Prvé slovenské gymnázium – inštitúcia staršia ako Matica Slovenská

Pôvodná budova gymnázia
V dnešnej dobe naozaj neuveriteľne znie fakt, že táto prvá stredná škola pôvodne Slovenské ev. a. v. gymnázium v Revúcej, vznikla a pôsobila len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. V učebniciach sa o týchto historických faktoch veľa nedozvieme a celkovo je trom slovenským gymnáziám z obdobia 1862 – 1875 venovaná veľmi malá pozornosť. Najdlhšiu existenciu a ako prvé bolo založené práve gymnázium v Revúcej, ktoré bolo ako jediné dobudované na úplné – osemtriedne. Revúca bola v druhej polovici 19. storočia jedným z významných centier slovenského národného a kultúrneho života. Už na prelome 50. a 60. rokov sa tu stupňovalo hnutie za založenie slovenskej strednej školy, na čom mal najväčšiu zásluhu evanjelický kňaz Samuel Reuss. Ovšem až neskôr, ale takmer rok pred založením Matice slovenskej, 16. septembra 1862 sa otvorila brána Prvého slovenského gymnázia. Na tejto škole sa ako na prvej vôbec od začiatku vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Úlohou školy bolo pripravovať národne uvedomelú inteligenciu a zabrániť odnárodňovaniu. Na gymnáziu pôsobili mnohé významné osobnosti, ako napríklad: Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Jozef Kvetoslav Holub, Andrej Sokolík, Karol Viest a ďalší. Všetci za veľmi zložitých podmienok presadzovali nové metódy, písali a vydávali slovenské učebnice, budovali zbierky a školskú knižnicu. PhDr. Ivan Branislav Zoch napísal prvú slovenskú metodickú príručku telesnej výchovy, prvú slovenskú učebnicu fyziky a zriadil litografický ústav, pravdepodobne prvú tlačiareň v meste. Zásluhou Samuela Ormisa vzniklo niekoľko jedinečných spolkov a krúžkov. Opäť len za podpory zbierok a neúnavnosti nadšencov sa 1. mája 1871 začala výstavba novej dvojpodlažnej budovy, ktorá bola už 4. februára 1873 otvorená za posvätenia ev. Kňazom Samom Tomášikom. Radosť však netrvala dlho, lebo už od vzniku gymnázia malo toto aj veľa neprajníkov a bolo v nemilosti vládnucich kruhov Uhorska. Bolo obviňované z protivlasteneckej činnosti a šírenia panslavistických myšlienok. Po mnohých útokoch a vyšetrovaniach sa podarilo docieliť jeho násilné zatvorenie a zhabanie majetku 20. augusta 1874.

Nová budova gymnázia
Na gymnáziu za dobu jeho existencie študovalo 566 študentov z celého Slovenska a každý šiesty z nich sa stal významnou osobnosťou. Obidve budovy gymnázia boli 31. augusta 1991 vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. V pôvodnej budove sa nachádza muzeálna expozícia, ktorá oboznamuje s históriou Revúcej, so založením a činnosťou Prvého slovenského gymnázia, ako aj s exponátmi sprítomňujúcimi jeho slávnu minulosť. Časť expozície je venovaná revúckemu rodákovi, armádnemu generálovi Rudolfovi Viestovi. V parku slovenských národovcov sú busty PhDr. Branislava Zocha a Samuela Ornisa.

www.muzeum.sk


  Zdroj: www.markiza.sk – Leto 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Prvé slovenské gymnázium – inštitúcia staršia ako Matica Slovenská

Pôvodná budova gymnázia V dnešnej dobe naozaj neuveriteľne znie fakt, že táto prvá stredná škola pôvodne Slovenské ev. a. v. gymnázium v Revúcej, vznikla a pôsobila len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. V učebniciach sa o týchto historických faktoch veľa nedozvieme a celkovo je trom slovenským gymnáziám z obdobia 1862 – 1875 venovaná veľmi malá pozornosť. Najdlhšiu existenciu a ako prvé bolo založené práve gymnázium v Revúcej, ktoré bolo ako jediné dobudované na úplné – osemtriedne…

Martin: Prvá budova Matice Slovenskej

Dnes v nej sídli Slovenské národné literárne múzeum. Budovu začali stavať v roku 1864 podľa plánov Jána Bobulu a slávnostne ju otvorili na 3. valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1865. Od roku 1870 tu sídlilo prvé Slovenské múzeum.

História mesta Martin

Územie dnešného mesta bolo osídlené už od strednej doby kamennej (2 600 až 2 300 pred Kristom), archeologické výskumy odkryli na území Martina tiež pamiatky zo strednej doby bronzovej (1 500 až 1250 pred Kristom), bohaté sú aj pohrebiská lužickej kultúry v Martine, Jahodníkoch a vo Vrútkach.

Martin: Memorandové námestie a evanjelický kostol

Na priestranstve pred evanjelickým kostolom sa pod lipami 6.- 7. júna 1861 konalo memorandové zhromaždenie slovenského národa, na ktorom bol podpísaný významný záverečný dokument- Memorandum národa slovenského (požadoval zákonmi zabezpečiť rovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku).