Čachtický hrad, Čachtice

Z najstarších častí hradu stojí predovšetkým torzo päťbokej veže s dominantnou juhozápadnou stenou, dosahujúcou výšku cca 15 m. V murive tejto steny sú z interiéru zachované zvyšky schodišťa, okenný výklenok s lavicami a nika pre svietidlo. Juhovýchodná stena sa zrútila v roku 1982 a vzala so sebou aj časť nadmurovanej hradby jadra. Vo vnútri nádvoria sa zachoval cca 3 metre vysoký severozápadný bok veže. Podstatná časť hradby jadra chýba tiež na juhu pred napojením hradby prvého predhradia. Severne od podkovovitej veže klesá hradba jadra na výšku pred dostavbou v polovici 15. storočia. Pred severným zalomením je toto murivo celkom zaniknuté. Zo západnej strany je pôvodná hradba jadra už ťažko čitateľná. Z paláca priloženého k východnému hradobnému múru sa zachoval jeden nevýrazný črep muriva a niekoľko úsekov klenutých podzemných miestností. Členenie budov dnes naznačujú terénne nerovnosti. V severozápadnej časti nádvoria sa zachovalo torzo steny s oblúkom vstupu na nádvorie. Západne situovaný palác dnes pripomína malý úsek steny jadra so zachovaným záklenkom a špaletami okna za ostrým zubom severozápadne od veže. Členenie miestností naznačujú nadzemné úseky muriva cca meter vysoké. Zároveň sa zachovala časť suterénnej miestnosti s valenou klenbou. Na západnej strane areálu je viditeľné parkánové murivo s opornými piliermi. Dobre zachované je ukončenie druhej parkánovej steny v podobe trojbokej bašty, ktorá je konzervovaná a stojí v pôvodnej výške. Podkovovitá veža – kaplnka je z juhovýchodnej strany zachovaná v pôvodnej výške, vrátane pozostatkov po rímse a podkrovného okienka. Murivo nad rímsou naznačuje výzdobu oblúčkovým ornamentom. Zostávajúca časť veže je zachovaná pod úroveň rímsy. V nadstavbe tejto veže sa zachovali štyri úzke gotické okná, veža je vo veľkej časti pokrytá omietkou, v ktorej je ešte viditeľná výzdoba iluzívnym kvádrovaním. Kompaktne zachované je murivo prvého predhradia, vrátane valene klenutého vstupného otvoru a časti budovy nad ním. Iba pred zalomením na severozápade sa časť hradby zrútila. V severozápadnom priestore je táto hradba podchytená drevenými trámami, ktoré však už dnes neplnia podperný účel, nakoľko drevo nad zemou odhnilo. Južne pred vežou je v malom úseku zachované murivo prvého parkánu. Murivo druhého parkánu je zachované predovšetkým na západe. V južnej časti areálu je viditeľná bašta, uzatvárajúca druhý parkán. Na ňu nadväzuje hradba druhého predhradia, ktorá je kompaktne zachovaná až po vstupnú bránu. Murivo smerujúce k druhej bráne je z väčšej časti zaniknuté.

História a vývoj: 

