Svätice banskoštiavnickej gotiky

Obnova.sk Fotografia

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici a Rímsko-katolícky farský úrad v Banskej Štiavnici vás pozývajú na výstavu Svätice banskoštiavnickej gotiky – reinštalácia časti neskorogotického oltára z roku 1506.
Vernisáž: štvrtok 29. apríla 2004 o 15:00, Starý zámok.
Výstava potrvá do 30. mája 2004.

Obnova.sk Fotografia
Slovenská národná galéria v Bratislave pripravila v rámci dlhodobého cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia v čase od 21. novembra 2003 do 21. marca 2004 medzinárodnú výstavu Gotika s prezentáciou do 300 najvýznamnejších exponátov venovaných dielam gotického obdobia na Slovensku, rámcovo vymedzeného rokmi 1250 až 1530. Kurátorskú koncepciu výstavy spracoval PhDr. Dušan Buran. Dielam neskorogotického oltárneho maliarstva a sochárstva bol venovaný záver expozície.

V rámci inštalácie v SNG boli opäť takmer po 500 rokoch prezentované spolu aj tri najvýznamnejšie a medzinárodne známe banskoštiavnické svätice z pôvodnej skrine neskorogotického tabuľového oltára z roku 1506, pochádzajúceho z kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. V tejto súvislosti sa zrodila myšlienka reinštalácie plastickej skrine v priestore bývalej svätyne farského kostola Panny Márie, dnes v objekte Starého zámku v Banskej Štiavnici. Neďaleko, v bývalej sakristii kostola, je prezentovaná maketa tohoto oltára, aby si návštevníci mohli priblížiť nebývalú krásu a monumentalitu oltárnej výzdoby tých čias. Maketa oltára bola sprístupnená počas konania medzinárodného sympózia v dňoch 27. a 28. novembra 2002, zameraného na problematiku stredovekého umenia Banskej Štiavnice a osobnosť majstra MS, tvorcu viacerých oltárov v meste.

Neskorogotický oltár z roku 1506 v kostole sv. Kataríny mal v strednej časti drevenú skriňu, v ktorej boli nainštalované tri plastiky. V jej strede sa nachádzala Madona s ježiškom na polmesiaci (ikonograficky typ Assumpty), po stranách plastiky patróniek typických pre banícke prostredie: svätá Katarína Alexandrijská po jej pravej ruke a svätá Barbora po jej lavej ruke. Uvedené dve plastiky sa v roku 1923 dostali z kostola sv. Kataríny do zbierok múzea a v rokoch 1966 – 1968 boli zreštaurované prof. Karolom Veselým z Prahy. Od roku 1986 sú súčasťou stálej expozície starého umenia v banskoštiavnickej galérii. Plastika Madony zostala v kostole a je majetkom Rímsko-katolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici. Žiaľ, doposiaľ nebola reštaurovaná a dodnes je značne premaľovaná nátermi z 19. a 20. storočia, doplnená kovovými korunkami a žezlom novšieho dáta. Predstavuje typ Madony na polmesiaci s dvoma anjelmi bez krídiel a s Ježiškom sediacim na jej ľavej ruke. Na základe publikovaných odborných štúdií z Maďarska, Česka, Slovenska, Poľska a napokon aj z medzinárodného sympózia v roku 2002 vyplynulo. že plastiky pochádzajú z jedného oltára – z hlavného oltára v kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Prof. M. Mojzer z Budapešti pripúšťa aj alternatívu, že pochádzajú z oltára bývalého farského kostola Panny Márie, dnes Starého zámku. Rovnako alternatívne sú názory na rezbára plastík, pracovne nazvaného rezbárom banskoštiavnických svätÍc z roku 1506. Dr. M. Ottová, PhD. z Prahy sa domnieva, že pochádzajú z dielne Nicolasa Gerhaerta pôvodom z Leidenu, činného koncom 15. storočia vo Viedni. Slovenskí a poľskí umenovedci zdôrazňujú vplyv rezbára Veita Stossa z Norimbergu, činného od roku 1477 v poľskom Krakove (známeho ako autora Mariánskeho oltára), z čias pôsobenia jeho, resp. jeho dielne v stredoslovenských banských mestách.

Faktom však zostáva, že neskorogotický oltár z roku 1506 svojou sochárskou výzdobou, ale i tabuľovými maľbami na bočných krídlach pripisovanými Majstrovi MS, bol mimoriadnym umeleckým činom stredoeurópskeho významu. Dokumentuje bohatstvo a slávu stredovekej Štiavnice a z pohľadu dejín výtvarného umenia na Slovensku patrí k tomu najcennejšiemu, čo bolo vytvorené.

Mária Čelková

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…