Vytvorené odpovede v diskusiách

Page 1 of 72
  • palo

    člen
    2. septembra 2017 o 23:45

    Roku 2006 sa v Banskej Štiavnici konal kurz obnovy (reštaurovania) historických okien a dverí pod vedením skúsených nemeckých lektorov. Vyšiel z neho zborník; neviem, ale možno je ešte dostupný. Odvtedy sa tieto postupy pomaly šíria aj na Slovensku. Ak máte niekedy cestu okolo Banskej Štiavnice alebo nie ste zďaleka, môžete sa aj prísť pozrieť ako na to.

    Pred dvoma rokmi som robil na zákazke rekonštrukcie niekoľkých okien s použitím zachovaných pôvodných častí a podľa ich vzoru. Boio potrebné dať vyrobiť komplet nové kovanie ako repliky historických:

  • palo

    člen
    1. septembra 2017 o 23:10

    palo 777, v tomto prípade sa Vami, resp. “Vaším” pamiatkárom navrhnutý postup – okná vybrať a otočiť – nedá použiť, lebo všetky, teda aj vonkajšie krídla sa otvárajú smerom dovnútra.

    Najmä však uvedený postup považujem za barbarský z hľadiska zachovania historického charakteru akejkoľvek stavby. Na eurookná alebo nepodarené napodobeniny starých okien a väčšinu na nich použitých kovaní na historických stavbách sa nemôžem pozerať.

    P.S.: Môžete uviesť meno toho pamiatkára, prípadne len mne do súkromnej správy, alebo aspoň z ktorého je krajského pamiatkového úradu?

  • palo

    člen
    1. septembra 2017 o 22:41

    01. 09. 2017  – Viac ako 300-ročný Prónayovský kaštieľ v Malých Zlievciach v okrese Veľký Krtíš, ktorý už dlhé roky chátra, dostal šancu na záchranu. Jeho súkromní majitelia totiž získali vlani grant z ministerstva kultúry na projektovú dokumentáciu a tento rok im schválili aj ďalšiu dotáciu, a to na výmenu strechy tejto kultúrnej pamiatky. “Pridelená nám bola suma 25-tisíc eur, čo tvorí zhruba dve tretiny požadovanej sumy,” povedala jedna zo spolumajiteľov kaštieľa Erika Vanková.

    … majitelia požiadali ešte pred asi piatimi rokmi pamiatkový úrad o jeho vyňatie zo zoznamu kultúrnych pamiatok, pri čom ho chceli celkom zbúrať. Pamiatkari to ale zamietli. Podľa Ladislava Huňavého z lučeneckého pracoviska Pamiatkového úradu SR sa ale neskôr s majiteľmi dohodli na postupe a krokoch, ktoré budú viesť k záchrane kaštieľa.

    Čítajte viac v článku “Chátrajúci kaštieľ získal peniaze na novú strechu” na mynovohrad.sme.sk.

  • palo

    člen
    29. apríla 2017 o 10:40

    Na fotke DSC_3741.jpg (poslednej z úvodného príspevku) to vyzerá na zamurované okno a naozaj na dva druhy nepálených tehál. Súhlasím s domnienkou, že dom bol asi najprv len prízemný, ale asi aj strop tohto podlažia bol nižšie ako terajší. Povedal by som, že keď sa dom rozhodli nadstavať, dali preč starý strop, aj asi drevený preklad nad oknom – preto ten “lievikovitý” obrys novšieho muriva nad oknom (alebo možno drevené prvky stavby predtým zhoreli?), okenný otvor zamurovali, steny zvýšili, osadlili nový strop a nadstavali ďalšie podlažie.

    Mám v tejto oblasti rodinné korene, preto už pár desaťročí sledujem, ako tam mizne tradičná architektúra. Vám držím palce, aby sa podarilo ráz domu zachovať.

