Príspevok k technológii maltového pojiva (vápno)

A.Loydl – Združenie RONDEL
Na základe vlastných skúseností a poznatkov získaných na konferencii v Banskej Štiavnici ako aj z literatúry uvediem pár príkladov hasenia vápna a prípravy malty.Ak nespomeniem v súčasnosti používané technológie výroby malty ( vápenný hydrát, cement, piesok a miešačka) viem o troch spôsoboch prípravy maltovej zmesi, ktoré sa mohli používať v stredoveku. Uvediem tiež spôsob, ktorý bol použitý pri konzervácii na hrade Čabraď v roku 2002.

1.) Suchá technológia

Na základe tradície sa hovorí, že pevnosť stredovekých murív sa dosiahla tým, že sa malta hasila priamo v murive. Bolo by isto zaujímavé vyskúšať túto technológiu. Je však otázne, či naozaj funguje. Poznámka redakcie: Technológia funguje, len sa treba vyvarovať, nakladeniu všetkých zložiek na korunu muriva a ích polievaniu. Takto to vraj robili na nemenovanom slovenskom hrade a potom im nesedelo keď sa im malta odtiekla. Treba použiť postup uvedený nižšie.

Maltová zmes sa najprv namiešala z rozdrveného nehaseného vápna a piesku, bez pridania vody. Potom sa vraj vrstvili kamene s touto zmesou a prelievali vodou. Vzniknutá teplota a tlak vriacj malty “spiekli”murivo do kompaktného celku.

Táto technológia pravdepodobne vyžaduje debnenie, ktorého stopy na kolmom murive sú však vzácne. ( No na hrade Čabraď na II. vstupnej bráne tieto stopy zachované sú.)

Je možné, že pri šikovnom ukladaní kameňa debnenie netreba, a pri dodržaní tzv. denného riadkovania sa stíhala vyvretá maltová zmes zo špár rozotierať po povrchu hradby, čím sa vlastne zároveň omietalo. Toto je však potrebné dokázať v praxi.Ako som spomenul technológia je takmer nerealizovatelná.

2.) Hasenie maltovej zmesi na kope pred použitím

Na konferencii v Banskej Štiavnici o vápenných technológiách odznel príspevok jedného Rakúskeho odborníka (ospravedlňujem sa, ale meno som si nezapamätal). Hannes Weissenbach reštaurátor z rakúskeho BDA (Rakúskeho pamiatkového úrad), informácie o dalšom workshope na ktorom sme boli spolu s Dankou Kukurovou lektormi … TU

V tomto príspevku poukázal na možnosť namiešania maltovej zmesi tak, že sa vedľa stavby cez seba vrství piesok a motyčkou rozdrvené kusové vápno v určitom pomere, a potom sa polieva vodou, až kým sa nevyhasí. Vrením a rozpadom kusového vápna sa vrstvy premiešajú, potom sa ešte ručne domieša podľa potreby a malta je pripravená na použitie. Túto technológiu úspešne použili pri rekonštrukcii kostolíka v Rakúsku a oprave omietok na budove v Banskej Štiavnici.

3.) Pozvoľné hasenie vápna vplyvom poveternosti

Pán Rostislav Vermouzek v článku Několik poznámek o vápně v zborníku Zkoumání výrobních objektù a technológií archeologickými metodami z r. 1984 uviedol zaujímavý poznatok, že pri stavbe jedného družstva sa použilo kusové vápno, ktoré sa ponechalo celú zimu napospas poveternosti a rozpadlo sa na mazľavú hmotu. Z tejto hmoty sa namiešala malta, z ktorej sa postavila nejaká podradná budova. Keď po čase bolo treba do múru zasekať rozvodnú skriňu, mali s tým neuveriteľné problémy, tak bola malta vytvrdnutá.

