Renesančný kaštieľ vo Vlkovej chátral, teraz je na predaj

Obrázok k článku

Renesančný kaštieľ zo 17. storočia vo Vlkovej (okres Kežmarok), ktorý kedysi patril šľachtickej rodine Wielandovcov, je na predaj. Národná kultúrna pamiatka roky chátra, jej súčasný súkromný majiteľ nemá peniaze na jej rekonštrukciu, rovnako ani obec si nemôže dovoliť budovu odkúpiť. „Pôvodný zámer bola rekonštrukcia kaštieľa z eurofondov, žiaľ, z dôvodu pracovnej vyťaženosti sa nemám čas tomu venovať a rekonštrukciu z vlastných finančných zdrojov by som nezvládol. Ďalší hlavný dôvod je môj plánovaný odchod zo Slovenska,“ vysvetlil pre agentúru SITA jeden z majiteľov kaštieľa Marek Blinka. Hoci kaštieľ ponúka realitná kancelária za 160-tisíc, podľa jeho slov sa potrebná suma na jeho rekonštrukciu môže vyšplhať aj na jeden milión eur.

 

Pôvodne renesančná stavba je empírovo upravená. K dvojpodlažnej budove bola v druhej polovici 19. storočia pristavená bočná prízemná budova. V kaštieli žila v minulosti rodina Wielandovcov. „Boli tu zemepáni, pochádzali pôvodom z Nemecka, kaštiele mali aj v Domaňovciach a Markušovciach. Pomáhali ľuďom, venovali sa prevažne poľnohospodárstvu a ľuďom dávali prácu. Mali tu dva kaštiele, neskorobarokový a renesančný,“ informoval starosta obce Peter Bendík. Druhá svetová vojna však priniesla zmeny, kaštieľ sa v januári 1945 stal sídlom štábu Československého armádneho zboru, v marci bol majetok Wielandovcov znárodnený. „Neskôr boli v budove kancelárie štátnych majetkov, stredná škola poľnohospodárska a do roku 2002 obecný úrad, kým sa nedokončil nový. Bola tam aj kultúrna sála,“ opísal jeho využitie v minulosti Bendík. Obec síce podľa jeho slov mala možnosť budovu odkúpiť, nemala však na to potrebné finančné prostriedky. „Mali sme záujem s tým niečo spraviť, ale je to národná kultúrna pamiatka, nie je to lacná záležitosť. Momentálna cena kaštieľa je taká vysoká, že z obecného rozpočtu by sme si to nedovolili financovať,“ dodal.

 

Marek Blinka vlastní kaštieľ od leta 2012, spolumajiteľom je aj jeho brat. „Kaštieľ sme kúpili pre zaujímavú stavbu a krásne prostredie,“ vysvetlil. Podľa jeho slov by kultúrna pamiatka mohla byť v budúcnosti využitá napríklad ako hotel, penzión, škola, ale aj múzeum, hospic, či kultúrne stredisko. Aj podľa starostu by mohol kaštieľ slúžiť na kultúrne spoločenské podujatia, na administratívne priestory či ubytovanie. „Pokiaľ sa nájde investor, ktorý sa pohybuje v prostredí rekonštrukcií z eurofondov, má veľkú šancu tieto eurofondy získať, samozrejme, ak vyjde výzva pre tento typ kultúrnych pamiatok,“ dodal Blinka. Ten dal vypracovať aj vizuálnu podobu kaštieľa po možnej rekonštrukcii, finálnu podobu však budú podľa jeho slov musieť odsúhlasiť.

 

Pri kaštieli sa nachádza aj anglický park s rozlohou 3,5 hektára. „Momentálne sa ho obec snaží zveľadiť, čakáme na eurofondy, uvidíme, či sa nám na to podarí dostať dotácie. Máme spracovanú projektovú dokumentáciu, park by slúžil ako oddychová zóna,“ vysvetlil zámer starosta obce Vlková, ktorá leží medzi mestami Kežmarok a Levoča. Ešte koncom 50. rokov 20. storočia boli pozostatky wielandovského majetku pomerne v dobrom stave. Podľa starostu sa v parku nachádzali tristoročné stromy aj s jazierkom, uprostred ktorého bol ostrovček so studňou s pitnou vodou. Nad jazierkom bola záhradná besiedka nazývaná „biela chyžka“. Najviac bol park devastovaný v rokoch 1953 až 1960. Park zničili stavebné vozidlá a mechanizmy, ktoré čerpali vodu z jazierka počas výstavby základnej deväťročnej školy. Na južnej strane parku sa však doteraz nachádzajú hroby rodu Wielandovcov.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.