Objavili urnu Jakuba, brata Ježiša Krista

Obnova.sk Fotografia

Pravda 23. 10. 2002
JERUZALEM (ik) – Ježiš, Jozefov syn a Jakubov brat, skutočne žil. Dôkaz je vytesaný v kameni. Aj po zverejnení senzačného objavu však vedci polemizujú, či ide skutočne o najstaršiu známu archeologickú zmienku o Ježišovi Nazaretskom, alebo len o náhodnú zhodu mien. Na 50 cm dlhej urne, do akej v prvom storočí nášho letopočtu Jeruzalemčania ukladali kosti zosnulých, Lemaire prečítal slová: „Ja’akov bar Josef a khui Ješua“, čo v aramejčine znamená „Jakub, Jozefov syn, Ježišov brat.”

Obnova.sk FotografiaO objave francúzskeho vedca Andrého Lemairea, ktorý rozlúštil záhadný nápis na takmer dvetisíc rokov starej vápencovej schránke, informoval včera denník Washington Post. „Bol som veľmi rozrušený,” povedal Lemaire, znalec aramejčiny a hebrejčiny zo Sorbonnskej univerzity o svojich pocitoch, keď pred pol rokom na žiadosť izraelského zberateľa preskúmal starú prázdnu urnu. Jej majiteľ ju pred pätnástimi rokmi kúpil za niekoľko stoviek dolárov od arabského priekupníka. „Môže to byť Jakub, Ježišov brat? Nebola tam zmienka o Nazarete, ale bolo to veľmi pôsobivé.”

Lemaire sa rozhodol publikovať svoj objav v pripravovanom novembrovom vydaní amerického odborného časopisu Biblical Archeology Review až po tom, čo ďalšie vedecké expertízy nespochybnili domnienku, že môže ísť o urnu, v ktorej kedysi spočívali kosti svätého Jakuba, vodcu ranokresťanskej cirkvi a – slovami apoštola Pavla – Pánovho brata. Laboratórne testy potvrdili, že použitý vápenec pochádza z oblasti Jeruzalema a že ho pokrýva pôvodná patina, aká sa vyskytuje aj na iných kamenných nálezoch z obdobia Nového zákona. Nápis je vytesaný kurzívovým písmom, používaným výhradne v rokoch 10 až 70 nášho letopočtu. A pochovávanie kostí zosnulých do urien, tzv. ossárií sa praktizovalo len asi pol storočia do roku 70, keď Rimania premenili Jeruzalem na ruiny.

Lemaire datuje vznik urny do roku 63 n.l. Popri spomínaných zisteniach sa opiera o židovského historika Josephusa, ktorý v prvom storočí zaznamenal, že „brat Ježiša, zvaného Kristus, menom Jakub” bol ako židovský kacír ukameňovaný v roku 62 n.l. Kosti sa z pohrebnej jaskyne zvyčajne ukladali do urny asi rok po úmrtí.

Francúzsky vedec pripúšťa aj možnosť zámeny pomerne častých dobových mien. Vo vtedajšom 80-tisícovom Jeruzaleme žilo asi dvadsať Jakubov, ktorí mali otca Jozefa a brata Ježiša. „Štatistická pravdepodobnosť výskytu tejto kombinácie je však veľmi malá. Za menom zosnulého sa obvykle uvádzal len jeho otec. Spomenutie brata je vzácne a naznačuje, že tento Ježiš bol všeobecne známou postavou,” tvrdí Lemaire.

Profesor biblických štúdií Americkej katolíckej univerzity Joseph Fitzmyer po preštudovaní fotodokumentácie uznal, že typ písma „perfektne zapadá” do prvého storočia a spoločný výskyt troch slávnych mien je „šokujúci”. „Háčik je v tom, ako určiť, či spomínaní ľudia sú postavy z Nového zákona?” dodáva Fitzmyer skepticky. „Je možné, že nimi sú, ale sotva mi niekto dokáže, že Ježiš v texte je skutočne Ježiš Nazaretský.”

Zdroj: http://www.ecav.sk/info/spravodajstvo/2002/tlac-2002-10-23-f.htm

Objavili schránku spojenú s Ježišom
SME 23. 10. 2002

Nápis na schránke pre kosti mŕtvych, nájdenej nedávno v Izraeli, je zrejme najstarším dôkazom fyzickej existencie Ježiša Krista. Objav oznámil v odbornom časopise Biblical Archeology Review francúzsky odborník na staré nápisy André Lemaire. Odborníci o Kristovej fyzickej existencii väčšinou nepochybujú, ale zatiaľ sa nenašiel ani jeden hmotný artefakt z prvého storočia spojený s jeho životom. Terajší objav dáva nádej, že dôkaz je na svete, i keď podľa expertov zostáva otázka, kde sa schránka na kosti nachádzala uplynulých devätnásť storočí.

