Poklady Afganistanu

Švajčiarsko sa postaralo o zachovanie kultúrnych pamiatok Afganistanu. Neznáma dedinka Bubendorf sa stala za posledné roky najbezpečnejším miestom pre ohrozené artefakty. Stala sa tiež vyhľadávaným miestom pre predstaviteľov súperiacich afganských frakcií.Afganistan – krajina, ktorá sa posledných 20 rokov zmieta v bojoch. Devastácia je tak rozsiahla, že sa hovorí o zničení samotnej identity tejto krajiny. Skupina Afgancov, ktorí hľadia do budúcnosti, však robí všetko preto, aby sa tak nestalo. Rozhodli sa zachovať, ako hovoria mnohí, samotné afganské srdce a preniesť ho do jednej z mála krajín, ktorej hovoria, že dôverujú a veria – do Švajčiarska.
V malej dedinke Bubendorf sa nachádza niečo nečakané zvláštne – Afgánske múzeum. Členovia súperiacich afgánskych skupín obávajúc sa o osud ich spoločného dedičstva vyhľadali pomoc Švajčiara Paula Bucherera. Požiadali ho o uschovanie tisícky archeologických a kultúrnych artefaktov, ktorým hrozilo, že budú rozkradnuté alebo zničené.
PAUL BUCHERER, spoluzakladateľ múzea: „Keď Afganci prišli sem do múzea, vôbec sa nikto nepýtal či patria k Talibancom alebo k Severnej aliancii. Boli to iba hrdí Afganci, ktorí mali záujem zachrániť svoje kultúrne dedičstvo. O politickej príslušnosti sa vôbec nediskutovalo.“
Bucherer založil múzeum so svojim dlhoročným priateľom Zemeray Hakimim. V múzeu môžete nájsť dary zo súkromných zbierok a vďaka UNESCu zriedkavé exponáty z Afgánskeho národného múzea v Kábule.
PAUL BUCHERER: „Múzeum prirovnávam ku košíku. Každý kto chce môže do neho vložiť jablko. Jedného dňa odovzdáme košík naplnený jablkami afgánskemu ľudu. My sa však nikdy nevyškriabeme na rebrík aby sme nejaké jablko odtrhli zo stromu.“
Vystavené predmety sú rôzne – od klasickej palice, ktorá dakedy patrila zakladateľovi afgánskeho štátu, až po tie najneočakávanejšie.
PAUL BUCHERER: „Tieto malé helikoptéry sú ruskej výroby – vidíte tu svetlovlasého chlapca, ruského pilota ako v nej sedí. Tu v strede vidíte veľkú islamskú helikoptéru, bez posádky a iba s týmito tradičnými amuletmi.“
Hakimi tu žije už 30 rokov a podľa neho je zrejmá podoba medzi Švajčiarskom a Afganistanom – obe krajiny sú hornaté, nemajú priamy prístup k moru, obe krajiny však majú rôznorodé jazyky, kultúru a tradície.
ZEMARAY HAKIMI , spoluzakladateľ múzea: „Budeme vďační Švajčiarsku ak nám pomôže v prvých fázach obnovy našej krajiny, ktorá by sa mohla na túto alpskú krajinu podobať. Som presvedčený, že v Afganistane tiež nastane normálna situácia. Budeme sa však musieť obetovať pre budúcnosť ďalších generácií. Možno, že nám sa nepodarí žiť v našej krajine v mieri a prosperite, ale našim deťom určite áno.“
Dovtedy však symboly minulosti Afganistanu zostanú bezpečne uložené medzi vrchmi severného Švajčiarska čakajúc na svoj návrat do nového Afganistanu.

STV, Svet v obrazoch, 10. 3. 2002

článok pre Obnova.sk poskytól Pavel Fabian, Ďakujeme

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Čo ponúka Afganistan ?

Niektoré štvrte metropoly Afganistanu sa ťahajú z údolia rieky Kábul na okolité strmé kopce GHAZNÍ – dôležité horské (2200 m n. m.) obchodné stredisko 145 km JZ od Kábulu na Ring Road, známe svojimi vyšívanými ovčími kožuchmi; 35 000 obyv.; bolo hlav. mestom ríše Ghaznavovcov (994 – 1160), spájajúcim časť severnej Indie, Perzie a strednej Ázie. Mnohé vojenské výpravy do Indie začínali práve v tomto meste a ich výsledkom bolo rozšírenie islamu ďalej na východ. Skaza mesta sa začala v r. 1151 vyplienením goridským sultánom Alauddínom a v r. 1221 ho Džingischán úplne zničil.