Archivári majú záujem o eurofondy

Spracovávanie archívnych dokumentov, vzdelávanie a využívanie eurofondov budú patri? k hlavným bodom spolupráce archivárov z krajín Visegrádskej štvorky. Dohodli sa na tom dnes predsedovia spolkov archivárov z ?eskej republiky, Ma?arska, Po?ska a Slovenska na prvom spolo?nom stretnutí v Poprade. “Aj ke? máme vzácne kultúrne dedi?stvo, vidíme, že západné krajiny sú pred nami. Našou snahou je nielen ich dobehnú?, ale by? im rovnocennými partnermi,” uviedla pre médiá predsední?ka Spolku slovenských archivárov Zuzana Kollárová. Prostriedky z fondov Európskej únie chcú archivári využi? nielen na reštaurovanie starých dokumentov, ale aj na digitalizáciu archívnych fondov, ?ím by sa uchránili originály dokumentov pred prípadným poškodením. Peniaze chcú archivári využi? aj na propagáciu a vzdelávanie pracovníkov najmä pri výu?be cudzích jazykov.

Európske archívy uchovávajú písomnosti, ktoré patria k najvzácnejším na svete. Podobne je tomu pod?a Z. Kollárovej aj na Slovensku, kde sa zachovalo ve?ké množstvo archívnych dokumentov. Popradská pobo?ka Štátneho archívu v Levo?i uchováva napríklad aj erbovú listinu mesta Kežmarok z roku 1463, ?i Spišskosobotskú kroniku, v ktorej sú zachytené vpády husitov na naše územie. “Urgentne musíme rieši? degradáciu starého materiálu, pretože máloktorý štát má také kompletné zbierky od 13. storo?ia ako Slovensko,” doplnila Kollárova. Spolupráca archivárov krajín V4 je prirodzená aj s oh?adom na spolo?ný historický vývoj týchto krajín.

V budúcnosti plánujú archivári vydáva? spolo?né publikácie ?i robi? spolo?né výstavy. Archivári sa v Poprade dohodli zatia? na neformálnej spolupráci archivárskych spolkov. Z. Kollárová predpokladá, že neskôr dôjde aj k inštitucionalizácii tohto zoskupenia a zastrešeniu európskymi organizáciami.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Štátne archívy sú v zlom stave, chýbajú odborníci aj priestory

Najstaršie dokumenty v archívoch, tzv. zoborské listiny, pochádzajú zo začiatku 12. storočia. BRATISLAVA 22. januára 2004 (SITA) – Štátne archívy na Slovensku sú v zlej situácii a pri súčasnom personálnom obsadení a technickom vybavení nemožno rátať s ich rozvojom. “Pri pretrvávaní tohto stavu sa nedá vylúčiť ani úplné zničenie archívneho dedičstva SR,” skonštatoval na dnešnej tlačovej besede v Bratislave riaditeľ odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra (MV) SR Peter Kartous.

Slovenskí historici musia pre informácie o ŠtB cestovať do Česka

Prácu Ústavu pamäti národa (ÚPN) pri rekonštrukcii útvarov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) dlhodobo komplikuje sťažený prístup k informáciám. Po rozpade federácie zostala v Českej republike veľká časť dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska, pretože archív sa nedelil. “V súčasnosti je už proces delenia federálneho majetku ukončený, takže tieto materiály pravdepodobne natrvalo zostanú v českých archívoch,” povedal agentúre SITA predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Pracovníci ÚPN sú momentálne odkázaní na výskum dokumentov len v priestoroch českých archívoch. Ak chcú s nimi pracovať ďalej, musia si robiť kópie.