V pondelok zomrel autor prvej geologickej expozície Slovenského národného múzea RNDr. Zoltán Schmidt, CSc. Začínal v roku 1955 ako kustód anorganických zbierok a sústredil sa na budovanie prvej geologickej expozície. Slovenské národné múzeum ju otvorilo 15. júna 1958. Nikto netušil, že je tajným rehoľníkom. V roku 1967 publikoval prácu Cestami miliónročí po Slovensku. Neskôr pracoval v Geologickom ústave Dionýza Štúra. Odišiel z neho v roku 1983 nielen ako RNDr., ale ako katolícky kňaz na faru. Po 80 rokoch života náhle zomrel v pondelok 14. júla. Pohreb zosnulého bude v stredu 16. júla v kostole v Bratislave-Trnávke o 11:00.

Schmidt sa narodil v Hronci 21. februára 1928. Po presťahovaní do Bratislavy nastúpil na gymnázium. V roku 1946 sa stal saleziánom. Po nástupe komunizmu prežil sústredenie rehoľníkov v Podolícni, preškoľovanie na stavbe Priehrady mládeže i PTP. Po absolvovaní geologicko-geografickej fakulty začal pracovať v roku 1955 v Slovenskom múzeu (dnes Slovenské národné múzeum) ako kustód anorganických zbierok na Prírodovednom oddelení. Pracoval na vytvorení prvej geologickej expozície a tiež na získavaní zbierkového fondu mineralógie, petrografie, geológie a paleontológie.

Napriek odborným, organizačným a tvorivým úspechom rozviazal po politických previerkach v roku 1960 pracovný pomer so SNM a začal pracovať v Geologickom ústave Dionýza Štúra. V rokoch 1962 až 1964 pracoval v Geofonde v oddelení vrtnej dokumentácie Slovenska a v decembri 1964 sa vrátil do Geologického ústavu. Ako vedecký pracovník – paleobiogeograf so špecializáciou na kvartérne mäkkýše a stavovce pleistocénu Slovenska pracoval v oddelení kvartérnej geológie a pokračoval v postgraduálnom štúdiu. Získal titul RNDr. i kandidáta geografických vied v odbore fyzický zemepis. Zoltán Schmidt svojou vedeckou činnosťou rozšíril poznatky o faune cicavcov kvartéru na Slovensku, zvláštnu pozornosť si zaslúžia aj práce k jej datovaniu metódou C-14. Stal sa propagátorom prírodných vied a najmä geológie a geografie v rôznych médiách pre mládež, ale aj pre dospelých.

Od roku 1983 pôsobil ako správca farnosti Podhorany. Po roku 1989 sa ako salezián začlenil do komunity v Šaštíne a dva roky vyučoval na tamojšom gymnáziu. Venoval sa aj múzejníctvu a pri národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie založil v roku 1997 mariologické múzeum. V septembri 1998 sprístupnil aj výstavu Náčrt geografie Šaštína-Stráží, ktorú usporiadal spolu s Obecným úradom pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej zmienky o Šaštíne.

Posledné roky života Zoltána Schmidta poznačilo vážne ochorenie. Svoj ťažký zdravotný stav znášal s veľkou trpezlivosťou. Navštevovali ho často aj bývalí kolegovia z geologického pracoviska a iní vedeckí pracovníci. Mnohých dokázal povzbudiť a vždy sa snažil zo stretnutí s nimi “vytĺcť nejaké dobro”. V živote sa vyznačoval príkladnou pracovitosťou a kresťanskou vernosťou.