Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici a Rímsko-katolícky farský úrad v Banskej Štiavnici vás pozývajú na výstavu Svätice banskoštiavnickej gotiky – reinštalácia časti neskorogotického oltára z roku 1506.
Vernisáž: štvrtok 29. apríla 2004 o 15:00, Starý zámok.
Výstava potrvá do 30. mája 2004.

Slovenská národná galéria v Bratislave pripravila v rámci dlhodobého cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia v čase od 21. novembra 2003 do 21. marca 2004 medzinárodnú výstavu Gotika s prezentáciou do 300 najvýznamnejších exponátov venovaných dielam gotického obdobia na Slovensku, rámcovo vymedzeného rokmi 1250 až 1530. Kurátorskú koncepciu výstavy spracoval PhDr. Dušan Buran. Dielam neskorogotického oltárneho maliarstva a sochárstva bol venovaný záver expozície.

V rámci inštalácie v SNG boli opäť takmer po 500 rokoch prezentované spolu aj tri najvýznamnejšie a medzinárodne známe banskoštiavnické svätice z pôvodnej skrine neskorogotického tabuľového oltára z roku 1506, pochádzajúceho z kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. V tejto súvislosti sa zrodila myšlienka reinštalácie plastickej skrine v priestore bývalej svätyne farského kostola Panny Márie, dnes v objekte Starého zámku v Banskej Štiavnici. Neďaleko, v bývalej sakristii kostola, je prezentovaná maketa tohoto oltára, aby si návštevníci mohli priblížiť nebývalú krásu a monumentalitu oltárnej výzdoby tých čias. Maketa oltára bola sprístupnená počas konania medzinárodného sympózia v dňoch 27. a 28. novembra 2002, zameraného na problematiku stredovekého umenia Banskej Štiavnice a osobnosť majstra MS, tvorcu viacerých oltárov v meste.

Neskorogotický oltár z roku 1506 v kostole sv. Kataríny mal v strednej časti drevenú skriňu, v ktorej boli nainštalované tri plastiky. V jej strede sa nachádzala Madona s ježiškom na polmesiaci (ikonograficky typ Assumpty), po stranách plastiky patróniek typických pre banícke prostredie: svätá Katarína Alexandrijská po jej pravej ruke a svätá Barbora po jej lavej ruke. Uvedené dve plastiky sa v roku 1923 dostali z kostola sv. Kataríny do zbierok múzea a v rokoch 1966 – 1968 boli zreštaurované prof. Karolom Veselým z Prahy. Od roku 1986 sú súčasťou stálej expozície starého umenia v banskoštiavnickej galérii. Plastika Madony zostala v kostole a je majetkom Rímsko-katolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici. Žiaľ, doposiaľ nebola reštaurovaná a dodnes je značne premaľovaná nátermi z 19. a 20. storočia, doplnená kovovými korunkami a žezlom novšieho dáta. Predstavuje typ Madony na polmesiaci s dvoma anjelmi bez krídiel a s Ježiškom sediacim na jej ľavej ruke. Na základe publikovaných odborných štúdií z Maďarska, Česka, Slovenska, Poľska a napokon aj z medzinárodného sympózia v roku 2002 vyplynulo. že plastiky pochádzajú z jedného oltára – z hlavného oltára v kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Prof. M. Mojzer z Budapešti pripúšťa aj alternatívu, že pochádzajú z oltára bývalého farského kostola Panny Márie, dnes Starého zámku. Rovnako alternatívne sú názory na rezbára plastík, pracovne nazvaného rezbárom banskoštiavnických svätÍc z roku 1506. Dr. M. Ottová, PhD. z Prahy sa domnieva, že pochádzajú z dielne Nicolasa Gerhaerta pôvodom z Leidenu, činného koncom 15. storočia vo Viedni. Slovenskí a poľskí umenovedci zdôrazňujú vplyv rezbára Veita Stossa z Norimbergu, činného od roku 1477 v poľskom Krakove (známeho ako autora Mariánskeho oltára), z čias pôsobenia jeho, resp. jeho dielne v stredoslovenských banských mestách.

Faktom však zostáva, že neskorogotický oltár z roku 1506 svojou sochárskou výzdobou, ale i tabuľovými maľbami na bočných krídlach pripisovanými Majstrovi MS, bol mimoriadnym umeleckým činom stredoeurópskeho významu. Dokumentuje bohatstvo a slávu stredovekej Štiavnice a z pohľadu dejín výtvarného umenia na Slovensku patrí k tomu najcennejšiemu, čo bolo vytvorené.

Mária Čelková