Brhlovce: Nielen pamiatková rezervácia

Obec Brhlovce sa stala známou a domácimi aj zahraničnými turistami navštevovanou vďaka na Slovensku ojedinelému typu tzv. skalných obydlí. Dominantami obce sú však kaštieľ a kostol z 18. storočia.
Brhlovce sa nachádzajú 15 kilometrov východne od Levíc, v malej kotline potoka Búr. Obec vznikla zlúčením Horných a Dolných Brhloviec v roku 1952. V 80. rokoch 20. storočia to bola tzv. zániková dedina, so zamedzením prirodzeného rozvoja výstavbou rodinných domov, s málopočetnou, prestarnutou a vymierajúcou populáciou.

Známou a domácimi aj zahraničnými turistami navštevovanou sa stala vďaka na Slovensku ojedinelému typu tzv. skalných obydlí, vysekaných v mäkkej tufovej hornine. Ich súbor pri uliciach Šurda a Dolina vyhlásila v roku 1983 vláda SSR za pamiatkovú rezerváciu.

Dominantami obce sú však kaštieľ a kostol z 18. storočia, ktoré sa nachádzajú na návrší na jej severnom okraji, na začiatku pôvodných Horných Brhloviec. Na južnom konci dediny, v bývalých Dolných Brhlovciach, stojí vo svahu evanjelický kostolík z 19. storočia.

Kaštieľ bol postavený roku 1756 v neskorobarokovom štýle. Zachoval sa v slohovo čistej podobe, len s drobnými neskoršími úpravami. Je to voľne stojaca obdĺžniková budova s dvoma nadzemnými podlažiami a klenutými pivnicami tiež vo dvoch podlažiach. Krátke bočné priečelia majú po štyri okná, hlavné a dvorové priečelie po deväť až jedenásť okien v pravidelnom rytme. Obidve dlhé priečelia majú plytké stredné rizality.

Interiér kaštieľa má dvojtraktovú dispozíciu. V miestnostiach na prízemí sú kláštorné a valené klenby s lunetami. V rizalite dvorovej fasády je honosné schodište, ktoré vedie k reprezentačným miestnostiam na poschodí. Tie majú rovné stropy so štukovou výzdobou.

Do začiatku 70. rokov 20. storočia bol kaštieľ čiastočne obývaný. Pred viac ako 25 rokmi sa zrútilo juhozápadné nárožie kaštieľa cez obe nadzemné podlažia a v roku 2001 sa po dlhoročnom zanedbávaní údržby zrútila aj východná polovica strechy. Dávno zhrdzavené a stromami prerastené lešenie na strane zrúteného nárožia svedčí o tom, že ešte za socializmu bola snaha stavbu staticky stabilizovať a pravdepodobne aj tzv. komplexne obnoviť. Podľa kompletne otlčených vonkajších omietok sa dá predpokladať, že sa počítalo s tlakovým hĺbkovým škárovaním muriva cementovou maltou, ako bolo v tej dobe zvykom.

Na jednej strane je dobre, že sa komplexná obnova už nestihla zrealizovať. Jej výsledkom by pravdepodobne bola – ako vo väčšine prípadov – pamiatka zbavená okrem pôvodnej fasádnej omietky aj väčšiny ďalších autentických prvkov a detailov: strešnej konštrukcie, drevených stropov, podláh, okien, dverí, narušených kamenných prvkov, vnútorných omietok bez výtvarnej výzdoby.

Podľa informácie Mgr. Danieličovej z Krajského pamiatkového úradu v Nitre (zo septembra 2004), úrady sa v minulých rokoch niekoľkokrát pokúsili o zamedzenie ďalšieho poškodzovania kaštieľa v Brhlovciach:

