aktivita " diskusia " Pamiatky " Hviezdy medzi pevnosťami

  • antik

    člen
    27. februára 2012 o 15:23

    Bourtange nechal postaviť Viliam I. Oranžský. Dôvodom k stavbe pevnosti bolo obsadenie mesta Groningen španielskou armádou v roku 1580. Jej úlohou bola kontrola jedinej prístupovej cesty z Nemecka do Groningenu. Pevnosť hrala dôležitú úlohu počas domáceho holandského odboja proti španielskym Habsburgovcom, tak aj počas celej tridsaťročnej vojny. Osvedčila sa aj v roku 1742, kedy sa bojovalo o rakúske dedičstvo a pruská armáda si na nej vylámala zuby. Od polovice 19. storočia prestala slúžiť svojmu účelu a mnohé priekopy a valy ustúpili rozrastajúcej sa dedine. V roku 1964 rozhodla štátna správa, že pevnosti, ako významnej kultúrnej pamiatke, bude prinavrátený vzhľad z roku 1742. Postupná rekonštrukcia trvala skoro tridsať rokov.

  • palo

    člen
    27. februára 2012 o 21:19

    Pevnostné mesto Palmanova založil superintendent Benátskej republiky 7. októbra 1593. Dátum založenia mesta pripomenul víťazstvo námorných síl Svätej ligy (s prevažným zastúpením Benátok) nad osmanskými Turkami v bitke pri Lepante 7. októbra 1751. Siedmeho októbra je tiež sviatok sv. Justíny, ktorú vybrali za patrónku mesta. Usporiadanie mesta v tvare deväťcípej hviezdy navrhol Vincenzo Scamozzi v súlade s najnovšími vojenskými inováciami 16. storočia. Okolo bastiónového opevnenia s troma bránami bola vodná priekopa.
    Vonkajšia línia opevnenia bola dokončená za napoleonskej nadvlády. V rokoch 1815 až 1866 mesto patrilo Rakúsku. O 50 rokov neskôr bolo pripojené k Taliansku spolu s oblasťami Veneto a Západné Friuli.
    Roku 1960 bola Palmanova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

  • palo

    člen
    27. februára 2012 o 22:21

    Palmanova, južná strana opevnenia s Aquilejskou bránou (Porta Aquileia)

    Palmanova, Aquilejská brána (Porta Aquileia)

    Palmanova, budova Arzenálu z roku 1626 za Aquilejskou bránou na ulici Via Borgo Aquileia

    Palmanova, križovatka ulíc Via Dante Alighieri (vľavo), Via Daniele Manin (vpravo) a Via Borgo Aquileia (priamo), pohľad smerom na Piazza Grande (zemepisné súradnice 45.903997, 13.309823)

    Palmanova, vyústenie ulice Via Borgo Aquileia na hlavné námestie Piazza Grande s dómom sv. Vykupiteľa, sv. Marka a sv. Justíny (1615 – 1636)

    Palmanova, pohľad z vyústenia ulice Via Borgo Udine na hlavné námestie Piazza Grande

  • milo1

    člen
    28. februára 2012 o 9:46

    Ešte raz Bourtange:

  • milo1

    člen
    28. februára 2012 o 9:58

    Ale pekné vecičky sú aj bližšie.

  • milo1

    člen
    28. februára 2012 o 10:17

    A jeden citlivo rekonštruovaný objekt.

  • antik

    člen
    28. februára 2012 o 13:14

    Škoda že Leopoldovská pevnosť slúži bezvýhradne svojmu druhotnému využitiu. Vedel by som sa stotožniť s myšlienkou, že by sme mali pri odbočke z diaľnice taký náš skanzen na spôsob Bourtange. Ale to asi dosť fantazírujem…

    Osobne mám radšej Novú a hlavne Starú pevnosť v Komárne, ale samozrejme aj na opačnej strane Dunaja sú pekné kúsky.

  • milo1

    člen
    28. februára 2012 o 15:23

    Ono celé Komárno je nesmierne zaujímavé.

