Unikátne vodné nádrže postupne rekonštruujú

BANSKÁ ŠTIAVNICA – Unikátne vodné nádrže – tajchy, ktoré sú aj súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, postavili prevažne v 18. storočí. Štiavnický vodohospodársky systém pozostával z 54 vodných nádrží – tajchov, z ktorých je dnes funkčných 33…Svojmu pôvodnému banskému účelu prestali slúžiť a väčšina z nich začala chátrať. Už v roku 1996 preto vypracovali na ministerstve pôdohospodárstva program obnovy vodných diel.
Ako nás informoval Ing. Ladislav Podkonický zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, rekonštrukcia jednotlivých tajchov pokračuje v súlade s plánovanou dlhodobou koncepciou. Rozsiahle úpravy sa robia na Belianskom tajchu a je predpoklad, že by mohli byť ukončené v tomto roku. Začína sa tiež s prácami na tajchu Vindšachta.
Postupne by mali byť rekonštruované všetky ťažiskové tajchy, pričom ide o dlhodobú a finančne náročnú operáciu, ktorej ukončenie sa plánuje až po roku 2010. V prvej etape sa realizujú rekonštrukcie Moderštôlne, Belianskeho tajchu a Vindšachty, v ďalších etapách to bude rekonštrukcia Bakomy, Veľkej Richňavskej, Veľkej Kolpašskej, Halčianskej nádrže, Ottergrundu a ďalších.
Podľa historikov naši predkovia stavali prvé nádrže už v 16. storočí, no tieto sa nezachovali. Najvýznamnejším obdobím budovania dnes existujúcich tajchov bola prvá polovica 18. storočia. Unikátny systém sa podarilo vybudovať vďaka vynikajúcim banským odborníkom. Jednou z najvýraznejších osobností bol hlavný strojný banský majster Matej Kornel Hell či Samuel Mikovíni. Rekonštrukčné práce sa rozbehli hlavne vďaka tomu, že jednotlivé tajchy prešli postupne pod správu Povodia Hrona. Veľká časť zatiaľ nerekonštruovaných tajchov si vyžaduje opravu hrádzí, vybudovanie nových prepadových kanálov či dobudovanie ochranných oporných múrov.
KVETA FAJČÍKOVÁ


zdroj: www.sme.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.