Spory o Giottove fresky

RÍM – Rozvláčne medzinárodné diskusie o tom, ako sa má Taliansko starať o umelecké pamiatky, dostali v týchto dňoch nový impulz. Tým bolo sprístupnenie časti čerstvo zreštaurovaných fresiek, ktorými Giotto vyzdobil steny kaplnky v Padove na severe krajiny.Reštaurovanie malieb v niekdajšej súkromnej kaplnke Scrovegnigovcov, ktoré sú považované za Giottovo najskvelejšie dielo, zatiaľ ošetrilo asi 40 percent plochy a reštaurátori by mali prácu dokončiť v marci.Niektorí znalci talianskeho umenia však postup reštaurátorov neschvaľujú. Giottove fresky „žiadne reštaurovanie nepotrebovali a opravy môžu toto zásadné dielo pripraviť nielen o doterajšiu krásu, ale aj o jeho význam,“ zdôrazňuje vyhlásenie, ktoré podpísal James Beck z americkej Kolumbijskej univerzity.Talianski experti sa bránia: „Vyzývam kohokoľvek, aby dokázal, že reštaurovanie nie je potrebné,“ vyhlásil Giuseppe Basile, ktorý reštaurovanie vedie. Práve on dohliadal na obnovu ďalšej Giottovej práce – fresiek v Bazilike svätého Františka v Assisi, ktoré v roku 1997 zničilo zemetrasenie. Doteraz reštaurátori zasahovali na najpoškodenejších častiach, ako sú Posledný súd a Zvestovanie.Giotto ukončil práce na cykle v kaplnke Enrika Scrovegniho – zámožného bankára a obchodníka – v roku 1305. Záujemcovia o Giottov freskový cyklus zo života Panny Márie a Ježiša Krista môžu postup reštaurovania vidieť priamo: každý víkend do kaplnky vpúšťajú malé skupinky, a to aj v čase, keď reštaurátori pracujú. (čtk)


Zdroj: www.sme.sk

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Reštaurátorov volajú až keď je najhoršie

LEVOČA 18. decembra 2002 (SITA) – Oblastný reštaurátorský ateliér (ORA) v Levoči ako jeden z troch ateliérov na Slovensku vykonal v roku 2001 reštaurátorské práce za takmer 14,5 mil. Sk. Rozsahom a objemom prác je levočský ateliér podľa jeho vedúceho Ivana Tkáča najväčšou reštaurátorskou dielňou na Slovensku. Problémom ochrany a reštaurovania pamiatok na Slovensku podľa neho je, že vlastníci volajú reštaurátorov na záchranu pamiatok až keď sú v havarijnom stave.

Unikátne stredoveké maľby európskeho významu

MARTINČEK 12. novembra 2002 (SITA) – Reštaurátori Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči dnes slávnostne odovzdali zreštaurované stredoveké nástenné maľby v rímsko-katolíckom kostole sv. Martina v obci Martinček v okrese Ružomberok. “Tieto fresky nevidel nikto takmer 300 rokov a ide o unikát nielen slovenského, ale aj európskeho významu“, uviedol na tlačovej besede v Martinčeku vedúci ORA Ivan Tkáč. Reštaurátori datujú vznik malieb do 13. storočia, čo je viac ako o jedno storočie skôr, než sú známe maľby tzv. liptovského okruhu vo viacerých kostoloch na Liptove.

Levočskí reštaurátori predstavujú svoju tvorbu

LEVOČA 24. mája (SITA) – V objekte historickej Radnice v Levoči sprístupnili dnes výstavu Reštaurátorská tvorba 1995-2000 Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči. Je to už tretia výstava, ktorou levočskí reštaurátori prezentuje svoju tvorbu. Počas tohto obdobia realizovali takmer sto akcií od reštaurovania obrazov po kompletnú obnovu pôvodných nástenných malieb a rekonštrukčné práce na drevených oltároch a kostoloch. Na výstave je inštalovaná predovšetkým fotografická dokumentácia a textové informácie k jednotlivým akciám reštaurátorov. Dotvárajú ju trojrozmerné exponáty, originály, ktoré reštaurovali pracovníci ORA v Levoči.