Nápis v aramejčine na prázdnej schránke znie „Jakub, syn Jozefov, brat Ježišov” a francúzsky odborník ho datuje do roku 63 po narodení Krista (tridsať rokov po jeho ukrižovaní). Štýl nápisu a fakt, že Židia pochovávali v schránkach len od roku 20 pred naším letopočtom až po rok 70 nášho letopočtu, dáva vysokú pravdepodobnosť, že sa zmieňuje skutočne o Ježišovi, uviedol Lemaire.

Všetky tri mená na nápise – Ježiš, Jakub i Jozef – však boli v Jeruzaleme veľmi rozšírené; na druhej strane menovanie brata a otca na kostnej schránke je podľa Lemaira „veľmi nezvyčajné” a vyskytuje sa len v jednom ďalšom prípade. Takýto človek musel byť slávny a Ježiš Nazaretský, ako vieme, túto podmienku spĺňal, napísal Lemaire. Dokázať bez pochybností, že ide o Ježiša, je však nemožné. Lemaire dodal, že vo vtedajšom Jeruzaleme bolo dvadsať mužov nosiacich meno Jakub, ktorí mali zároveň brata Ježiša a otca Jozefa.

S odvolaním sa na izraelských vedcov, ktorí previedli mikroskopický prieskum patiny na schránke, archeologický časopis poznamenal, že tam nie sú žiadne stopy po falšovaní.

Zdroj: http://www.ecav.sk/info/spravodajstvo/2002/tlac-2002-10-23-e.htm

Vzrušujúcou správou bolo v poslednom čase “objavenie” urny, ktorá pravdepodobne raz obsahovala kosti Jakuba, Ježišovho brata. Vápencová urna má na jednej strane vyrytý aramejský nápis, ktorý hovorí: “Ja’akov bar Josef akhui di Ješua” alebo “Jakub, syn Jozefov, brat Ježišov”.

Urna nebola objavená nedávno. Zberateľ starožitností z Izraela ju už pred časom kúpil od arabského starožitníka. Tohto roku bol v Izraeli renomovaný epigrafológ Andre Lemaire a požiadali ho, aby sa na ňu pozrel. Po preštudovaní Lemaire vyslovil názor, že urna je pravá a datuje sa niekedy do rokov 62 – 63 n.l. (zhruba v tej dobe bol Jakub, Ježišov brat, ktorý viedol zbor v Jeruzaleme, umučený).

Samozrejme, všetky tri mená, ktoré sú na urne, boli v tej dobe často používané. Nie je však až také bežné, že by sa tieto tri mená našli pokope. A preto je veľmi dobre možné, že táto urna raz obsahovala kosti Jakuba, (polovičného) brata Ježiša, nášho Pána. Urna samozrejme nie je truhla. Predstavuje niečo, čo archeológovia nazývajú “druhý hrob”. Za normálnych okolností sa telo zosnulého uložilo do hrobu, kde zostalo najmenej rok. Počas tej doby sa telo rozložilo a zostali iba kosti. Tieto sa rozobrali, pozbierali a uschovali do pomerne malej urny.

Ak táto kamenná nádoba naozaj kedysi obsahovala kosti Ježišovho brata Jakuba, predstavuje to prvý nebiblický vedecký dôkaz o existencii Ježiša (ktorú až do dnešného dňa niektorí liberálni odborníci vytrvalo popierajú). Josefus, Tacitus a iní starovekí pisatelia síce spomínajú Ježiša vo svojich dielach, ale odhliadnuc od tohto dosť chatrného literárneho dôkazu, by toto bolo prvým hmatateľným nepopierateľným dokladom o existencii samotného Ježiša a navyše aj o tom, že Jozef bol jeho (pozemským) otcom a Jakub bratom.

Ozvali sa aj hlasy, či nápis nie je sfalšovaný. Heršel Šanks, vydavateľ časopisu Biblická archeologická revue, hovorí: “Falšovateľ by musel dokázať napodobniť aramejské písmená z prvého storočia nášho letopočtu a tiež sa vyhnúť chybám gramatického použitia aramejčiny v prvom storočí.” (BAR, nov.-dec. 2002) Ten istý článok poznamenáva, že popredný katolícky odborník Jozef Fitzmyer, expert na Aramejské texty, vyslovil názor, že text je pravý (tj. nie je sfalšovaný).

Zdroj: http://www.chevra.sk/projects/publications/infomaterials/bratstvo/html.text/ind/ind02slov/december_2002.html

Najstarší dôkaz o Ježišovi bol takmer zničený
Národná obroda 5. 11. 2002 (bar, ABC, BBC)

Vápencová pohrebná schránka, ktorá je podľa niektorých expertov najstarším dôkazom o existencii Ježiša Krista, bola vážne poškodená cestou na vôbec prvú verejnú výstavu. Na dvetisícročnej urne sa počas transportu z izraelského Tel Avivu cez New York do kanadského Toronta objavilo viacero trhlín.