  • milo1

    člen
    28. februára 2012 o 15:24

    Pár fotiek centrálnych pevností.

  • jusuf

    člen
    28. februára 2012 o 22:25

    København bola / ešte stále je tiež pekne vyhviezdovaná :

    1728 (hore je cca JV) :

    Dnes:

    http://g.co/maps/wu7m4

    Pevnosť Kastellet :

  • antik

    člen
    28. februára 2012 o 23:35

    Milo, súhlasím, sústava opevnení v Komárne je unikát.

    Jusuf, skvelá voľba. Christianshavn už dnes nepôsobí moc ako pevnosť(aspoň zvnútra), ale Kastellet je pekná ukážka zachovanej pevnosti. Nachádza sa kúsok od kodaňskej “hviezdy – celebrity” Malej morskej víly, ktorá sa stala symbolom mesta. Absolútna väčšina turistov zakončí svoju prehliadku Kodane prave pri tejto soche a pritom stačí “pár krokov” a ocitli by sa pred bránou Kastelletu. Bol to môj obľúbený cieľ v tom krásnom meste.

  • jusuf

    člen
    29. februára 2012 o 0:24

    Zobrazenie obrázkov som nastavil na menej piksľov, aby príspevok nezaberal celú tapetu, ale aj tak sa zobrazujú nezmenšené (aspoň v Opere). Pardon.

    Tak mi ešte napadlo zhromaždiť k spomenutým pevnostiam odkazy na Google maps :

    Komárno    http://g.co/maps/38u25 ;  http://g.co/maps/4t5xu

    Komárom    http://g.co/maps/45yrk ;  http://g.co/maps/a9cbt ;  http://g.co/maps/8xxeq

    Leopoldov  http://g.co/maps/auahz

    Nové Zámky (len uličný podorys)  http://g.co/maps/5h3ah

    Praha, Vyšehrad   http://g.co/maps/m7w4k

    Bourtange   http://g.co/maps/qx9kw

    Palmanova  http://g.co/maps/m8u63

    København  http://g.co/maps/75yzu ; http://g.co/maps/qdb27

      

    a…   …Hakodate   http://g.co/maps/hcp96  :-)  , viac tu >  http://en.wikipedia.org/wiki/Goryōkaku

    AntiK:  Kastellet – tiež som mal tú česť. Ale , pravdupovediac, pre mňa bol vyvrcholením takého nejakého  “preporiadkovaného” pocitu, ktorý som mal z Kodane. Ešteže bola nablízku Christiania (tiež býv. pevnosť), kde sa zase dalo nachytať pocitu až prehnanej rôznosti… -)

  • antik

    člen
    29. februára 2012 o 11:03

    Možno je to tým, že v Kodani sú mnohé štvrte, ktoré s európskosťou nemajú nič spoločné, že som si obľúbil práve ten dánsky poriadok. A samozrejme aj ich architektúru, vrátane súčasnej. Ale naspäť ku Kastelletu.

    Výstavbu pevnosti inicioval dánsky kráľ Christian IV. v roku 1626. Dobudovanie zložitejšieho pevnostného komplexu, ktorý chránil mesto a prístav dokončil kráľ Frederick III. Po švédskom obliehaní Kodane (1658–1660) fortifikáciu prestaval holandský inžinier Henrik Rüse. Pevnosť sa vtedy nazývala “Citadellet Frederikshavn”, ale neskôr sa vžil názov Kastellet. Pevnosť slúži dodnes armáde, ale je využívaná aj ako múzeum v prírode, či verejný park.

    http://www.youtube.com/watch?v=kq86ApILUc8&feature=player_embedded#!

  • vlcik-tlcik

    člen
    29. februára 2012 o 11:16

    Keď hviezda tak Arad, keď basa (ako Leopoldov), tak Petropavlovská pevnosť. Aj kvôli Dostojevskému.

  • milo1

    člen
    29. februára 2012 o 11:40

    Tu je pojednanie k Aradu:

Page 1 of 3
Start of Discussion
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Teraz