Vo Zvolene odhalili pamätnú tabuľu osloboditeľovi mesta od maďarských boľševikov

Po rokoch zabudnutia na legionára, armádneho generála Josefa Jiřího Šnejdárka (1875 – 1945), ktorý zo Zvolena vytlačil vojská Maďarskej republiky rád, dňa 15. júna 2009 na zvolenskom Námestí SNP slávnostne odhalili pamätnú tabuľu.

Umiestnená je na budove, v ktorej mal Šnejdárek ako plukovník a veliteľ 2. divízie svoj štáb krátko po tom, ako po nástupe do čela ustupujúceho československého vojska zastavil 13. júna 1919 pri obci Badín postup vojsk maďarskej červenej armády a oslobodil Zvolen. Hoci sa Šnejdárek v roku 1934 stal čestným občanom Zvolena, počas komunizmu upadol do zabudnutia. Niekdajší pomník pri Badíne, pripomínajúci víťazstvo československých vojsk nad maďarskou armádou, komunisti odstránili.


   Spomienku na osloboditeľa a čestného občana Zvolena dnes neoživilo mesto Zvolen, ale osadenie tabule iniciovala, finančne aj organizačne zabezpečila Šnejdárkova vnučka Katarína Wittmannová s rodinou. „Asi čakali na mňa, aby sme to urobili, nikto iný sa na to nedal,“ povedala po slávnostnom akte Wittmannová. Vo zvolenskom Lesníckom a drevárskom múzeu sú viaceré predmety zo Šnejdárkovej pozostalosti, napríklad šable, sedlo a ďalšie osobné veci, “ktoré po roku 1948 ukradli komunisti. I keď sme žiadali, aby sa niektoré veci vrátili, nechcú to vracať,“ podotkla Wittnannová. Na spomienkovom podujatí a odhaľovaní pamätnej tabule sa zúčastnili aj zástupcovia francúzskej vojenskej misie, českej vojenskej misie, Ozbrojených síl SR, Vojenského historického ústavu v Prahe, Historického ústavu Ministerstva obrany SR, českého mesta Napajedla, kde sa Šnejdárek narodil a je tam aj pochovaný, aj mesta Zvolen. „Som rád, že dnes sme mohli odhaliť túto pamätnú tabuľu a predpokladám, že nie je to posledný akt a že sa nám podarí možno aj nejakú uličku po tejto osobnosti pomenovať,“ povedal zvolenský primátor Miroslav Kusein.



Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Druhá pamätná tabuľa padlým slovenským vojakom na Piave

Pamätnú tabuľu darovali v nedeľu 18. apríla 2010 na Vojenskom cintoríne v mestečku Follina padlým Slovákom na talianskej Piave Matica slovenská, vláda SR a vojvodinskí Slováci. V roku Jozefa Cígera Hronského a Roku kresťanskej kultúry 2010 ide už o druhú pamätnú tabuľu približne 70 000 padlým slovenským vojakom v I. svetovej vojne na talianskej Piave. Prvú tabuľu odhalil podpredseda vlády Dušan Čaplovič v roku 2008 v Ponte di Piave.

Odhalili pamätnú tabuľu udelenia erbu Košiciam

Pamätnú tabuľu, pripomínajúcu udelenie prvej erbovej listiny mestu Košice v roku 1369, odhalili predstavitelia samospráv miest Miškovec a Košice dňa 11. mája 2010 v priestoroch hradu Diósgyőr. Ako informovala Katarína Jantošovičová z košického magistrátu, pamätná tabuľa bude pripomínať verejnosti významnú historickú udalosť, ktorá sa odohrala na hrade Diósgyőr pred viac ako 640 rokmi.

Na Národnom múzeu v Prahe odhalia tabuľu Dubčekovi

Pamätnú tabuľu odhalia Alexandrovi Dubčekovi pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie na budove bývalého Federálneho zhromaždenia, dnešného Národného múzea ČR v Prahe. Titulnú postavu Pražskej jari 1968 si v českej metropole uctia 16. novembra o 15:00 v prítomnosti predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku, predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Miloslava Vlčka, ministra kultúry SR Mareka Maďariča a ministra kultúry ČR Václava Riedlbaucha.