Kryptu pod katedrálou výnimočne sprístupnili pre verejnosť

Obrázok k článku

Kryptu pod trnavskou Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v nedeľu 22. mája výnimočne sprístupnili pre verejnosť. Stalo sa tak pred začiatkom osláv 450. výročia od príchodu jezuitov na Slovensko. Jezuiti pri tejto príležitosti vložili do kamenných sarkofágov telesné pozostatky biskupov Pavla Hnilicu a Petra Dubovského.

Biskupa Hnilicu pochovali do krypty v roku 2006 po viac ako storočnej prestávke v pochovávaní, biskupa Dubovského o dva roky neskôr. Do krypty pod chrámom boli od roku 1637 pochovávaní príslušníci rodu Esterháziovcov a členovia jezuitského rádu. V dvadsiatom storočí sa tu už nepochovávalo, rozsiahle podzemné priestory však ničili vojaci, ktorí sa tam dostali zo susedných kasární.

Katedrálu sv. Jána Krstiteľa postavili jezuiti v rokoch 1629 až 1637 z peňazí Mikuláša Esterháziho. Kostol slúžil Trnavskej univerzite a jezuitom až do ich zrušenia v roku 1773. Jezuiti prišli na územie Slovenska v apríli 1561. 450. výročie príchodu dnes oslávili umeleckým popoludním a svätou omšou, ktorú za účasti najvyšších predstaviteľov rádu zo Slovenska a zahraničia celebroval trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Po sprievode mestom Bezák posvätil obnovený exteriér terajšieho jezuitského Kostola Najsvätejšej Trojice.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.