Podľa predstaviteľov torontského Kráľovského ontárijského múzea asi milimeter široké praskliny na krehkej schránke spôsobili otrasy a nárazy počas prepravy. Asi 50 cm dlhá urna v hodnote dva milióny dolárov je zatiaľ vcelku, trhliny sa však môžu rozšíriť. Jedna z nich prebieha priamo cez nápis v aramejčine: „Jakub, syn Jozefa, brat Ježiša.”

Súčasný izraelský majiteľ kúpil schránku v 70. rokoch za pár sto dolárov, netušiac, aká môže byť jej skutočná hodnota. Podľa predstaviteľov múzea bol práve majiteľ zodpovedný za prepravu a poistenie artefaktu. Múzeum mu už navrhlo dva spôsoby opravy urny – oba zahŕňajú vstreknutie lepidla s pigmentom do prasklín. Schránku majú v Toronte vystaviť od 16. novembra do 29. decembra.

Zdroj: http://www.ecav.sk/info/spravodajstvo/2002/tlac-2002-11-05-j.htm

Je urna Ježíšova bratra pravá?
25. 4. 2003

Vědci si stále kladou otázky týkající se pravosti dva tisíce let staré kamenné schránky na kosti, jakési urny, ve které byly kdysi přechovávány kosti Jakuba, údajně bratra Ježíše Krista. První informace o této schránce byly publikovány v tisku na přelomu listopadu a prosince loňského roku. Urna, na které je nápis “Jakub, syn Josefa, bratr Ježíšův” byla tehdy označena za autentický nález z doby Ježíše Krista. Oznámil to zpravodaj časopisu Biblická archeologie. Na pravosti urny se tedy vědci shodli, ale někteří znalci v oboru biblické archeologie vyjadřují pochyby o pravosti výše citovaného nápisu.

Tento artefakt byl od nalezení předmětem výzkumů v Royal Ontario muzeu. “Urna byla podrobena široké škále testů,” řekl Ben Wetherington, profesor vědy o novém Zákoně v Kentucky. “Jakubova urna je svědectvím, že v té době lidé silně věřili ve zmrtvýchvstání Ježíše Krista. Ukřižování byl totiž tenkrát velmi potupný a zahanbující způsob smrti. Lidé věřili, že jakým způsobem člověk žil, taková je jeho smrt. Jestliže ale měl skončit Ježíšův život doopravdy na kříži, nikdo z pravověrných by nenapsal jeho jméno na čestné místo na urně.”

Od 20 do 70 let před Kristem bylo v židovské komunitě zvykem na jeden rok umístit tělo zemřelého do jeskyně, poté z ní vyjmout kosti, ty dát do kamenné urny a pohřbít ji do výklenku v rodinné hrobce. Dodnes bylo nalezeno několik stovek takových uren z této doby, jen 215 z nich nese nějaký nápis. Pouze dvě urny ale vzpomínají v nápise bratra zemřelého. “Znamená to, že onen bratr musel být opravdu významná a populární osobnost,” říká paleograf ze Sorbonnské univerzity Andre Lemaire. Profesor prozkoumal celou sbírku takových nápisů na urnách. Podobnou sbírku vlasní Oded Golana, inženýr z Tel Avivu, který sbírá nápisy z biblické doby. Zmíněnou Jakubovu schránku údajně koupil od jednoho dealera v Jeruzalémě v sedmdesátých letech.

Právě nejasný původ schránky zvyšuje pochybnosti některých vědců. Dá se totiž nalézt mnoho poznatků potřebných k potvrzení pravosti takového artefaktu, jakým Jakubova urna je. Jeruzalémský dealer s pochybnou minulostí neskýtá právě záruky autentičnosti, a navíc on sám nemohl doložit původ předmětu.

Ale jak jsme již uvedli, testy prováděné v Izraeli vědci z Geological Survey Group potvrdily stáří schránky na 2000 let. Ale s nápisem si experti již tak jistí nejsou. Archeolog Eric Mayers z Duke Univerzity je přesvědčen, že nápis je padělek a je dodán na starou urnu později. Urna je vyrobena z vápence z okolí Mount Scopus u Jeruzaléma, a také špína skrývající se v zářezech nápisu pochází z tamního regionu. To by odpovídalo tvrzení dealerů.

Pochyby pramení především z toho, že podrobná analýza nápisu prokázala drobné nesrovnalosti ve slovech bratr a Ježíšův. Slovo Ježíšův je psáno o trochu jinou kurzívou. Vypadá to, jakoby každé slovo napsala jiná ruka – možná o pár let později.

