Noviny z Kvačianskej doliny – Zima 2005 – 2006 (Jasle pre kozy)

Titulny obrazok blogu uzivatela: harp

Jasle pre kozy

Medzi zimnými prácami som mal zaznačené aj nové jasle pre kozy, ale hovoril som si, že ak ich nestihnem urobiť do konca zimy, potom sa ich oplatí robiť až budúcu jeseň. Tvar som odkukal z múdrej knižky, ale spôsob konštrukcie som musel vymyslieť sám. Tá knižka sa mi zdá byť až príliš múdra, posúďte sami: „Pastva, ako sme už uviedli, môže mať dávkový charakter, limitovaný predovšetkým dĺžkou pobytu, prípadne s trvalým pobytom na pasienku  pri poskytnutí aspoň minimálnej ochrany pred nepriaznivým počasím.“

Jasle sú závesné, dajú sa zvesiť a zavesiť kdekoľvek inde, kde sú na to dva vhodné klince. Rozmýšľam ešte nad tým, že časom urobím nad nimi dieru do stropu a tou budem do nich veľmi pohodlne zhadzovať seno. Zajec navrhol ešte malú poličku, ktorá bráni senu, aby padalo rovno na zem a do ktorej sa dá aj nasypať šrotu (odkukal ju pri návšteve capa s Beličkou, na ktorú to znova prišlo). Pôvodne som si myslel, že ju tam len tak položím (aby som nekazil konštrukciu, ktorá je bez jediného klinca), aby sa dala vyberať a čistiť, ale kozy ju vzápätí zhodili a hneď do nej nasrali aj našťali. Tak som ju primlátil dvoma klincami. Potom sme mali kolaudáciu, na ktorej mal Zajec laudáció, čiže oslavnú reč o tom, že sme sa tu zišli pri slávnostnej príležitosti osadenia najnovšieho modelu jasiel…

Smutný osud Beličky

Belička sa vypýtala k capovi aj po druhý raz, ale onedlho sa pýtala aj tretí raz a to som vedel, že ju budem musieť buď zabiť, alebo chovať bez úžitku ďalší rok. Bola totiž polovica februára, takže by rodila až niekedy v júni, čo je príliš neskoro. Tak som sa rozhodol, že ju zabijeme. Dvom namietateľom som povedal, že ju pokojne nechám žiť, ak jej nakosia, nasušia a dovezú seno na celú zimu a už ani nemukli. To je tak, pokiaľ vás milosrdenstvo nič nestojí, tak je ľahko sa tváriť milosrdne. Ale ak musíte dačo naozaj obetovať zo svojho času, života, sily a pod., tak je hneď po dobročinnosti. Kopec ľudí by povedalo, že to predsa nie je vôbec problém nakosiť sena pre jednu kozu. Áno, v podstate nič nie je problém, problém je len stíhať všetky tieto nič dohromady.

A tak sme ju zabili, stiahli z kože, rozporcovali na kusy a zjedli. A kožku zaviezol Pedro s Hofmanom do Ľubele na vypracovanie. Tak to chodí.

Dorábky na gátri

Gáter na pohľad vyzerá, že je hotový, ale potrebuje dotiahnuť hromady detailov. Pedro s Hofmanom napr. dávali svorníky do spojov na pozdĺžnikoch, čiže vŕtali diery, rezali svorníky a na ne potom rezali závity.

Ja som kompletne prerobil poklop v podlahe pri gátri, posunul som ho ku kraju, veľmi zmenšil a vyrobil na neho primitívne kožené pánty. A samozrejme som položil zvyšnú pásovinu, čiže vozík teraz môže vyjsť aj kúsok von z budovy nad potok, kam pretŕčajú koľajnice.

Čaká nás tu ešte osádzanie okienok (čiže aj vyrábanie zárubní) a k poklopu potrebujeme riadny rebrík (Pedro ma prehovoril, aby bol dokonca zdobený). Dole na vráta treba osadiť závory a na koncoch pozdĺžnikov treba dorobiť ozdoby, čo stále verím, že dokonči nejaké dievča. No a na jar bude treba ešte dorobiť kamennú podlahu a ďalšie veľké vráta a to už by hádam mohlo byť aj všetko.

Piatkový seriál Kreše mlynár, kreše kameň (noviny z Kvačianskej doliny) Stavebné práce a iné poznámky o živote na Oblazoch od 12. 9. 2005, zapísal vtedajší stály obyvateľ mlyna Miro Čársky

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články