Archeológovia objavili neznáme ruiny Veľkého čínskeho múru

Obrázok k článku

Čínski archeológovia objavili doteraz neznáme časti Veľkého čínskeho múru. Ruiny stavby odkryli v ťažko prístupnom teréne v severovýchodnej Číne. Tehly a kamene, ktoré kedysi tvorili múr, objavili podľa informácii štátnej tlačovej agentúry Sinchua v horách v provincii Liaoning. Túto časť múru údajne postavili počas dynastie Ming v rokoch 1368 až 1644, no neskôr ju zanedbávali a preto sa nezachovala tak ako iné časti stavby. Miestni obyvatelia o tehlách a kameňoch vedeli, no netušili, že kedysi boli súčasťou Veľkého čínskeho múru. Mnohí z nich si z nájdených tehál dokonca postavili vlastné domy.

Najväčšie časti dnešnej podoby múru vybudovali koncom 15. storočia, počas vlády spomínanej dynastie Ming. Stále ho rozširovali, aby odvrátili hrozbu zo strany Mongolov. V posledných rokoch však viac ako 6-tisíc kilometrov dlhá pamiatka ustúpila modernému rozvoju Číny, keď jeho viaceré časti zbúrali, aby tak umožnili výstavbe infraštruktúry.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Předpoklady rekonstrukce krycích povrchových úprav kamene

Z hlediska současného stavu poznání není pochyb o tom, že se běžné druhy kamene jako je pískovec a opuka až do sklonku devatenáctého století používaly pro své technické vlastnosti nikoliv pro svůj vzhled. Povrch stavebních konstrukcí zhotovených z kamene i kamenných soch byl překryt omítkou nebo krycím nátěrem a pohledově se neuplatňoval. Výjimky potvrzují pravidlo, ale jejich počet je ve srovnání s celkovým množstvím historických staveb zanedbatelný.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.