Armstrongova trúbka je národnou pamiatkou od 31. decembra 1999

Obrázok k článku (photosofoldamerica.com)

Americký džezový hudobník Louis Armstrong, nazývaný aj Satchmo alebo Pops, inšpiroval svojím inovačným prístupom a sólovými improvizáciami celé generácie džezmanov Jeho jedinečný štýl priniesol džezu veľké zmeny. Jeden z najslávnejších a najvplyvnejších džezových hudobníkov 20. storočia sa preslávil ako kornetista, no neskôr presedlal na trúbku, s ktorou si ho navždy zapamätal celý svet. Na konci kariéry sa však preslávil aj ako spevák a stal sa jedným z najvýznamnejších džezových spevákov v dejinách. Svojou tvorbou ovplyvnil nielen trubkárov ako Fats Navarro, Dizzy Gillespie, Miles Davis alebo Wynton Marsalis, ale aj džezových, bluesových a popových muzikantov na celom svete, čo v dejinách hudby nemá obdobu.

Armstrong žil celý život v presvedčení, že sa narodil 4. júla 1900 – “na prvý Deň nezávislosti v novom storočí”. Tento dátum uvádza aj väčšina jeho životopisov, no v roku 1980 – deväť rokov po jeho smrti objavil hudobný historik Tad Jones záznam o Armstrongovom krste v kostole Sacred Heart of Jesus v New Orleans, podľa ktorého sa slávny džezman narodil 4. augusta 1901. Niektorí Satchmovi fanúšikovia ale naďalej oslavujú ako dátum narodenia tohto hudobného génia 4. júl. Odôvodňujú to tým, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by nemali rešpektovať Armstrongov vlastný životopis. Informácia o 4. auguste 1901 ako o skutočnom dátume narodenia Louisa Armstronga sa objavila aj v knihe Satchmo (1988) Garyho Giddinsa.

Louis Armstrong sa narodil do veľmi chudobnej rodiny v meste New Orleans, v americkej Louisiane. Jeho otec bol robotník a matka slúžka a prostitútka. Mladosť prežil v chudobe v nebezpečnej štvrti. Rodinu najprv opustil otec William Armstrong (1881 – 1922) a matka Mary Albert Armstrong (1886 – 1942) napokon Louisa a jeho sestru Beatrice Armstrong Collins (1903 – 1987) nechala u starej mamy Josephine Armstrong. Výtržníctvo dostalo Louisa ako 12-ročného do nápravného zariadenia Colored Waif’s Home, kde sa v tamojšej hudobnej skupine naučil postupne hrať na rôzne nástroje. Ostal napokon pri kornete. Svoj prvý si kúpil za peniaze, ktoré mu požičala rodina litovských židovských imigrantov – Karnofských. Rodina, ktorá podľa neho sama čelila diskriminácii zo strany “ostatných bielych ľudí”, mu dala prácu a starala sa o neho. Na znak vďaky nosil až do konca života prívesok s Dávidovou hviezdou.

Muzikantom sa túžil stať už ako tínedžer. Zatiaľ čo hrával v rôznych skupinách, zarábal si príležitostnými prácami. Sledoval časté sprievody dychoviek, ktoré sa konali v meste a pri každej príležitosti počúval starších hudobníkov. Učil sa od Bunka Johnsona, Buddyho Petita, Blacka Bennyho, no najmä Joea “Kinga” Olivera, ktorý bol jeho mentorom i “otcom”. Práve pod vplyvom Kinga sa postupne rozširoval hudobný repertoár mladého Armstronga. Neskôr hrával v dychovke a na lodiach v New Orleans a cestovať začal s uznávanou kapelou Fate Marable, ktorá hrávala na parníku plávajúcom po Mississippi. Čas strávený v Marable neskôr opísal ako “štúdium na univerzite”, keďže tam získal väčšie skúsenosti. V roku 1919 Joe Oliver odišiel do Chicaga a Armstrong dostal jeho miesto v skupine Kida Oryho, označovanej za najlepšiu džezovú kapelu v meste. Hrával vo vlakoch, na lodiach, v miestnych kluboch, ale aj v prehliadkových kapelách ako Papa Celestin’s Tuxedo Band.

