Archeológovia identifikovali ruiny paláca zo 7. storočia

Ruiny nachádzajúce sa v severnom Izraeli, o ktorých sa vedci domnievali, že kedysi boli synagógou, najnovšie identifikovali ako palác zo 7. storočia. Používal ho kalif z dynastie Umajjovcov, ktorý začal s konštrukciou jeruzalemského Skalného dómu, uviedli v utorok archeológovia. Nálezisko sa nachádza na brehu Tiberiadskeho jazera a bolo miestom, kde kedysi stál palác Al-Sinnabra. Arabskí historici o ňom síce písali, jeho presné miesto však dlho nebolo známe, povedali vedci z Telavivskej univerzity.

Archeológovia nálezisko objavili začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia, no identifikovali ho ako ruiny starobylej synagógy. Túto teóriu však v roku 2002 spochybnil odborník z University of Chicago, ktorý sa domnieval, že v oblasti kedysi stál palác Al-Sinnabra. Najnovší archeologický výskum odborníkov z jeruzalemskej Hebrejskej univerzity potvrdil, že nálezisko skutočne bolo miestom, kde sa vládcovia dynastie Umajjovcov schádzali, aby tam strávili zimné mesiace.


Medzi kalifmi, ktorí palác používali, bol Abd al-Malik. Práve on začal s výstavbou Skalného dómu. Umajjovci boli skorou arabskou dynastiou, ktorá vládla na Blízkom východe a v Severnej Afrike

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.