„Pre záchranu kaštieľa boli realizované nasledovné opatrenia:
– V roku 1998 a 1999 boli zaslané upozornenia na havarijný stav kaštieľa.
– V roku 2001 zvolal OÚ, odbor RRaIOV (Okresný úrad, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov) Levice rokovanie na obecnom úrade v Brhlovciach pre odstránenie havarijného stavu pamiatky za účasti troch užívateľov, kedy bolo zistené, že kaštieľ nie je majetkovoprávne vysporiadaný a dlhoroční užívatelia nemajú založené listy vlastníctva. Výsledkom rokovania bola výzva na usporiadanie vlastníckych vzťahov a vykonanie zabezpečovacích prác na streche.
– V roku 2001 podal Pamiatkový ústav v Nitre podnet na OÚ Levice, odbor ŽP (Okresný úrad, odbor životného prostredia), na začatie konania podľa stavebného zákona – životu nebezpečný stav. Stavebný úrad oznámil, že bude konať vo veci až po vysporiadaní vlastníckych vzťahov.
Medzi tromi užívateľmi pretrvávali dlhoročné nezhody, ktoré vyúsťovali do nenávisti a zanedbávania ochrany pamiatky. O kúpu kaštieľa bolo niekoľko vážnych záujemcov, odradili ich však nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy alebo vnútorný dlhoročný spor vlastníkov, ktorí sa nevedeli dohodnúť. V súčasnosti je kaštieľ majetkovoprávne vysporiadaný, no nezhody pretrvávajú, nakoľko sa o vysporiadanie postaral jeden z vlastníkov.
Kaštieľ je zaradený do centrálneho zoznamu kultúrnych pamiatok ponúkaných na predaj, zverejneného Pamiatkovým úradom Bratislava v ponukách na internete.
Vašu žiadosť považujeme za podnet na preverenie súčasného zámeru vlastníkov pre zachovanie pamiatky.“

Poniže kaštieľa stojí katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie, postavený v rokoch 1760 – 1772, tiež v neskorobarokovom štýle. Renovovaný v rokoch 1844, 1864 a 1905, sakristia pristavaná roku 1936. Centrálna osemboká stavba naznačujúca v pôdoryse interiéru grécky kríž so širokými ramenami. Na klenbách značne premaľované fresky z 2. polovice 18. storočia. Murovaný organový chór. Barokové je aj vnútorné zariadenie kostola, ktorému dominujú tri oltáre so stĺpovou architektúrou a kazateľnica. Tak ako kaštieľ, aj tento kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, chránenou štátom.

Kostol má narušenú statiku a sú ohrozené barokové fresky v jeho interiéri. Brhlovce sú len filiálkou, s malým počtom farníkov, ktorí vlastnými silami kostol neopravia. V roku 2005 požiadal Rímskokatolícky farský úrad Žemberovce na obnovu kostola v Brhlovciach o grant vo výške 500.000 Sk z programu Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“. Žiaľ, neúspešne.

Pavel Fabian

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Európsky dohovor o krajine

Európsky dohovor o krajine prijatý na stretnutí Rady ministrov ?lenských krajín Rady Európy 20. októbra 2000 vo Florencii po absolvovaní ratifika?ného procesu ú?inný pre Slovenskú republiky d?om 9. augusta 2005

Dokumentácia kultúrnych pamiatok – laserové skenovanie a digitálna fotogrametria

Článok pojednáva o nových technológiách v geodézii, ktoré majú svoje široké uplatnenie v pamiatkovej architektúre. Na konkrétnych príkladoch historických pamiatok sú predstavené výsledky zamerania a spracovania nameraných údajov technológiami terestrického laserového skenovania a blízkej digitálnej fotogrametrie. Obe technológie sa vyznačujú pomerne krátkou dobou zberu údajov, spracovaním, tvorbou ich 3D modelov a zisťovaní geometrických súvislostí na modelovaných objektoch.

Galéria NOVA

Galéria NOVA vznikla koncom roku 1990 a je najstaršou súkromnou galériou na Slovensku. Jej výstavný priestor sa nachádza priamo pod Michalskou bránou v centre Bratislavy. Medzi hlavné ciele galérie NOVA patria prezentácia najvýznamnejších trendov v súčasnom výtvarnom umení. Galéria NOVA sa hlavne orientuje a podporuje umelcov, ktorí sa venujú tvorbe sklenných objektov v duchu tradície Ciglerovej sklárskej školy.