkovanie.

Následne – v roku 1984 – schválila mestská rada plán obnovy a dostavby historického mestského jadra. Občania tým získali istotu do budúcnosti, dozvedeli sa, čo bude s ich domom. Plán sleduje okrem vylepšenia obrazu a siluety mesta aj úlohu minimalizovať konflikty medzi rôznymi užívateľmi prostredia. Stanovil tieto ciele:
– posilniť funkciu centra,
– odľahčiť centrum mesta od individuálnej automobilovej dopravy a vytvoriť atraktívne voľné priestory,
– zachovať staré mesto pri súčasnej modernizácii a zlepšovaní stavu a úrovne bývania.

Prieskum stavu v historickom jadre ukázal, že problémy nie sú ani tak vo vybavení, alebo vnútornom usporiadaní, ako skôr vo vonkajšom pôsobení budov. V predchádzajúcich 20 až 30 rokoch boli vstavané okná, ktoré neboli primerané veľkosťou a tvarom, boli pod- alebo naddimenzované. Mnoho hrázdených domov omietli preto, aby zakryli poškodenia. Odstránením moderných omietok sa preto neraz odkryli také vážne poruchy, že ich opravy zasiahli až do vnútra domov.

Výsledkom pozitívneho pôsobenia je už viacero obnovených budov a priečelí, ktoré v zmysle pamiatkovej ochrany uviedli do pôvodného stavu:
– očistili fasády od omietky,
– nevhodné okná nahradili vhodnými,
– objektom navrátili ich pôvodnú osovosť,
– zachránili hrázdené konštrukcie a rezbársky zdobené prvky.

Mesto pre jeho obyvateľov

Mesto samotné išlo príkladom. Petrov kláštor, bývalý poľnohospodársky objekt, využívaný donedáyna ako detský domov, od základu opravili, prispôsobili a odovzdali službám pre občanov. Na nádvorí renovovaného kláštora sv. Petra vznikla – podľa plánov skupiny architektov z Kolína nad Rýnom – pôvabná mestská záhrada so živou vegetáciou, lavičkami a presklenou chodbou, spájajúcou oba trakty kláštora. Všetky stromy, pochopiteľne, integrovali do projektu. Mesto investovalo aj do opravy historickej budovy radnice. Po ukončení reštaurátorských prác sa radnica premení na mestské kultúrne centrum.

Obnova.sk Fotografia

Niekdajšie mestské opevnenie obopínajúce celé mesto je dnes parkom. Je to jediná súvislá zelená plocha v historickom centre, ku ktorej pribudla aj spomenutá mestská záhrada v kláštore. Koncepcia rozširovania zelených plôch v meste počíta aj s atraktívnou úpravou dvorov v historickom jadre a voľných priestranstiev medzi blokmi domov na verejné alebo aspoň poloverejné účely. Takéto úpravy, ako aj reštaurovanie fasád hrázdených domov, mesto Höxter finančne podporí. Projekt pripúšťa v obmedzenej miere aj novú výstavbu, nie však zahusťovanie na súkromných pozemkoch.

Koncept dopravy v starom meste predpokladá presmerovanie tranzitnej dopravy na odľahčovaciu trasu mimo centra. Pre zásobovanie vyhradili vedľajšie ulice. Plánuje sa ďalšie rozšírenie pešej zóny ako aj dobudovanie odstavného parkoviska pre návštevníkov mesta a turistov v dosahu historického jadra. Nezabúda sa ani na domácich: pre nich sa vytvoria menšie, decentralizované parkovacie plochy. So stavbou veľkogaráží program nepočíta. Cestám vracajú ich starú podobu výberom vhodného materiálu. S komplexnou prestavbou ciest v historickom jadre sa však nechcú unáhliť. Počkajú si na skúsenosti z iných miest, zapojených do projektu.

