Trnava a Ján Koniarek

Titulny obrazok blogu uzivatela: harp

Spomienkové stretnutie Trnavčanov pri hrobe sochára Jána Koniarka organizuje v piatok 4. mája o 16:00 na cintoríne na Ulici Terézie Vansovej občianske združenie Trnavské fórum. Stretnutie sa bude konať pri príležitosti 60. výročia úmrtia zakladateľa moderného slovenského sochárstva. Agentúru SITA o tom informoval predseda Trnavského fóra Bohumil Chmelík.
Večer predtým odhalia v trnavskej galérii pomenovanej po Jánovi Koniarkovi zreštaurovanú sochu Gea, symbolizujúcu grécku bohyňu zeme a plodnosti. Koniarkovu sochu z roku 1926 vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR reštauroval Pavol Rodzenák. Koniarek ako prvý slovenský sochár 20. storočia výrazne poznamenal podobu a tvár slovenského sochárstva prvej polovice 20. storočia. Koniarkova tvorba reprezentovala vrchol sochárskej produkcie na Slovensku začiatkom 20. storočia a začlenila slovenské sochárstvo do progresívneho európskeho prúdu. Pre Trnavu vytvoril Pomník padlých v I. svetovej vojne, sochu Milana Rastislava Štefánika i súsošie s Antonom Bernolákom.

Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch v rodine dedinského učiteľa. Študoval na Uhorskej kráľovskej sochárskej majstrovskej škole v Budapešti u prof. Alojza Stróbla, Akadémii výtvarných umení v Mníchove a na Bavorskej kráľovskej výtvarnej akadémii. V r. 1906 prichádza Koniarek do Srbska. V rokoch 1908 – 1914 pracuje ako portrétista na kráľovskom dvore v Belehrade. V roku 1918 sa vrátil do Trnavy, kde tvoril a žil do smrti. V Trnave je dnes Galéria Jána Koniarka, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. V nej je sprístupnený reprezentačný výber z Koniarkovej tvorby.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Mária Bartuszová

Mária Bartuszová (1936–1996) patrila k najvýznamnejším sochárkam, ktoré tvorili na Slovensku. Je predstaviteľkou tzv. organickej línie v slovenskom sochárstve 2. polovice 20. storočia. Od 60. rokov sa venovala abstraktnej sochárskej tvorbe, čoskoro začala inklinovať k biomorfnému tvarosloviu, nakrátko sa priklonila ku konkretizmu, v 70. rokoch sa venovala u nás ojedinelej tvorbe haptických plastík pre slepcov, v 80. rokoch sa venovala tvorbe inštalácií zostavovaných z perforovaných a zošnurovaných sadrových škrupín.

SNG: Mária Bartuszová

Mária Bartuszová (1936–1996) patrila k najvýznamnejším sochárkam, ktoré tvorili na Slovensku. Je predstaviteľkou tzv. organickej línie v slovenskom sochárstve 2. polovice 20. storočia. Od 60. rokov sa venovala abstraktnej sochárskej tvorbe, čoskoro začala inklinovať k biomorfnému tvarosloviu, nakrátko sa priklonila ku konkretizmu, v 70. rokoch sa venovala u nás ojedinelej tvorbe haptických plastík pre slepcov, v 80. rokoch sa venovala tvorbe inštalácií zostavovaných z perforovaných a zošnurovaných sadrových škrupín.

Maľované salaše

Pomerne málo známou, ale zaujímavou časťou slovenského ľudového umenia sú maľované salaše. Sú to ľudové maľby na papieri i na plátne z druhej polovice 19. storočia a z prvej polovice 20. storočia. Maľovali ich prevažne baníci v dvoch najvýznamnejších banských mestách na Slovensku – v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici a v baníckych osadách na ich okolí.