  • palo

    člen
    12. mája 2016 o 23:13

    Naopak, hlina sa do budov dávala celkom bežne, dokonca celé domy sa stavali (a znovu stavajú) z hliny a “organických zložiek”. Aký problém? Hlina ľahko absorbuje vlhkosť, ale ľahko ju aj uvoľní; na rozdiel od napr. perlitbetónu, ktorým sa s obľubou nahrádzali násypy na klenbách v 80. rokoch 20. storočia.

    Mám známeho, architekta, ktorý vo svojom dome násypy na klenbách nahradil drveným pórobetónom (odpadom z jeho výrobne), lebo predsa “musí vedieť, aký materiál tam má”. To mi pripadá dosť úchylné.

  • palo

    člen
    5. mája 2016 o 22:28

    Ako zarytý nepriateľ PUR peny sa prikláňam ku tradícii: škáry vypchať machom a potom, podľa regionálnych zvyklostí a historickej príslušnosti drevenice, premazať hlinou alebo zalištovať, aby mach nevyťahovali vtáky.

    Neviem, či to niekto objektívne vyhodnotil, ale podľa empirických skúseností je mach schopný absorbovať a uvoľňovať vlhkosť bez veľkého dopadu na jeho tepelnoizolačné vlastnosti.

     

    Mám s machovou izoláciou skúsenosti z iných zemepisných šírok:

     

  • palo

    člen
    5. mája 2016 o 21:58

    Новодвинская крепость / Novodvinská pevnosť sa nachádza na ostrove v delte rieky Severná Dvina, vo vzdialenosti 20 km severným smerom od centra mesta Archangeľsk. Jej stavbu nariadil 24. 12. 1700 cár Peter I. Hlavné stavebné práce prebiehali v rokoch 1701 – 1705, do roku 1714 dokončili ravelin na severnej strane.

     

    Viac o histórii pevnosti na Wikipédii.

    Viac o súčasnosti pevnosti v článku Alexandra Molčanova Крепость просит защиты z 29. 4. 2016 na arkhangelsk.rusplt.ru.

  • palo

    člen
    23. januára 2016 o 20:25

    [quote]„Pôvodne obyvatelia Divína chceli po oprave mať z kaštieľa reštauráciu a malý penzión. Na tento účel ale Európska únia neposkytovala nenávratný finančný príspevok. Jedinou cestou, ako získať financie bolo naplánovať v kaštieli múzeum,” vysvetľuje František Radinger, riaditeľ Osvetového strediska Správy kultúrnych pamiatok v Divíne.

    Po odchode posledných majiteľov, Zichyovcov, v roku 1945 tu zostalo kompletné zariadenie. Vtedajší noví správcovia kaštieľa si ho rozobrali. „Niečo sa nám postupne vracia. Napríklad sedacia súprava, zariadenie z pracovne grófa Zichyho, no sú v zúboženom stave. Vyžadujú si reštaurovanie. Na to momentálne nemáme financie,” konštatuje Radinger.[/quote]

    Vic si prečítate v článku Klaudie Kovácsovej Kaštieľ už čoskoro sprístupnia z 21. 1. 2016 na novohrad.sme.sk.

  • palo

    člen
    10. decembra 2015 o 16:13

    [quote]Podle ředitele Národního památkového ústavu v Liberci Miloše Krčmáře je likvidace roubenky obrovskou a nenahraditelnou ztrátou. „Trochu mě překvapilo, že demolice proběhla tak rychle, když se dlouhé měsíce předtím nic nedělo. Neviděl jsem také statický posudek a nevím, zda ho dělal odborník na tento typ staveb. Ono je něco jiného dělat statický posudek na roubený dům a něco jiného třeba na montovanou halu. Každopádně mohl být zadán i oponentní posudek. Mohlo se najít jiné řešení než demolice, třeba část domu mohla být zachována,“ říká Krčmář.[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Martina Trdlu Roubenka šla k zemi. Kraj ztratil jednu z významných kulturních památek z 10. 12. 2015 na liberec.idnes.cz.

