drobná sakrálna stavba

drobná sakrálna stavba

je súčasťou slovenskej kultúrnej krajiny. Je historickým odkazom našich predkov, zhmotnením kresťanskej kultúry a tradície a fyzickou manifestáciou dobovej architektúry a remeselnej zručnosti.
Za drobnú sakrálnu stavbu považujeme každé solitérne dielo, ktoré je vytvorené cieľavedomou ľudskou činnosťou a je umiestnené vo voľnej krajine, prístupné každému. Za drobné sakrálne stavby považujeme aj tie, ktoré sa následkom stavebného rozvoja dostali z extravilánu do intravilánu obce.
Ich vznik má u nás dlhodobú tradíciu, ktorá bola rozvíjaná po rozšírení kresťanstva na našom území.
Najvýznamnejším obdobím pre vznik drobných sakrálnych stavieb sa stalo 17. – 18. storočie, aj keď už v stredoveku bolo zvykom stavať kríže a božie muky na križovatkách ciest a popri cestách vedúcich na popraviská. Objavovali sa sochy svätcov a obrázky na stromoch, čo súviselo ešte s pohanským uctievaním stromov a postupným prijímaním kresťanstva. V Uhorsku po potlačení posledného protihabsburgského povstania Františka II. Rákocziho v roku 1711, nastala postupná rekonštrukcia krajiny a boli vytvorené priaznivé podmienky pre rozvoj exteriérovej sakrálnej tvorby. Po nástupe industrializmu mnoho drobných sakrálnych stavieb zaniklo a v 19. storočí ich vystriedal ľudový barok so svojimi typickými znakmi.
Hlavným poslaním drobných sakrálnych stavieb bola náboženská funkcia. Dalšie funkcie vychádzali z okolností, ktoré motivovali ich vznik. Veľa stavieb bolo postavených na základe istej historickej udalosti, alebo ich vznik je spojený s osudom pospolitosti alebo konkrétneho človeka, z čoho vyplýva ich ďalšia, memoriálna funkcia. Obyvatelia každej obce (usadlosti) si čoskoro po svojom vzniku zvolili niektorého patróna veriac, že budú požívať jeho zvláštnu ochranu. Výber nebol náhodný, ovplyvňovali ho ekonomické a sociálne činitele, ako aj domáca tradícia. Mnoho drobných sakrálnych stavieb preto napĺňa patrociniálnu funkciu.
Prvky drobnej sakrálnej architektúry slúžia primárne ako miesta rozjímania, spomienok a ako orientačné body v krajine.

Najtypickejšími drobnými sakrálnymi stavbami, umiestňovanými do krajiny sú:
prícestné kríže,
božie muky,
– prícestné kaplnky,
– prícestné sochy,
– pamätníky.

Literatúra:
CÓNOVÁ, I. – LACKOVÁ, D. a kol.: Terminologický slovník unifikovaných názvov urbanizmu, architektúry a nehnutelných výtvarných diel. Bratislava , 1999. Nepublikovaný.

Kategória: Architektúra, Nehnuteľné kultúrne pamiatky
Tag: sakrálny, stavba

Vytvorené: 14. februára 2022 22:02

Upravené: 14. februára 2022 22:02

Autor: sasha

Návrh na zmenu

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Odpovede