Archeológovia prepisujú históriu Spiša

Ilustračné foto, Spišský Štvrtok

Na Spiši sa bude prepisovať história. Archeológovia počas výskumu pod pripravovanou diaľnicou Jánovce – Jablonov objavili v katastri obce Spišský Štvrtok, v lokalite Pod Šibeničnou horou, unikátne včasnoslovanské osídlenie, ktoré datujú do obdobia od polovice 6. až do začiatku 7. storočia. Doteraz sa najstaršie osídlenie Spiša Slovanmi kládlo do 8. storočia, s dôrazom na obdobie Veľkej Moravy. „Vďaka stavbám, ako je diaľnica, kde sú možné veľkoplošné odkryvy, sa nám podarilo posunúť históriu dopredu v tom, že sa objavili staršie doklady prítomnosti Slovanov na Spiši. V tomto zmysle prepisujeme históriu,“ povedala pre SITA archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová.

Na mieste nálezu pritom pôvodne nebol vôbec plánovaný archeologický výskum. „Už pri rozbehnutých prácach bolo nájdené nálezisko, ktoré nebolo vymedzené k výskumu a toto nálezisko sme (Múzeum v Kežmarku) začali skúmať ako prvé a hneď na tomto nálezisku sa nám podaril úžasný objav,“ uviedla M. Kučerová, ktorá osobne bola pri objave tohto náleziska. To, že ide o skutočne o unikátny objav zistila Marta Kučerová až neskôr, keďže doteraz takéto nálezy na Spiši neboli a nebolo ich s čím porovnávať. Pri identifikácii pomohol kežmarskej archeologičke Gabriel Fusek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý je špecialistom na včasný stredovek a včasnoslovanské osídlenie.

Archeológovia objavili v Spišskom Štvrtku nielen základy zemníc, ale napríklad aj črepy, z ktorých sa podarilo poskladať jednu kompletnú nádobu. Ide o keramiku „pražského typu“, čo je prejav materiálnej kultúry. Táto kultúra patrí k prvej vlne Slovanov, ktorí sa pohli z ruských stepí do Európy. „Doteraz sa predpokladalo, že Slovania sa na Spiši objavili až v ôsmom storočí a tieto nálezy sú datované od polovice šiesteho až do začiatku siedmeho storočia,“ uviedla Kučerová. Nález podľa nej dokazuje, že Spiš neobišla prvá vlna sťahovania a osídlenia Slovanmi. Na východnom Slovensku je to len tretia lokalita, po dvoch z okolia Košíc, a druhá na severnom Slovensku, po náleze v okolí Žiliny, kde sa potvrdila prítomnosť Slovanov už koncom 6. a začiatku 7. storočia. „Z tohto pohľadu je to veľmi významný objav. V rámci regiónu je to prvý objav, ktorý dokladá, že bol súčasťou prvého prílevu Slovanov na Slovensko,“ povedala Kučerová.

Výnimočný je objav zo Spišského Štvrtka aj tým, že sa tu objavila prakticky celá osada. Archeológovia našli tri zemnice s pozostatkami kamenných piecok, keramiku, zvieracie kosti, ale aj železnú trosku. Neskôr objavil Marián Soják z Archeologického ústavu pri Spišskom Štvrtku ďalšiu zemnicu. Výsledkom ďalších výskumov v trase diaľnice bol objav podobnej zemnice v lokalite „Nad Iliašovcami“. To podľa Kučerovej svedčí o tom, že nález v Spišskom Štvrtku nebol náhodný a Spiš bol v prvom prúde osídlenia Slovanmi.

Popri najvýznamnejšom objave včasnoslovanského osídlenia našli archeológovia v trase diaľnice Jánovce – Jablonov aj dve nové sídliská a žiarové pohrebisko z doby bronzovej (asi 1500 až 1000 pred Kr.). Vďaka týmto nálezom a po ich zhodnotení sa bude môcť Spiš „ukotviť“ vo vývoji doby bronzovej. Archeológovia tu napríklad našli čepeľ bronzovej dýky zo strednej doby bronzovej, fragment kosáka či keramiku. Doteraz sú na Spiši známe len dve pohrebiská z doby bronzovej. „Aj to pohrebisko je úžasný nález, ale tie včasnoslovanské nálezy sú niečo, čo sa doteraz ani nepredpokladalo na Spiši,“ uviedla Kučerová. Archeológovia tiež na hraniciach katastrov Spišského Štvrtka, Draviec a Iliašoviec objavili systém stredovekých ciest, ktoré sa spomínajú v listinách z 13. storočia.

Všetky nálezy sa ešte stále spracovávajú a vyhodnocujú. Až po skončení potrebných analýz, ako je datovanie C14, archeobotanika, dendrochronológia či rekonštrukcia keramiky budú podľa Kučerovej zhodnotené v odbornej tlači. Na objavoch sa okrem Múzea v Kežmarku podieľali aj Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied a spoločnosť Ithaka Banská Bystrica.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!