Mesto Poprad kúpilo budovu bývalého múzea vo Veľkej

Obrázok k článku

Budova bývalého Tatranského múzea v historickom centre popradskej mestskej časti Veľká už patrí mestu. Samospráva ju odkúpila od pôvodných majiteľov za 179 500 eur, teda za sumu o 500 eur nižšiu, akú schválili poslanci v auguste. Vyplýva to z kúpnej zmluvy, ktorú mesto zverejnilo na svojej internetovej stránke. Práve spomínaná budova rozdelila ešte počas zastupiteľstva koncom augusta mestských poslancov, viacerí nesúhlasili napríklad s pôvodne navrhovanou sumou za objekt 200-tisíc eur. Nakoniec schválili nižšiu sumu, a to 180-tisíc eur, no pre úpravu rozpočtu, ktorej súčasťou bolo vyčlenenie prostriedkov na tento zámer, sa zišli aj na mimoriadnom zasadnutí.

 

Popradskí poslanci sa v auguste nezhodli na tom, ako presne sa budova využije. Švagerko vtedy navrhoval zriadenie múzea turistiky, prípadne by podľa neho mohla poslúžiť sociálnemu programu pre starších ľudí vo Veľkej. „Táto budova poskytuje možnosť bezbariérového prístupu, záhrady a podobne. Myslím si, že je to unikát, je súčasťou koloritu Veľkej, ktorá je súčasťou Popradu,“ povedal ešte v auguste primátor, ktorý pripomenul, že zámer kúpiť budovu malo aj predošlé vedenie mesta.

 

Popradské pracovisko Štátneho archívu v Prešove odporučilo mestu Poprad odkúpiť budovu bývalého múzea a vynaložiť všetko úsilie o jej zachovanie. Ako sa uvádza v stanovisku vedúcej Archívu Poprad Boženy Malovcovej, dôvodom je to, že patrí medzi posledné historické budovy, ktoré sa nachádzajú vo Veľkej a spája sa s kultúrnymi dejinami tejto mestskej časti. „Zároveň je symbolom historickej a kultúrnej kontinuity dokladujúcej seriózny záujem mesta o rozvoj cestovného ruchu pod Vysokými Tatrami spojený s úsilím našich predkov,“ uviedla. Podľa informácií z augustového zasadnutia mestského zastupiteľstva by financie na rekonštrukciu budovy chcelo mesto čerpať z rozpočtu mesta, zvažuje aj využitie fondov Európskej únie a národných zdrojov. Jednou z možností by mohol byť aj slovensko-poľský medzihraničný projekt.

 

Budova na Velickom námestí bola podľa dostupných informácií postavená približne v roku 1880. V roku 1925 ju odkúpila obec Veľká od Alfreda Raaba a spoluvlastníkov za účelom umiestnenia zbierok Tatranského Velického múzea a obecnej knižnice. Po poškodení budovy múzea pri prechode frontu v roku 1945 boli zbierky prenesené do budovy Karpatského múzea v Poprade, dnešného Podtatranského múzea. Budova bola neskôr využívaná ako internát SOU poľnohospodárskeho, a to až do 30. júna 1995. V tesnej blízkosti budovy, ako súčasť areálu, sa nachádza pozemok vo vlastníctve mesta Poprad.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

MEDZINÁRODNÉ AKTIVITY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE V MATICI SLOVENSKEJ

Knižnice v súčasnosti všeobecne prechádzajú zložitým obdobím zmien. Medzi tieto zmeny patrí najmä rýchly vývoj informačných technológií, informačná explózia prejavujúca sa stúpajúcim počtom publikovaných dokumentov, meniaca sa ekonomická situácia, keď knižnice dostávajú do rozpočtov stále menej finančných prostriedkov pri stále stúpajúcich cenách kníh a najmä časopisov ako aj iného knižničného materiálu a nakupovaných služieb a stále vyšších požiadavkách na kvalitu poskytovaných knižničných služieb…