Na záchranu gejzíra

4. augusta 2000
Herľanom nie je osud prírodného unikátu ľahostajný. Šesťdesiattisíc Sk vynaložila obec Herľany na obnovu minerálneho prameňa, ktorý je popri unikátnom gejzíre častým cieľom návštevníkov tejto časti Slanských vrchov.Podľa slov starostky Herlian Marty Bogdanovskej vybudovanie odtoku vody, prístupového chodníka či dreveného prístrešku nad prameňom čiastočne urobili obyvatelia obce bez nároku na odmenu.

Obyvateľov dediny však trápi aj osud gejzíra, ktorý Herľany preslávil. Ten sa totiž stráca pred očami jeho obdivovateľov. Erupcie vody dosahujú čoraz menšiu výšku a predlžuje sa interval medzi nimi. Predpokladom pre rekonštrukciu vyše 120-ročného vrtu, z ktorého eruptuje gejzír, je však niekoľkomesačný monitoring napríklad výšky hladiny podzemnej vody vo vrte a okolitých prameňoch či množstvo eruptovanej vody a piesku. V súvisloti s možnosťou vytvárať verejnoprospešné miesta obec mieni zamestnať pracovníka na tento monitoring. Hoci gejzír ako národná prírodná pamiatka nie je majetkom obce, ale štátu, aj obec chce takto prispieť k jeho záchrane.

Eva Koperová

Zdroj: Pravda č. 180/00, 04. 08. 2000

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Starostovia sú vo svojich plánoch opatrnejší

Rekonštrukcia porubskej národnej kultúrnej pamiatky zatiaľ len zo zbierok
Beata Prachárová
Prievidza
Obciam a mestám odklepli na parlamentnej pôde pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na tento rok menej, než očakávali. O to viac nás zaujímajú ich plány a očakávania v roku 2000. Tentoraz sme sa na ne opýtali starostov v Prievidzskom okrese…

Z histórie obce Vyhne

Príčinou vzniku obce boli bane, najmä nálezisko bohatej železnej rudy. Podľa niektorých predpokladov ťažili tu železnú rudu už germánske kmene niekedy v 3. – 2. storočí pred naším letopočtom. Neskoršie Slovania vytlačili Germánov alebo títo sa sami odsúvali. Do príchodu Sasov, ktorých uhorský kráľ Ondrej II. Jeruzalemský povolal do Karpatských vrchov na ťažbu kovov, to boli Slováci výrobcami kovov, hoci jednoduchším spôsobom a nie s takou vyspelou zručnosťou, ako to potom robili Sasi.