Najstaršie vyobrazenie Tatier je z r. 1655

Obrázok k článku

Najstaršie nespochybniteľné vyobrazenie Vysokých Tatier pochádza z roku 1655. Maľba sa nachádza na prvej strane listiny, ktorou cisár Ferdinand III. potvrdil mestské práva Kežmarku. Listina sa v súčasnosti nachádza v Poprade v pobočke Štátneho archívu. V minulosti sa ako o najstaršom vyobrazení Tatier hovorilo v súvislosti s maľbami v kostole sv. Egídia v Poprade. Počas rekonštrukcie kostola v závere 20. storočia sa však pri reštaurátorskom prieskume zistilo, že ide o neskoršie premaľby. V súčasnosti sa už táto maľba v kostole nenachádza, keďže počas reštaurátorských prác boli odkryté pôvodné gotické maľby, kde sa už Tatry nenachádzajú.

O prvenstvo v najstaršom vyobrazení Tatier súperí listina z roku 1655 s dvoma obrazmi namaľovanými na oltároch v kostole sv. Jakuba v Levoči zo začiatku 16. storočia a z kostola v podtatranskej obci Trybš v Poľsku z roku 1647. Na hlavnom oltári v kostole sv. Jakuba je výjav Zmŕtvychvstania Krista od Majstra Pavla z Levoče, kde v jednej časti sú namaľované hory. Podľa historika Ivana Chalupeckého ide o pohľad na Vysoké Tatry od Mlynice. „Je diskutabilné, akým spôsobom sa tieto Tatry dostali na tento záber. Môžeme to nechať len vo fáze uvažovania a dohadovania,“ uviedla riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. Majster Pavol pôsobil nielen v Levoči, ale napríklad aj v Spišskej Sobote či Mlynici, takže hory na oltári v Levoči môžu byť naozaj Vysokými Tatrami.

Podľa poľských historikov sa prvé vyobrazenie Tatier na poľskej strane nachádza na maľbe Posledného súdu z kostola sv. Alžbety v Trybši z roku 1647. Poľskí autori uvádzajú medzi možným prvým vyobrazením Tatier aj maľbu na strope Červenej sály na radnici v Gdansku z rokov 1606 až 1608. Aj v tomto prípade ide o vyobrazenie hôr, ktoré môžu a nemusia byť práve Tatrami.

Skalné bralá s kamzíkom tvoria aj ústrednú časť erbu rodiny Berzeviczy z roku 1475, ktoré môžu byť považované za Tatry. Aj v týchto prípadoch však ide o vyobrazenie hôr, ktoré môžu a nemusia byť Tatrami. Hory sa objavujú aj v erboch podtatranských obcí.

O prvom vyobrazení Tatier možno preto podľa Cintulovej hovoriť s určitosťou v prípade listiny z roku 1655, potvrdzujúcou mestské práva Kežmarku. „Je to ručne maľovaný záber na Kežmarok a v pozadí sú vykreslené Vysoké Tatry,“ uviedla Cintulová. Prvé vyobrazenie Tatier bola jednou z tém konferencie Ikonografia Tatier, ktorá sa dnes konala v Kežmarku. Pri tejto príležitosti vyšla v poľsko-slovenskej mutácii kniha Najstaršie vyobrazenie Tatier, ktorú vydal Euroregión Tatry v rámci projektu Stretnutie siedmich kultúr poľsko-slovenského pohraničia „Od Ladislava Mednyánskeho po Jana Kanty Pawluśkiewicza“.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Levočskí reštaurátori predstavujú svoju tvorbu

LEVOČA 24. mája (SITA) – V objekte historickej Radnice v Levoči sprístupnili dnes výstavu Reštaurátorská tvorba 1995-2000 Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči. Je to už tretia výstava, ktorou levočskí reštaurátori prezentuje svoju tvorbu. Počas tohto obdobia realizovali takmer sto akcií od reštaurovania obrazov po kompletnú obnovu pôvodných nástenných malieb a rekonštrukčné práce na drevených oltároch a kostoloch. Na výstave je inštalovaná predovšetkým fotografická dokumentácia a textové informácie k jednotlivým akciám reštaurátorov. Dotvárajú ju trojrozmerné exponáty, originály, ktoré reštaurovali pracovníci ORA v Levoči.

Obnova veže kostola sv. Jakuba si vyžiada desiatky miliónov

LEVOČA 24. mája 2001 (SITA) – “Už niet čo zachraňovať, treba meniť celé kamenné nárožia,“ zhodnotil stav veže levočského kostola sv. Jakuba po reštaurátorskom prieskume vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči Ivan Tkáč. Do konca júna bude reštaurátorský prieskum na veži kostola ukončený. Do konca roka chcú reštaurátori urobiť prípravu pre kamenárske práce na nej. Náklady na obnovu veže odhadujú reštaurátori na desiatky miliónov korún, lebo treba vymeniť celé kamenné prvky. Obnovu veže, okrem chýbajúcich finančných prostriedkov, ohrozuje podľa I. Tkáča aj situácia u dodávateľa kamennej hmoty z lomu Králiky, ktorým je firma Mramor Krupina. “Dodávateľ nie je schopný garantovať dodávky kamennej hmoty“, uviedol vedúci ORA. Lom v Králikoch je podľa neho vydrancovaný a bude potrebné do neho veľa investovať, aby sa tam mohlo opäť ťažiť. Záujem o ťažbu kameňa nie je podľa Tkáča ani zo strany majiteľa lomu. Prípadný dovoz vyhovujúceho kameňa z najbližších lomov z Hoříc a Buřan v Česku by zvýšil náklady na reštaurovanie kostola sv. Jakuba. Tohto roku bude ORA Levoča pokračovať v reštaurátorských prácach na južnom nároží a priľahlej kamennej balustráde.

Obnova chrámu sv. Jakuba v Levoči

Obnova gotického chrámu sv. Jakuba v Levoči bola v minulom roku najväčšou investičnou akciou Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči. V minulom roku ukončili reštaurátori obnovu sakristie a začali pracovať na exteriéri a interiéri svätyne kostola. V roku 2010 vykonali reštaurátori na chráme sv. Jakuba práce v hodnote takmer milión eur. Obnova svätyne chrámu sv. Jakuba potrvá podľa vedúceho Oblastného reštaurátorského ateliéru Ivana Tkáča do roku 2012. Náklady na obnovu tejto časti kostola odhaduje Tkáč na 1,2 milióna eur. Po dokončení obnovy svätyne zostane reštaurátorom obnoviť už len južnú stranu a časť veže kostola. Ešte do Veľkej noci by sa mali do interiéru kostola vrátiť aj zreštaurované náhrobné epitafy z krstnej kaplnky.