Devätnásteho marca 1918 sa oženil s prostitútkou Daisy Parker. Adoptovali si trojročného Clarenca Armstronga, ktorého matka – Louisova sesternica Flora, zomrela krátko po pôrode. Manželstvo hudobníka sa ale čoskoro rozpadlo. V roku 1922 odišiel Armstrong do Chicaga, kam ho pozval Joe “King” Oliver a pridal sa k jeho Creole Jazz Band. Na začiatku dvadsiatych rokov, keď bolo Chicago džezovým centrom, to bola najlepšia a najvplyvnejšia džezová skupina v meste. Hrávali “pre čiernych i bielych” v slávnej Lincoln Gardens. V roku 1923 urobili svoje prvé nahrávky pre vydavateľstvá Okeh, Columbia a Gennett. V skupine, ktorá nahrávala, bola väčšina budúcich členov Armstrongových Hot Five a Hot Seven, ale aj Oliverova klaviristka Lillian Hardin, s ktorou sa Louis ako 24-ročný oženil. Práca s Oliverom sa mu páčila, no jeho druhá žena na neho naliehala, aby si našiel “niečo lepšie”. V roku 1924 sa teda s Oliverom priateľsky rozišli a Armstrong odišiel do New Yorku hrať s orchestrom Fletchera Hendersona – najlepšou afroamerickou skupinou tých čias. Aby lepšie pasoval k hudobníkom vo svojej sekcii, začal hrať na trúbku. S Lillian sa v roku 1938 rozviedol a oženil sa s Alphou Smith, ktorú v roku 1942 po jeho boku vystriedala Lucille Wilson.

V roku 1925 hral na kornet v nahrávkach, ktoré vznikli v New Yorku a Chicagu s Hendersonom, bluesovými speváčkami ako Ma Rainey alebo Clara Smith, Blue Five Clarenca Williamsa pre Okeh, alebo speváčkou Bessie Smith pre Columbiu. Vydavateľstvo Okeh v tom čase zaregistrovalo, že niektoré Williamsove platne sa predávajú lepšie než iné – tie, na ktorých sa nepodieľal Armstrong. Na jeseň 1925 s ním teda podpísali exkluzívnu zmluvu. V Chicagu sa začalo nahrávanie s Louisom Armstrongom a jeho Hot Five v zložení: Louis Armstrong (kornet, neskôr trúbka a vokály), Kid Ory (trombón), Johnny Dodds (klarinet, príležitostne alt saxofón), Lillian Hardin Armstrong (klavír, príležitostne vokály) a Johnny St. Cyr (bendžo). Projekt Hot Seven vznikol v roku 1927, keď sa skromná dvojčlenná rytmická sekcia Päťky rozšírila o Warrena “Babyho” Doddsa (bicie) a Petea Briggsa (tuba). Z obdobia pôsobenia Hot Five a Hot Seven vzišli hity ako Heebie Jeebies, Muskrat Ramble, Big Butter And Egg Man, Struttin With Some Barbecue, Cornet Chop Suey, Willie The Weeper, S.O.L. Blues, Potato Head Blues alebo West End Blues a mnoho ďalších. Jeho nahrávky s klaviristom Earlom “Fatha” Hinesom, najmä ich duet Weatherbird z roku 1928, a Armstrongov trubkový úvod West End Blues, sú dodnes najslávnejšími a najvplyvnejšími improvizáciami v dejinách džezu.

V roku 1929 sa Louis vrátil do New Yorku, kde začal vystupovať v broadwayskej revue Fatsa Wallera a Andyho Razafa Hot Chocolates. V rokoch 1932 a 1934 absolvoval úspešné turné po Európe. Počas tridsiatych rokov často vystupoval 365 nocí v roku. Oddychovať začal, až keď pocítil chronické problémy s perami, ktorými trpel počas celých nasledujúcich tridsiatich rokov. Nikdy totiž nepoužíval správny náustok. Práve tieto problémy ale dali základy jeho speváckej kariére, keďže niekedy nedokázal hrať a radšej spieval. V roku 1935 sa o Satchmovu kariéru začal starať manažér Joe Glaser, ktorý preňho získal kontrakt s vydavateľstvom Decca Records. Louis si tak ďalej vylepšoval profil aj vďaka spolupráci s ďalšími umelcami, ktorí pôsobili pod hlavičkou Decca, ako Mills Brothers, Louis Jordan, Tommy Dorsey alebo Ella Fitzgerald. O rok neskôr absolvoval svoj hollywoodsky debut – účinkoval po boku Binga Crosbyho v komediálnom muzikáli Peniaze z neba (1936). Do roku 1971 Louis nakrútil vyše 50 filmov, vrátane muzikálov Domček na nebi (1943), Vznešená spoločnosť (1956), Päť penny (1959) alebo Hello, Dolly! (1969) s Barbrou Streisand.

