Ústav pamäti národa nemá ani po ôsmych rokoch vlastnú budovu

Štát za osem rokov nezabezpečil pre Ústav pamäti národa (ÚPN) priestory, kde by mohol bez problémov vykonávať svoju činnosť. “Hlavným problémom je pretrvávajúce priestorové provizórium, v ktorom ÚPN naďalej pôsobí,” povedal na tlačovej besede 20. decembra 2010 predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský. Verí, že na budúci rok bude na ÚPN prevedená budova, ktorá umožní zlúčiť všetky zložky ústavu pod jednu strechu. Uľahčí to podľa neho nielen prácu zamestnancov ústavu, ale i komunikáciu a vybavovanie žiadostí podaných verejnosťou.

Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil prácu ústavu, je podľa Petranského krátenie rozpočtu v tomto roku a “ešte drastickejšie” na budúci rok. Ústav pamäti národa bude mať na budúci rok o 118-tisíc eur nižší rozpočet ako v tomto roku. Podľa neho to bude znamenať “isté zoštíhlenie činnosti ústavu”. Cieľom Petranského však je, aby okruh činností ÚPN zostal zachovaný: “Budeme sa napriek tomuto zníženiu snažiť, aby sme napĺňali úlohy, ktoré ústav zo zákona má,” zdôraznil.


Pred časom zazneli informácie o zmenách v legislatíve, týkajúcej sa ÚPN. Žiadne konkrétne návrhy však Petranský zatiaľ nepozná. Pripustil ale, že cieľom zmien môžu byť personálne výmeny. “Ak sa naozaj ukáže, že toto je tým cieľom, budem na to veľmi jednoznačne reagovať,” dodal.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Starý režim odišiel do dejín, skúmajú ho historici

Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan A. Petranský verí, že režim, ktorý pred dvadsiatimi rokmi odišiel do dejín, zostane navždy už iba predmetom výskumu historikov. Šéf ÚPN to povedal v úvode dvojdňovej vedeckej konferencie, venovanej 20. výročiu Nežnej revolúcie, ktorá sa začala v stredu 11. novembra 2009 v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí 12 v Bratislave.

Slovenskí historici musia pre informácie o ŠtB cestovať do Česka

Prácu Ústavu pamäti národa (ÚPN) pri rekonštrukcii útvarov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) dlhodobo komplikuje sťažený prístup k informáciám. Po rozpade federácie zostala v Českej republike veľká časť dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska, pretože archív sa nedelil. “V súčasnosti je už proces delenia federálneho majetku ukončený, takže tieto materiály pravdepodobne natrvalo zostanú v českých archívoch,” povedal agentúre SITA predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Pracovníci ÚPN sú momentálne odkázaní na výskum dokumentov len v priestoroch českých archívoch. Ak chcú s nimi pracovať ďalej, musia si robiť kópie.

Vo Vatikáne zriadia Slovenský historický ústav v Ríme

Slovensko bude mať od budúceho roka vo Vatikáne svoju štátnu vedeckú ustanovizeň. V hlasovaní o tom rozhodli poslanci národnej rady, ktorí odobrili zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme, navrhnuté skupinou poslancov na čele s Jozefom Rydlom (SNS). Ústav sa bude zaoberať vedeckým výskumom, vydavateľskou činnosťou, bude odborne spolupracovať s vedeckými inštitúciami a zhromažďovať a spracovávať informácie.

Archeologický ústav bude musieť prepúšťať, ohrozené sú výskumy

Koniec systematických archeologických výskumov na Slovensku, pozastavenie rozbehnutých projektov a prepúšťanie zamestnancov. Toto všetko hrozí Archeologickému ústavu na základe podkladov k návrhu rozpočtu na budúci rok z dielne ministerstva financií. Počíta s poklesom bežných výdavkov skoro na polovicu a mzdových prostriedkov na 82 percent oproti súčasnému stavu. Zároveň neobsahuje ani cent na systematický archeologický výskum. Predošlá vláda naň peniaze našla, bolo to po mnohých rokoch. Teraz hrozí, že sa opäť budú robiť len záchranné výskumy pri stavebných akciách, ktoré financujú investori. „Znova sa dostávame do situácie, že vedecký výskum na Slovensku nebude, pokiaľ nám ho niekto zo zahraničia nezaplatí. Môžeme skončiť tak, že budeme už iba jedna firma, ktorá bude robiť len záchranné výskumy a veda zostane bokom,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay.

Odpovede

  1. Ústav pamäti národa stále bez

    Ústav pamäti národa stále bez vlastnej budovy

    Za celé obdobie existencie ústavu vystúpilo so žalobou proti ÚPN štyridsať ľudí, ktorí iniciovali 43 súdnych podaní, najviac podaní zaznamenal ÚPN v rokoch 2005 a 2009

    BRATISLAVA 6. júla (SITA) – Ústav pamäti národa (ÚPN) mal k 31. decembru 2010 majetok v hodnote 1 069 941,60 eura, znížený o odpisy 1 018 665,41 eura. Reálna hodnota majetku ku koncu minulého roka tak bola 51 276,19 eura. Vyplýva to z Výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2010, ktorú dnes v parlamente predniesol predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský.

    Ako okrem iného skonštatoval, ústav si vlani plnil všetky úlohy vyplývajúce zo zákona aj napriek tomu, že ani po ôsmich rokoch od vzniku nemá od štátu k dispozícii vlastnú budovu. Ústav sídli na dvoch miestach, v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo komplikuje jeho prácu.

    Za celé obdobie existencie ústavu vystúpilo so žalobou proti ÚPN štyridsať ľudí, ktorí iniciovali 43 súdnych podaní. Najviac podaní zaznamenal ÚPN v rokoch 2005 a 2009. Jedno podanie bolo vzaté späť ešte pred prvým pojednávaním, jedno počas konania a jedno bolo zastavené. Ide prevažne o žaloby na ochranu osobnosti, v ktorých sa navrhovatelia domáhajú verdiktu, že boli neoprávnene evidovaní v registračných protokoloch Štátnej bezpečnosti a že s ňou vedome nespolupracovali. Žiadajú súdy, aby ústavu nariadili výmaz údajov z evidencií alebo zverejnenie rozsudkov na internetovej stránke ústavu.

    Finančné odškodnenie za nemajetkovú ujmu požadovali traja navrhovatelia v celkovej výške 42 960 eur a jeden navrhovateľ požaduje náhradu škody 214 845 eur. Podľa stavu k 31. decembru 2010 bolo právoplatne rozhodnutých 24 žalôb, z toho dvanásť v prospech ÚPN a dvanásť v prospech navrhovateľov. V súčasnosti je aktuálnych 16 súdnych konaní, z toho je jedenásť bez rozhodnutia a v piatich prípadoch bolo vynesené prvostupňové rozhodnutie – tri rozhodnutia boli v prospech ÚPN, dva v prospech navrhovateľov. V roku 2010 podal ÚPN žalobu voči Spoločnosti 7 plus, s.r.o. o uloženie povinnosti uverejniť odpoveď podľa tlačového zákona.

    Ako Petranský plénum informoval, ústav vlani samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami zorganizoval desať konferencií, kolokvií, seminárov, dokončil dva dokumentárne filmy, nakrútil 52 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody a vydával rôzne publikácie. Osvetové a vzdelávacie aktivity napĺňal 11 diskusnými večerami a viac ako sto prednáškami na všetkých typoch škôl. Ústav prijal viac ako sto návštevníkov v rámci exkurzií a obslúžil 645 bádateľských návštev. Pracovníci ústavu mali viac ako 40 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a viac ako 120 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií.

Comments are closed.