Jenže je to tvrzení proti tvrzení. Ed Keall, ředitel oddělení Blízkého východu muzea Royal Ontario vzpomíná, kdy se objevila tato teorie. Bylo to prý až poté, co byly publikovány první senzační informace o autentičnosti nálezu. “Šířilo se to médii jako infekční choroba, přitom s touto teorií přišel laik-fotograf, poté co si prohlédl obrázek urny. Přitom my v muzeu jsme provedli velmi podrobná a přesná měření. Použili jsme polarizační světlo, 60x zvětšující mikroskop, elektronový mikroskop, ultrafialové světlo a jiné přístroje, a můžeme potvrdit, že urna i nápis jsou obě z doby před 2000 lety. Ano, nápis zřejmě někdo drhnul a čistil, ale je to jako když si čistíte zuby: v prasklinách, po stranách a v dírách stále zůstávají částečky původního znečištění.”

Nad touto problematikou byla dokonce v loňském prosinci uspořádána konference. Většina vědců potvrdila pravost urny i nápisu. Ale ne všichni. Vždy se najde někdo, kdo na urně nalezne nějakou nesrovnalost, a jiný vědec, který ji dokáže vysvětlit. Bohužel to není v oblasti archeologie jediný případ. Navíc je problematika “bratra Ježíšova” velmi citlivým tématem z hlediska náboženského. Ale věda je již taková – něco dokáže spolehlivě vysvětlit, k něčemu může přispět pouze hypotézami.

Nápis na urně je falzifikát
18. 6. 2003

Nápis analyzovali izraelští znalci bible a archeologové, kteří došli k závěru, že pochází z moderní doby. “Vypadá to, že nápis je nový, že ho někdo, kdo se pokusil napodobit staré písmo, napsal v moderní době,” uvedla izraelská agentura pro památky.

Odborníci napadli i další artefakt – tabulku s instrukcemi pro údržbu židovského chrámu v Jeruzalémě napsanými starou hebrejštinou. Vlastník schránky Oded Golan trvá na autenticitě památky s nápisem. “Nikdo z odborníků mě nepřesvědčil. K problému přistupují s předem jasnými závěry.”

O celou záležitost se začala zajímat i izraelská policie, která zahájila vlastní šetření obou podezřelých objektů. Golan totiž jeden z artefaktů nabídl k prodeji.

Zdroj: http://www.national-geographic.cz/detail.asp?id=240

Urna Ježišovho brata Jakuba je podvod

Podľa oficiálnych izraelských archeologických zdrojov je pohrebná kamenná urna s údajnými kostrovými pozostatkami Ježišovho brata Jakuba obyčajným falzifikátom. Urnu s nápisom “Jakub, syn Jozefa, brat Ježiša” spočiatku označili za pravý a najstarší archeologický doklad o postavách Nového zákona.

Urnu priviezli do Izraela z Toronta, kde bola vystavená v múzeu. Exponát bol v Kanade na základe povolenia izraelského Úradu pre starožitnosti. Úrad vytvoril dve komisie archeológov, geológov a jazykovedcov, ktorých úlohou bolo preskúmať pohrebnú schránku s nápisom. Izraelskí a francúzski vedci ju najprv datovali do obdobia rokov 50-70 n.l. Bola údajne súčasťou židovského pohrebiska, no miesto nálezu zostáva dosiaľ nejasné. Izraelskí odborníci však nápis identifikovali ako súčasný falzifikát, ktorý sa len veľmi chabo snažil napodobniť staroveké písmo. Napriek tomu sú niektorí odborníci ešte stále presvedčení o pravosti urny i nápisu.

Zdroj: http://www.prooriente.sk/Bulletiny/Bulletin2/B2%2006%20Blizky%20Vychod%20-%20Afrika.doc

Urna, v ktorej boli podľa správy z 18.júna 2003 údajne uložené kosti Ježišovho brata Jakuba. Z falšovania biblických objektov a ich ilegálneho predaja za obrovské sumy obvinila izraelská polícia štyroch zberateľov a dílerov starožitností. S odvolaním sa na oficiálne izraelské zdroje to oznámila 29.decembra 2004 agentúra AP.

Medzi predmetmi, ktoré banda kriminálnikov falšovala, boli ďalej granátové jablko zo slonoviny, odborníkmi považované za jediný existujúci objekt zo svetoznámeho Šalamúnovho chrámu a kamenná tabuľa s nápismi týkajúcimi sa údržby Židovského chrámu.

Za uplynulých 30 rokov sa Odedovi Golanovi, Šlomovi Cohenovi, Robertovi Deutschovi a Fajzovi al-Amalehovi v Izraeli a v zahraničí podarilo oklamať mnoho naslovovzatých expertov a predať značné množstvo falšovaných artefaktov.

SME 30. 12. 2004 (TASR/EPA)

Zdroj: http://www.sme.sk/c/1873313/Urna-Jezisovho-brata-Jakuba-je-podvod.html

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.