Po mnohých rokoch na cestách sa v roku 1943 spolu so svojou štvrtou manželkou Lucille definitívne usadil v newyorskom Queense. S väčšou konkurenciou, nástupom televízie a iných hudobných žánrov bolo v štyridsiatych rokoch nemožné ďalej “živiť” 16-člennú koncertnú skupinu. Po mimoriadne úspešnom vystúpení Armstronga s Jackom Teagardenom v New York Town Hall 17. mája 1947 sa Glaser rozhodol rozpustiť big band a založiť šesťčlennú skupinu s Armstrongom, Teagardenom, Earlom Hinesom a ďalšími významnými hudobníkmi. Skupinu predstavili na otvorení Billy Berg’s Supper Club a nazvali ju All Stars. V tomto období Armstrong nahral množstvo piesní a objavil sa vo viac ako 30 filmoch. V roku 1964 nahral svoju najpredávanejšiu skladbu v živote Hello, Dolly!, vďaka ktorej sa vo veku 63 rokov stal najstarším umelcom, ktorému sa podarilo dostať na prvú priečku hitparády. Hello Dolly! dokonca po 14 týždňoch z prvej priečky zosadila The Beatles, ktorí vrchol hitparády postupne okupovali s troma rôznymi piesňami. Jeho skladba What A Wonderful World sa v roku 1988 – 17 rokov po jeho smrti, dostala do štyridsiatky najhranejších skladieb. Znovu ju pripomenul a preslávil soundtrack k filmu Dobré ráno, Vietnam (1987) režiséra Barryho Levinsona s Robinom Williamsom v hlavnej úlohe.

S podporou vlády USA koncertoval Armstrong okrem Európy aj v Afrike a Ázii. Úspechy, ktoré zaznamenal, mu vyniesli prezývku “Ambassador Satch”. S obmedzeniami, ktoré mu prinášalo ochabujúce zdravie, vystupoval takmer až do svojej smrti. Zomrel na srdcový infarkt 6. júla 1971 vo svojom dome v Corone v newyorskom Queense.

V posledný deň roku 1999 oznámil vtedajší americký prezident Bill Clinton, že Armstrongovu trúbku zaradili medzi národné pamiatky uložené do miléniovej časovej schránky, ktorú otvoria o sto rokov. Dom, v ktorom Armstrong žil v čase smrti a ktorý v roku 1977 zaradili medzi historické pamiatky, je v súčasnosti múzeom. The Louis Armstrong House & Archives v Corone (Queens) organizuje koncerty a vzdelávacie programy. Je historickým múzeom, archivuje a zbiera písomnosti, knihy, nahrávky i spomienkové predmety. Múzeum spravuje Queens College newyorskej mestskej univerzity tak, ako si to Armstrong želal vo svojej poslednej vôli. Múzeum otvorili pre verejnosť 25. októbra 2003. Letisko v New Orleans 4. augusta 2001 na jeho počesť premenovali na Louis Armstrong International Airport.

Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.louis-armstrong.net, www.nytimes.com, www.louisarmstronghouse.org

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Dom Chucka Berryho možno bude národnou pamiatkou

9. augusta 2008 – Skromný tehlový dom, ktorý si rock’n’rollový hudobník Chuck Berry kúpil v roku 1950 v jednej zo štvrtí mesta Saint Louis, sa možno dostane na zoznam amerických pamiatok. Poradná komisia pre ochranu histórie v Missouri v piatok odporučila pridať dom do Národného zoznamu historických miest.

Objavili klavír, na ktorom hrával Wolfgang Amadeus Mozart

V Nemecku našli klavír, o ktorom sa predpokladá, že na ňom hrával známy rakúsky hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart a jeho hodnota môže dosahovať až niekoľko miliónov eur, uviedla v stredu nemecká rozhlasová stanica SWR. Nástroj podľa nej vyrobili v roku 1775. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa dostal do rúk výrobcovi klavírov Martinovi Beckerovi z juhonemeckého mesta Baden-Baden, ktorý ho získal od štrasburského obchodníka so starožitnosťami. Keď sa Becker rozhodol piano vydražiť, hudobný historik si ponuku všimol a “mal tušenie, že by mohlo ísť o dlho stratený nástroj, na ktorom hrával Mozart, vždy keď bol v Štrasburgu,” uviedla stanica SWR.

Zomrel významný zberateľ umenia Ernst Beyeler

Švajčiarsky obchodník s umením a jeden z najvýznamnejších zberateľov umenia Ernst Beyeler zomrel vo veku 88 rokov. Informovala o tom v piatok jeho nadácia. “V noci 25. februára 2010 nás opustil Ernst Beyeler. Zomrel v pokoji v spánku vo svojej rezidencii v Riehene,” uvádza sa vo vyhlásení Beyeler Fondation.