     

  • palo

    člen
    4. októbra 2015 o 9:03

    Niekde sa stávajú aj zázraky…

    [quote]Zámek ve vísce Dobříčany u Žatce, jeden z nejzdevastovanějších v Česku, má šanci na záchranu. Opravit ho chce podnikatel Petr Bajer. Bajer se posledních 15 let věnoval byznysu v cizině, kde také žil. Ruinu si vybral kvůli jejímu žalostnému stavu. I když dopředu věděl, do čeho se pouští, realita ho prý přesto překvapila. „Především to, že střechu na podnět obce strhli před lety hasiči a že nebyla žádná vůle památku zachránit,“ popisuje podnikatel.[/quote]

    Celý článok Miroslavy Strnadovej Opraví nejzchátralejší zámek, aby ukázal, že podnikat lze i eticky z 28. septembra 2015 nájdete na usti.idnes.cz.

  • palo

    člen
    4. októbra 2015 o 8:54

    [quote]Zámek ve vísce Dobříčany u Žatce, jeden z nejzdevastovanějších v Česku, má šanci na záchranu. Opravit ho chce podnikatel Petr Bajer. Ruinu si vybral kvůli jejímu žalostnému stavu.

    Bajer se posledních 15 let věnoval byznysu v cizině, kde také žil.

    I když dopředu věděl, do čeho se pouští, realita ho prý přesto překvapila. „Především to, že střechu na podnět obce strhli před lety hasiči a že nebyla žádná vůle památku zachránit,“ popisuje podnikatel.[/quote]

    Celý článok Miroslavy Strnadovej Opraví nejzchátralejší zámek, aby ukázal, že podnikat lze i eticky z 28. septembra 2015 nájdete na usti.idnes.cz.

  • palo

    člen
    23. júna 2015 o 17:01

    [quote]Na projekt obnovy dohliadali starostlivo odborníci z pamiatkových úradov. Rozsiahla rekonštrukcia bola ukončená v septembri 2013 a začiatkom septembra 2014 bol slávnostne otvorený kongresový hotel The Grand Vígľaš s wellness službami.[/quote]

    Viac v článku Z ruiny nášho hradu zo 14. storočia je unikátna stavba. Poznajú ju aj v Európe z 22. 6. 2015 na style.hnonline.sk.

  • palo

    člen
    21. júna 2015 o 15:47

    Z fotky sa to nedá rozlíšiť; nie je omietka pomerne tvrdá, vápenno-cementová? Ak sa pod ňu nejako dostáva voda (zvrchu – dažďová, zospodu – z podložia, alebo z interiéru – z netesnej vodovodnej alebo kanalizačnej rúry), toto by mohol byť dôsledok.

    Treba: 1. vypátrať zdroj vody / zvýšenej vlhkosti na poškodenom mieste, 2. odstrániť nevhodnú omietku v okolí, 3. opraviť / doplniť rozpadnuté hlinené murivo.

  • palo

    člen
    5. júna 2015 o 19:39

    Pomerne drahé sú vrecované hlinené omietky, ale omietka z hliny nakopanej niekde vo vašom okolí je takmer len za cenu práce.

  • palo

    člen
    16. mája 2015 o 8:30

    [quote]Známa stavebná firma sa nezaoberá tým, či má v regiónoch zlú povesť. No starostovia v minulosti radšej kľučkovali zákonmi, ako by mali zákazku dať Euro-Buildingu.

    „Majú strašné referencie,“ vysvetľuje (starosta). „Vysúťažili nižšiu cenu, a zisk si potom naháňali tak, že hľadali navyše práce a žiadali od obcí ďalšie peniaze. Obce boli rukojemníkmi v tom, že keď nezaplatili navyše, oni im povedali, že im to nedostavajú a obce by tak museli vrátiť dotáciu z eurofondov.“ [/quote]

    Zdroj: Vyhrážky a súdy, napadne starostom, keď počujú o Euro-Buildingu, Dušan Mikušovič
    10. máj 2015, dennikn.sk.

Page 1 of 72