Odpovede

  1. Spory o Giottove fresky

    Taliani objavili tajomstvo renesančnej kaplnky

    Ultrafialové lúče oživili staré tajomstvo vo florentskej kaplnke. Giottove postavy vyzerajú ako nové.

    Renesancia ešte poriadne nejestvovala. Je začiatok 14. storočia a florentská bankárska rodina Peruzziovcov si práve najala talentovaného maliara a architekta Giotta di Bondone, aby jej vyzdobil ich kaplnku v kostole Santa Croce.

    Priateľ Dante Aligieriho sa vtedy rozhodol, že dôležité sú najmä farby a detaily. Preto nezvolil klasickú techniku fresky, ale menej používaný spôsob „a secco“. Nemaľoval tak na vlhkú omietku, naopak, počkal, kým vyschne. Za živšie farby však maliar zaplatil: výjavy sa stali náchylné na akékoľvek poškodenie. A ich pôvodná podoba časom úplne zmizla.

    Michelangelov vzor

    Asi o 140 rokov neskôr obdivoval Giottovu výzdobu slávny Michelangelo. Hovorí sa, že práve tá mala na neho rozhodujúci vplyv, keď sa podujal pracovať na vatikánskej Sixtínskej kaplnke. No to, čo videl Michelangelo, dnes už vidieť nemožno. Alebo nebolo možné až donedávna, tím talianskych reštaurátorov po štvormesačnej práci zistil, ako vyzerali maľby v okamihu, keď ich Giotto namaľoval. Pomohli mu k tomu ultrafialové lúče.

    „Bolo to vskutku úžasné,“ komentovala pre agentúru Reuters výsledok Cecilia Frosininiová, spolukoordinátorka projektu. „Vedeli sme, že sa dopracujeme k zaujímavým výsledkom, no nie až takým, ako keď sme nakoniec videli maľby, ktoré zruinovali predchádzajúce reštaurovania.“

    Dvanásť metrov vysokú kaplnku totiž v 18. storočí pretreli bielou farbou, aby ju mohli nanovo vyzdobiť. V polovici nasledujúceho storočia sa prví reštaurátori pokúsili túto vrstvu odstrániť, zároveň však ešte viac poškodili Giottove maľby. Navyše, niektoré zničené časti domaľovali. Reštaurátori v roku 1958 potom opravili poškodenia kolegov spred sto rokov a odstránili ich domaľby.

    Virtuálna prechádzka

    Problémom ultrafialových lúčov však je, že tiež poškodzujú pôvodné Giottovo dielo. Taliansko preto turistom neumožní takto vidieť kaplnku.

    Tím z florentského laboratória Opificio delle Pietre Dure však chce vytvoriť virtuálnu mapu miestnosti a preniesť ju na internet. Ľudia by si tak mohli pozrieť, ako vyzerala asi v roku 1320, keď na nej slávny syn chudobného roľníka pracoval.

    „Obávam sa však, že je nemožné, aby ľudia zažili to isté prekvapenie i ostatné pocity, ktoré sme zažívali my, keď sme tu v tme uvideli, ako sa pôvodne maľby vracajú k životu,“ dodala pre agentúru Frosininiová.

    Napriek tomu by však zvedavci mohli uvidieť pôvodné výrazy tvárí či záhyby šiat, plastické scény i všetky efekty, ktoré maliar pri svojej práci využil. Problémom sú teraz financie. Reštaurátori chcú osloviť sponzorov, ktorí by podporili drahý projekt zdigitalizovania celej kaplnky.

    utorok 9. 3. 2010 16:42 | Tomáš Prokopčák

    (prevzatý článok)

Comments are closed.