Program organizačne zabezpečuje oddelenie plánovania, ktoré úzko spolupracujúce s ďalšími oddeleniami. Bežné problémy riešia architekti z oddelenia plánovania, v zložitejších a citlivých prípadoch sa vypisujú súťaže na ich ideové riešenie. Mesto intenzívne spolupracuje s verejnosťou, občanov informuje o plánoch a priebehu rekonštrukcií. V počiatočnej fáze oslovilo všetkých vlastníkov historických objektov. Správa mesta poskytuje vlastníkom objektov rozsiahle poradenstvo. Priamo v historickom jadre mesta, teda „na mieste”, majú úrad dvaja špeciálni poradcovia. Kto chce ochraňovať, udržiavať, alebo priamo opravovať, tomu v rámci programu pomôžu. Metodicky i materiálne.

Ďalšie dobré príklady

V Bad Laasphe „Spoločnosť za pekné staré mesto“ financovala z príjmov z kultúrno-spoločenských podujatí odvoz odpadu. Ďalším projektom spoločnosti je znovuinštalovanie studne na námestí.

V Bad Münstereifeli ponúka občanom možnosť angažovať sa „Kruh pre podporu pamiatkovej obnovy“. Ppomáha z príspevkov členov a sponzorov uchovať cenné budovy starého mesta. Jedným z konkrétnych výsledkov je pomoc pri oprave časti ochodze na hradbách mesta. Ocenili to nielen turisti, ale aj domáci, ktorí sa často prechádzajú po týchto miestach.

„Spolok Staré Lemgo“ inicioval rekonštrukciu stavebnej pamiatky, v ktorej má spolok dnes sídlo.
V mestečku Remscheid-Lennep sú aktívne činné dokonca 3 spolky. „Priatelia starého mesta“ radia mestu v otázkach úprav a venujú sa aj histórii mesta. Spolok „Kláštorný kostol“ renovoval kostol s kláštorom a vybudoval tu občianske centrum. Venuje sa aj organizačným otázkam. Chce skÍbiť turistickú príťažlivosť historického jadra so zabehnutým nákupným centrom a príjemným bývaním v centre. Posledný, novozaložený „Podporný krúžok v Lennepe“ vidí ťažisko svojej iniciatívy v podpore imidžu mesta cez kultúrne, športové a hospodárske aktivity. Zasadzujú sa aj o rozvoj cestovného ruchu.

Ivan Lesák

Fotografie: internet

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Čo potrebujeme v Štiavnici

V čase, keď vrcholia diskusie okolo nového územného plánu Banskej Štiavnice, najviac však okolo zamýšľanej dopravnej tepny v prostredí zachovanej baníckej architektúry, o automobilovej doprave v meste vôbec a o prípadnej pešej zóne zvlášť, v dňoch, kedy sa dozvedáme aj o tom, že v tomto milom malom mestečku sa bude hýriť naraz až v troch veľkých zábavných centrách, vraciam sa v spomienkach do pokojných a predsa zaujímavých historických miest severozápadného Nemecka, konkrétne Severného Porýnia – Westfálska.

Na internete zverejňujú mená poľských vojnových obetí

Sedemdesiat rokov po začiatku druhej svetovej vojny si Poľsko uctilo obete nacistickej okupácie v rokoch 1939 až 1945 a zverejnilo ich mená na internete. Projekt má na webovej www.straty.pl zverejniť mená ľudí, ktorí počas tohto obdobia zahynuli, ako aj tých, ktorí sa stali obeťami okupácie a podarilo sa im prežiť. Jeho cieľom je tiež pozbierať údaje o poľských obetiach v Nemecku, Ukrajine, Izraeli aj Poľsku.

Trnava vstupuje do medzinárodného združenia opevnených miest

Mesto Trnava vstupuje do medzinárodného združenia opevnených miest Walled Town Friendship Circle, ktoré je zamerané na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja historických opevnených miest. Tento krok v utorok 23. februára 2010 odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo. Združenie bolo založené ako fórum pre spoločne záujmy historických opevnených miest v roku 1989, ako reakcia na Európsky rok cestovného ruchu. V súčasnosti má 140 členov. Členské mestá môžu za ročný poplatok 480 eur využívať výhody ako prezentácia na celosvetovej úrovni, účasť na odborných seminároch či uverejnenie prezentácie mesta a jeho hradobného systému na internetovej stránke združenia www.walledtowns.com. “Veríme, že to môže mestu pomôcť z hľadiska rozvoja a podpory cestovného ruchu,” odôvodnil tento krok primátor Štefan Bošnák.