Silikónový dvorček Európy

Záverečným koncertom festivalu „Bachov rok -Slovensko 2000“ bola v decembri uplynulého roka slávnostne ukončená kampaň Rady Európy „Európa, spoločné dedičstvo“. Vyvrcholil cyklus niekoľkých tisícok podujatí, festivalov, výstav a aktivít vo viac ako štyridsiatich štátoch Európy.Aj na Slovensku sa tak zavŕšila gigantická iniciatíva významnej paneurópskej inštitúcie venovaná problematike záchrany a prezentácie kultúrneho a prírodného dedičstva „starého“ kontinentu. Vyvrcholil projekt, ktorý si nedal za cieľ toto cenné dedičstvo zjednotiť, ale vytvoriť spoločný priestor, v ktorom každý región a štát uplatní svoj špecifický vklad. Lebo iba originalita každého kamienka zaručuje, že mozaika hodnôt Európy môže byť pestrá a kompletná.

Kultúra na našom kontinente, ale napríklad aj v Amerike alebo inde vo svete, sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Predstavme si úpravy originálu skladby od J.S. Bacha viacerými súčasnými európskymi skladateľmi a následnú spoločnú interpretáciu takejto „kompozície“ niektorým orchestrom. Alebo iný príklad. Súbor Lúčnica naštuduje po jednom ľudovom tanci z každého európskeho štátu a bude s takýmto programom vystupovať v zahraničí. Možno iba z dôvodu, aby bola „európska“. Tento nápad prof. Š. Nosáľ sotva prijme. Zrejme aj preto nie, že Lúčnica je už dávno európska a svetová, lebo je najmä slovenská.
Hudba a tanec sú umeniami autorskými a interpretačnými zároveň. Dnes je už samozrejmosťou, že aj od interpretov sa očakáva autorský prínos. Stáva sa však, že vo viacerých prípadoch sa prínos neobjavuje ani v autorskej činnosti, niekedy za cenu tzv. prínosu komerčného. Takým možno „úspechom“ je aj nadmieru propagované „Nádvorie Európy“ v Komárne. Zrejme ide o úspech obchodný, škoda však, že iniciátori a mecenáši „potemkinovho“ námestia v cennom historickom jadre nevenovali toľko pozornosti hodnotným pamiatkam mesta. Takými sú napríklad stará pevnosť a mestské opevnenie, kde ide o skutočné európske hodnoty.

Predstavme si, že aj v Bratislave niekto má podobný nápad, nie však architektonický, ale sochársky. V historickom jadre mesta, napríklad na námestí pred národným divadlom, iniciátori dokomponujú skupinu súčasných sôch a originálnej fontány nevydarenými kópiami plastík Dávida z Florencie, sv. Václava z Prahy, morskej panny z Kodane, „Medeného jazdca“(Petra Veľkého) z Petersburgu atď. Korunou by mohol byť malý Pis z Bruselu. Dúfam, že takto „európske“ nebude naše hlavné mesto nikdy. Následky „európanstva“ v Komárne sú totiž skôr prejavom amerikanizácie s puncom „originality“ nedosahujúcej ani úroveň „Eurodisneylandu“. V tom prípade totiž nikto nepredstiera, že nejde o zábavu alebo jarmočný efekt.

Nedajte sa pomýliť názvom tejto krátkej úvahy. Aj keď v súvislosti s novou výstavbou, ktorou je aj uvádzaný „príklad“, možno hovoriť skôr o silikátoch, paralelu s populárnym implantátom považujem za primeranú. Prednosti Komárna bude odborník a „fajnšmeker“ určite hľadať na správnych miestach, a aj radový občan s priemernou dávkou vkusu si zrejme tento „nevšedný úspech“ slovenskej architektúry vysvetlí správne. Inak celkový výsledok za seriózny rozbor z odborného hľadiska nie je hoden. Nuž preto iba stručné resumé. Komárno možno získalo kus falošnej Európy, Slovensko a Európa však stratili kus autentického Komárna.

Jaroslav Liptay
Autor je architekt – pamiatkár
Bratislava, 6. januára 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

REHABILITÁCIA ČI REGENERÁCIA BARDEJOVSKÉHO NÁMESTIA ?

Dňa 30.novembra roku 2000 sa k doposiaľ zapísaným lokalitám Svetového dedičstva priradila i Mestská pamiatková rezervácia BARDEJOV. Na zápis bola prijatá na zasadnutí Medzinárodného komitétu pre ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty ( The World Heritage Comittee ) , ktoré sa konalo v Austrálii v meste Cairns.