Prvú známu plastiku Tatier vytvoril ihlársky majster

Obrázok k článku

Pred 270 rokmi vznikla prvá známa plastická mapa Tatier. Dnes už však neexistuje, zachovali sa o nej iba záznamy. Vyhotovil ju kežmarský ihlársky majster Jakub Buchholtz (1696 – 1758), známy bádateľ a znalec Tatier, ktorý veril, že Tatry skrývajú poklady, a to zlato, striebro i iné drahé kovy. „Jeho záujem smeroval hlavne k nerastom, ktoré Tatry skrývali. Z nich vyhotovil prvú plastickú mapu Tatier a z jeho pera vznikli aj opisy Tatier, v niektorých miestach hraničiace s fantáziou. Všade totiž hľadal drahé kovy a bol presvedčený o ich existencii,“ povedala pre agentúru SITA kežmarská historička a spisovateľka Nora Baráthová. Práve na jeho podnet prišla v roku 1751 do Tatier cisárska komisia, aby sa presvedčila o pravde jeho tvrdení. Podľa rodinnej kroniky Buchholtzovcov ju Jakub sám sprevádzal, no to bolo všetko, cisár bane v Tatrách neotvoril, uviedla Baráthová.

 

Nielen Jakub Buchholtz, okrem iného rodinný kronikár, ale aj celá jeho rodina bol spätá s Tatrami už oddávna. „Jakubov otec, Juraj Buchholtz starší, ešte ako učiteľ v Matejovciach, zliezol v roku 1664 ako prvý známy človek Slavkovský štít. Jeho starší syn Juraj, rektor kežmarskej školy, sa stal uznávaným prírodovedcom v rámci celej strednej Európy. Je známy aj ako autor prvej kresby panorámy tatranských štítov a jeho tatranské názvoslovie sa používa prakticky dodnes,“ priblížila rodinu Baráthová. Mladší Jakub však na rozdiel od brata neštudoval, vyučil sa za ihlárskeho majstra. „Remeslo bolo výnosnejšie než miesto absolventa univerzity. Cech kežmarských ihlárov bol v tom čase najväčším výrobcom na Slovensku, jeden ihlársky majster vyrobil za rok okolo tristotisíc rôznych ihiel, spôn, náprstkov, háčikov a podobne. O bohatstve ihlárov svedčí fakt, že práve oni platili v Kežmarku najvyššie dane, a najviac z nich platil práve Jakub Buchholtz,“ pripomenula kežmarská historička.

 

Jakub bol podľa Baráthovej presvedčený aj o tom, že tatranské plesá sú spojené s morom, a preto nie je možné zmerať ich hĺbku. Nazdával sa, že sú bez dna. „V roku 1751 sa márne pokúšal o zmeranie hĺbky jedného z Temnosmrečinských plies a pozoroval odliv a príliv. Samozrejme, nič takéto sa nevyskytlo,“ poznamenala historička. Okrem skúmania Tatier sa Jakub venoval aj rodinnej kronike, ktorú začal písať jeho otec. Tlačená vyšla až po dvoch storočiach. „Jakub je jedinečným dokladom neľahkej doby druhej polovice 17. storočia a prvej polovice 18. storočia nielen v Kežmarku, ale na celom Spiši, nepíše len o rodinných príslušníkoch buchholtzovského rodu, ale aj o vojnách, nešťastiach, náboženskom prenasledovaní, miestnom živote, živote na dedine a podobne,“ uviedla Baráthová. Ako povedala, mrzí ju, že kronika ešte do slovenčiny preložená nebola.

 

Práve rodine Buchholtzovcov bolo venované aj literárno-dramatické pásmo počas nedávneho 51. ročníka Literárneho Kežmarku pod názvom Učená rodina Buchholtzovcov.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.