Na vápencovom vrchu severného výbežku Malých Karpát bol Čachtický hrad vystavaný v rozmedzí rokov 1263 - 1273 (obec Čachtice patrila pod nitrianske vojvodstvo). Vtedy hrad odolal náporu vojska Přemysla Otakara II. Pôvodnú dispozíciu hradu tvorila päťboká obytná veža, ostrým nárožím natočená k prístupovej ceste. Severne sa tiahla hradobná stena a obopínala vyvýšeninu. Na severozápade sa hradba prudko zalomila a smerovala späť k veži. Do východnej časti areálu bol umiestený obytný trakt. Koncom 13. storočia sa zmocnil hradu Matúš Čák a jeho ozbrojenci držali hrad až do pánovej smrti (1321). V priebehu 14. storočia bol hrad prevažne v kráľovských rukách, ale dočkal sa takisto stavebných úprav. Bola postavená podkovovitá bašta, pristavená k východnému zalomeniu jadra a pred vstupom na severozápade vyrástlo murované predbránie. V roku 1392 venuje kráľ Žigmund hrad i panstvo Stiborovi zo Stiboríc. S jeho osobou sú takisto spojené ďalšie stavebné aktivity, ktoré pravdepodobne dokončil jeho syn Ctibor II. Jednalo sa hlavne o obstavanie hradného jadra parkánovým múrom, ktorý bol spevnený piliermi. Stiborovcom možno ešte prirátať stavbu rozľahlého severovýchodného predhradia, ktorá vychádza z hradby jadra tesne pred východnou podkovovitou baštou a v zalamovanej línii smeruje k severozápadnému predbrániu. V roku 1435, rok po smrti Stibora II. získala hrad opäť kráľovská koruna, o rok neskôr vlastní hrad rod Országhovcov a vlastní ho až do roku 1567. V druhej polovici 15. storočia je vybudovaný nový parkán, obopínajúci starší parkánový múr. Pred vežou kopíruje parkán skalný hrebeň a smeruje na juh, kde sa uzatvára v podobe ostro zahrotenej bašty. Na severozápade pred zalomením predhradia je parkán ukončený trojbokou delovou baštou. V tom období je nadstavená východná obvodová hradba jadra a pravdepodobne rozšírený palác a nadstavená podkovovitá veža, kde umiestnili kaplnku prístupnú z ochodze. V roku 1569 získava hrad Uršula Kanižaiová a jej syn František Nadásdy, ktorý sa v roku 1575 žení s Alžbetou Báthoryovou. Či už bola Alžbeta vraždiace monštrum, alebo naopak nie príliš úspešná ľudová liečiteľka (pokiaľ svedkovia neklamali, zomrelo na následky jej liečby vyše 600 pacientov) je isté, že zomrela na hrade odsúdená na doživotné väzenie. V rozmedzí rokov 1664 – 1670 dochádza k posledným stavebným úpravám hradu, z nich najpodstatnejšia je výstavba južne situovaného predhradia, ktorého murivo smeruje do južnej bašty, tam sa pred priekopou zatáča na sever a vedľa vstupu sa napája na prvé predhradie. Hrad bol poškodený cisárskymi vojskami po zatknutí majiteľa Františka Nadásdyho, obvineného z účasti na Vešeléniho povstaní. Začiatkom 18. storočia, v dobe povstania Františka Rákociho II., bol hrad poškodzovaný dobývaním ako zo strany povstalcov, tak následne opätovným dobývaním cisárskymi vojskami. Po potlačení povstania už nebol poškodený hrad udržovaný.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V roku 1992 z finančných prostriedkov štátneho fondu Pro Slovakia boli uskutočnené akcie statického zabezpečenia najohrozenejších častí ruiny a to predovšetkým konzervácia torza veže a inštalácia drevených podperných konštrukcií v severnej časti prvého predhradia. (realizácia Špeciálnej Činnosti – Fabrický, Bratislava, odborný dohľad PhDr. Mária Kodoňová) Začiatkom 21. storočia bol vymurovaný oblúk brány druhého predhradia. Tu však nebola použitá vhodná technológia, ako použitím nevhodného materiálu (odlišný charakter kameňa a použitie cementovej malty) tak nesprávny pracovný postup ( vôbec nerešpektoval charakter pôvodnej skladby muriva). 2005 – 2008 Zabezpečené čistenie areálu od náletovej zelene 2006 Realizovaný architektonicko – historický výskum hlavnej veže a kaplnky (Ing. arch. Martin Bóna) 2006 Zabezpečovacie a konzervačné práce predovšetkým v areáli hradného jadra (realizácia MGM Žilina) 2008 Dotácia z MK SR na stabilizáciu a konzerváciu II. vstupnej brány (brána do severozápadného predhradia, realizácia Obnova s.r.o.) 2009 Stabilizácia vonkajšieho plásta kaplnky a oporných pilierov. (realizácia Obnova s.r.o.)

Číslo UZPF: 
1200
Index PÚSR: 
1 - 8
Obec: 
Čachtice
Iné názvy: 
Chehte, Csejte
Poloha: 
Hrad sa nachádza v severnej časti Malých Karpát nad obcami Čachtice a Višňové
Prístup: 
Z Čachtíc po zelenej turistickej značke, alebo z Višňového po žltej, alebo zelenej turistickej značke.
Vlastník: 
Správca: 
Informačné zdroje: 

Hoferek A., Čachtice. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie

Čachtice

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Čachtický hrad, Čachtice

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.