Námestie Ľudovíta Štúra by mohlo byť Korunovačným námestím.

Obrázok k článku

Bratislavský okrášľovací spolok by chcel na námestí Ľudovíta Štúra namiesto súsošia Štúrovcov osadiť sochu Márie Terézie. Bratislavský okrášľovací spolok by chcel, aby bolo Námestie Ľudovíta Štúra v Bratislave premenované na Korunovačné námestie. Súvisí to s iniciatívou spolku osadiť na námestí namiesto súsošia Štúrovcov sochu Márie Terézie, ktorá v minulosti stála na tomto námestí. Súsošie Štúrovcov by chcel spolok umiestniť na iné miesto, kde by podľa riaditeľa spolku Maroša Mačuhu viac vyniklo. S premiestnením sochy Ľudovíta Štúra súhlasil aj jeho autor a mestská časť Staré Mesto plánuje sochu premiestniť na Námestie slobody. "Vítam, že Bratislava bude mať po dlhých rokoch opäť sochu panovníčky Márie Terézie, ktorá je historicky spätá s naším hlavným mestom i so Starým Mestom. Ide o zviditeľnenie panovníčky ako aj autora sochy Jána Fadrusza," uviedla starostka Tatiana Rosová.

O presune je však podľa Mačuhu ešte skoro hovoriť, najprv musí spolok nájsť podporu v mestskom zastupiteľstve. Prvé reakcie sú však podľa neho pozitívne. Hlavné mesto sa podľa hovorcu Ľubomíra Andrassyho zatiaľ k tejto téme nevyjadruje, pretože chce, aby sa najprv uskutočnila odborná diskusia medzi Bratislavským okrášľovacím spolkom, kultúrnou komisiou pri mestskom zastupiteľstve a odbornou verejnosťou. Mesto si uvedomuje, že socha Márie Terézie do mesta patrí, je ale potrebné citlivo zvážiť, kde by mohla byť umiestnená.

"V ateliéri máme takmer hotový hlinený model sochy v pomere 1:3, ktorý ideme odliať do epoxidu. Tento model potom bude slúžiť sochárskym majstrom v talianskej Carrare na vyrobenie presnej repliky," uviedol Mačuha. Socha bola vyrobená z kvalitného carrarského mramoru, vysoká 11 metrov, z čoho 4,35 metra tvoril žulový podstavec. Na vytvorenie jej vernej kópie slúžia spolku dochované kvalitné fotografie.

Proti zámeru Bratislavského okrášľovacieho spolku protestuje Matica slovenská. Podľa predsedu MS Mariána Tkáča je súsošie štúrovcov jedinou dôstojnou pripomienkou osobnosti slovenských dejín na voľnom priestranstve hlavného mesta. "Argumenty, že na odhalení sochy Márie Terézie na vtedajšom Korunovačnom námestí sa zúčastnil panovník František Jozef a že o tom vtedy písali aj New York Times, nie sú dostačujúce," uviedol Tkáč. Podľa neho tieto argumenty svedčia skôr o ideologickom zámere urobiť z Bratislavy, vtedy provinčného trojrečového mesta a dnes hlavného mesta Slovenska symbol maďarsko-rakúskeho spojenectva.

Tkáč ďalej uviedol, že Matici slovenskej neprekáža osoba osvietenej panovníčky Márie Terézie. Sú, naopak, presvedčení, že do hlavného mesta patria aj sochy ďalších kráľov, kniežat či palatínov, ale aj sochy významných národných dejateľov a osobností Slovenska. "Každá zo sôch by však mala mať svojmu významu primerané miesto. Matica slovenská ponúka vedeniu Bratislavy svoju účasť pri urýchlenej príprave koncepcie umiestňovania sôch v našom hlavnom meste, ktoré reprezentuje celé Slovensko prítomné, minulé i budúce," vyjadril sa Tkáč.

Na mieste dnešného Námestia Ľudovíta Štúra bol do roku 1870 korunovačný pahorok, významná pamiatka na bratislavské korunovácie. Socha Márie Terézie bola nielen pamätníkom osvietenskej panovníčky, za ktorej dosiahlo mesto nebývalý rozmach, ale zároveň pamätníkom korunovácií, ktoré sa v Bratislave konali medzi rokmi 1563 – 1830. Bratislava by sa podľa Mačuhu mala hlásiť k tomuto dedičstvu.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesancia v SNG

Slovenská národná galéria prezentuje v rámci cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia – po Baroku, 20. storočí a Gotike – Renesanciu. Predmetom výstavy sú diela, ktoré boli vytvorené na našom území, či objednané pre domáce prostredie v zahraničí v rozmedzí od konca 15. storočia do poslednej tretiny 17. storočia.

K Stachovým diptychom

Nielen interpretatívne revízie humanitných a prírodných vied, ale aj proces aktuálnej redefinície kultúry a umenia nachádzajú svoj kontext, svoje horizonty, prostriedky a vzorce v polemike kritickej moderny s postmodernou.

Odpovede

  1. Matica protestuje proti presunu súsošia Ľudovíta Štúra

    BRATISLAVA 3. marca (SITA) – Matica slovenská protestuje proti zámeru Bratislavského okrášľovacieho spolku nahradiť súsošie Ľudovíta Štúra a jeho druhov, ktoré stojí na bratislavskom Námestí Ľudovíta Štúra, sochou Márie Terézie. Uvádza sa to v dnešnom vyhlásení predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča.

    Podľa predsedu MS je súsošie štúrovcov "jedinou dôstojnou pripomienkou osobnosti slovenských dejín na voľnom priestranstve nášho hlavného mesta." Štúr pri Dunaji je navyše podľa neho prirodzenou a už tradičnou súčasťou koloritu Bratislavy takmer pol storočia. "Argumenty, že na odhalení sochy Márie Terézie na vtedajšom Korunovačnom námestí sa zúčastnil panovník František Jozef a že o tom vtedy písali aj New York Times, nie sú dostačujúce," uviedol Tkáč vo svojom stanovisku. Podľa neho tieto argumenty svedčia skôr o ideologickom zámere urobiť z Bratislavy, vtedy už provinčného trojrečového mesta, a dnes hlavného mesta Slovenska, symbol maďarsko-rakúskeho spojenectva.

    Tkáč ďalej uviedol, že Matici slovenskej neprekáža osoba osvietenej panovníčky Márie Terézie. Sú, naopak, presvedčení, že do hlavného mesta patria aj sochy ďalších kráľov, kniežat či palatínov, ale aj sochy významných národných dejateľov a osobností Slovenska. "Každá zo sôch by však mala mať svojmu významu primerané miesto. Matica slovenská ponúka vedeniu Bratislavy svoju účasť pri urýchlenej príprave koncepcie umiestňovania sôch v našom hlavnom meste, ktoré reprezentuje celé Slovensko prítomné, minulé i budúce," vyjadril sa Tkáč.

    Súsošie Márie Terézie stálo na Námestí Ľudovíta Štúra v rokoch 1897 až 1921, keď ho zvalili odporcovia monarchie. Na tomto námestí dnes stojí súsošie Ľudovíta Štúra a jeho druhov. Súsošie štúrovcov by podľa starostky Starého Mesta Táne Rosovej chceli presunúť na Námestie slobody a na jeho mieste by chceli osadiť súsošie Márie Terézie.

Comments are closed.