Na základe vlastných skúseností z archeologických výskumov, na ktorých som sa zúčasnil, viem, že popri stavbách sa nachádzajú tzv. maltové fľaky. Tieto sú pozostatkom stavebnej činnosti. Či už slúžili na miešanie malty, alebo ako pozostatok po pozvoľnom hasení vápna je otázkou samostatného výskumu. Na ich základe je však metóda 2 a 3 najviac pravdepodobná.

V roku 2002 sa (po dlhšej prestávke) začala konzervácia hradu Čabraď. Pristúpilo sa ku zabezpečeniu II. vstupnej brány a priľahlých úsekov hradieb. Podarilo sa presvedčiť majiteľa a investora, aby zakúpil nehasené vápno namiesto podstatne nekvalitnejšieho vápenného hydrátu.

Na miešanie maltovej zmesi sa použilo mleté nehasené vápno. Hasilo sa na mieste v kadi po zaliatí potrebným množstvom vody. Keď vápno vychladlo nabralo sa do fúrika a zamiešala sa z neho malta. Nakoľko som mohol posúdiť dalo sa s ňou bez problémov murovať, viazala a tuhla pomerne rýchlo, takže nevznikal problém s vytláčaním kameňov. Škoda len, že vďaka požiadavke Pamiatkového úradu, aby stavbu realizoval odborne spôsobilý murár sa nedala vyskúšať “čistá” zmes bez pridania cementu. Murár totiž takú odmietol s tým, že jej neverí. Tak sa malta musela “nadstaviť” pridaním asi 1/4 cementu.

V každom prípade použitím nehaseného vápna sa výrazne znížilo množstvo pridávaného cementu, pričom malta vykazuje dostatočnú tvrdosť.

Veríme však, že po dohode s Pamiatkovým úradom sa bude dať v budúcnosti experimentovať aj so samotným vápnom a technológiou murovania.

Všetko čo bolo zvýraznené tučným písmom bola poznámka redakcie. Poznámky spracoal: Michal Hrčka, Článok o Workshope: “Murovanie klenieb” ktorý sme realizovali s Palom Fabianom a Združením na záchranu Lietavského hradu v lete 2004. Murovalo sa na mierne cementom nadstavenu maltu Informácie o workshope z roku 2003 v B.Š. TU… Článok je bez pochýb výborny.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Předpoklady rekonstrukce krycích povrchových úprav kamene

Z hlediska současného stavu poznání není pochyb o tom, že se běžné druhy kamene jako je pískovec a opuka až do sklonku devatenáctého století používaly pro své technické vlastnosti nikoliv pro svůj vzhled. Povrch stavebních konstrukcí zhotovených z kamene i kamenných soch byl překryt omítkou nebo krycím nátěrem a pohledově se neuplatňoval. Výjimky potvrzují pravidlo, ale jejich počet je ve srovnání s celkovým množstvím historických staveb zanedbatelný.

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Odpovede

  1. Príspevok k technológii maltového pojiva (vápno)

    Na Hričovskom hrade som našiel na omietke nasledovný motív:

    Šírka útvaru cca. 6 cm. Može to poukazovať na použitú technológiu murovania?

  2. Re: Príspevok k technológii maltového pojiva (vápno)
    Kde konkretne tento utvar je, na akej stene. Je orientovany zvislo ci vodorovne? Mozes poslat aj viac fotografii?

  3. Re: Príspevok k technológii maltového pojiva (vápno)
    No bol som tam minulé leto na nedelnom výlete s deťmi. Pri odchode som si náhodou všimol tento útvar, ak si dobre pamätám tak to bolo na zbytku omietky na vonkajšom múre. Deti už toho mali dosť tak som to len raz cvakol. Bolo to fotené na negatív takže reprodukcia farieb je tiež len po pamäti podľa červených kameňov v murive.

    Takže orientovaný je zvislo a viac fotografií asi nemám. Ešte doma pozriem či som dačom necvakol digitálnym kompaktom…

Comments are closed.