Nové archeologické nálezy prepisujú históriu mesta Detva

Obrázok k článku

Osídlenie zo záveru doby bronzovej, teda približne okolo roku tisíc pred našim letopočtom, odhalili archeológovia v Lúčnej štvrti v Detve. Archeologická spoločnosť z Banskej Bystrice, ktorá od 21. marca skúma parcelu pod budúcim rodinným domom, odhalila pôdorys obytného domu, ktorý bol široký päť metrov a dlhý osem a pol metra. Informácie o náleze poskytla agentúre SITA referentka pre styk s verejnosťou z Mestského úradu v Detve Zuzana Juhaniaková,

 

Tento objav je podľa skúmajúceho archeológa Romana Hrončiaka významný nielen pre Detvu, ale aj pre celý región. „Také niečo sa nenašlo ani na Kalamárke z doby bronzovej,“ vysvetlil Hrončiak. Archeológ očakával praveké sídliskové jamy, nález obydlia ho však veľmi prekvapil. Potvrdila sa kolová stavba so stenami vyplnenými výmazom z prútia a hlinovej mazanice. Obydlie zrejme malo slamenú strechu.

 

Nález je významný v tom, že doteraz boli v Detve nájdené len jamy, ktoré sa nedali interpretovať ako obydlie. Teda prvýkrát sa v Detve potvrdilo obydlie, kde ľudia priamo bývali v časoch tisíc rokov pred Kristom. Existenciu pravekej osady v Lúčnej štvrti potvrdila v roku 2016 počas svojho výskumu Noemi Beljak Pažinová. Na parcele, ktorú minulý rok skúmala, našli piecku.

 

Počas aktuálneho výskumu archeológovia začisťujú podložie skúmanej parcely, odoberajú vzorky pôdy, výplne objektov pre archeobotanickú analýzu, vzorky uhlíkov, aby mohli nálezisko datovať. Hrončiak pracuje s možnosťou, že tu bola mierna erózia pôdy. Skúmaná parcela je v kopcovitom teréne, teda je možné, že objekty boli pôvodne hlbšie, no erózia ich poznačila. V pravekom dome a jeho okolí odkrýva archeológ s dobrovoľníkmi črepy z nádob na prípravu jedál a nádob na servírovanie. Niektoré črepy sú jednoduché, iné sú luxusnejšie s lešteným povrchom.

 

Kosti zvierat zatiaľ nenašli, čo si vysvetľujú tým, že pôda za tak dlhú dobu mohla tie kosti stráviť. Tak ako archeologička Beljak Pažinová aj Hrončiak sa prikláňa k teórii, že obyvatelia tejto nížinnej pravekej osady zásobovali hradisko na Kalamárke.

 

Kalamárka sa nachádza asi päť kilometrov severne od Detvy a je jednou z najdlhšie známych archeologických lokalít stredného Slovenska. Novodobý výskum potvrdil viacnásobné osídlenie lokality od neskorej doby bronzovej, cez dobu halštatskú, laténsku, rímsku, obdobie sťahovania národov až po včasný stredovek.

 

 

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Pri výstavbe nájomných bytov našli sídlisko z doby bronzovej

Pri výkopových prácach počas výstavby nájomných bytov s nižším štandardom v obci Abovce v okrese Rimavská Sobota bolo uplynulý týždeň porušené sídlisko z doby bronzovej. „Počas záchranného archeologického výskumu bola preskúmaná časť plochy, na ktorej boli objavené keramické fragmenty pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej (1 500 – 1 100 pred Kr.),“ agentúru SITA informoval archeológ Alexander Botoš z Gemersko-malohontského múzea. Ako doplnil, objavené boli aj nálezy, ktoré možno priradiť k materiálnej náplni kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej (1 100 – 700 pred Kr.).