Satelitné snímky odhalili 17 doteraz nepoznaných pyramíd

Ilustračné foto, zdroj: egyptologie.ff.cuni.cz

Americkým vedcom z University of Alabama sa podarilo prostredníctvom nového satelitného prieskumu Egypta identifikovať 17 doteraz neznámych pyramíd. Tie spolu s viac než tisíc hrobkami a 3000 starovekých usadlostí objavili na infračervených snímkach, ktoré zobrazujú budovy nachádzajúce sa pod zemou. Počiatočné vykopávky potvrdili prítomnosť niektorých z týchto budov vrátane dvoch pravdepodobných pyramíd.

“Odhaliť pyramídu je snom každého archeológa”, uviedla egyptologička Sarah Parcak, ktorá je priekopníčkou vesmírnej archeológie v laboratóriu na z University of Alabama. “Tento výskum sme robili veľmi intenzívne viac ako rok. Mohla som vidieť, ako sa postupne objavujú stále nové údaje, ale ten prekvapujúci moment nastal, keď som ustúpila a pozrela sa na všetko, čo sme našli, a nemohla som uveriť tomu, že sme dokázali lokalizovať tak veľa nálezísk po celom Egypte,” povedala Parcak. Jej tím analyzoval snímky zo satelitov obiehajúcich okolo Zeme vo výške 700 kilometrov, ktoré sú vybavené výkonnými kamerami schopnými presne určiť objekty menšie ako jeden meter v rozsahu celého povrchu planéty. Infračervené zobrazovanie vedci využili na zvýraznenie rozdielnych materiálov pod povrchom. Starovekí Egypťania stavali svoje domy a iné stavby z nepálených tehál, ktoré sú omnoho hutnejšie ako pôda, ktorá ich obklopuje, preto je na snímkach vidieť tvar domov, chrámov a hrobiek.

“Jednoducho nám to ukazuje, aké ľahké je podceniť veľkosť a rozsah ľudských sídiel z minulých dôb,” povedala vedkyňa. Parcak verí, že objavia ešte ďalšie staroveké objekty. “Toto sú iba náleziská blízko pod povrchom. Existujú tisíce ďalších nálezísk, ktoré Níl prikryl nánosmi bahna. Toto je iba začiatok tohto typu práce,” povedala.

Vedecký tím navštívil egyptskú oblasť Sakkara, ale tamojšie úrady sa o zistenia vedkyne nezaujímali. Po tom, čo im Parcak oznámila, že tam videla dve pravdepodobné pyramídy, vykonali pokusné výkopy a v súčasnosti už veria, že ide o jedno z najdôležitejších archeologických nálezísk v Egypte. “Najvzrušujúcejším okamihom však bola návšteva mesta Tanis. Odhalili tam tritisícročný dom zobrazený na satelitnej snímke a obrys stavby sa zhodoval s tým na satelitnej snímke takmer bez chyby. Bolo to skutočné potvrdenie tejto technológie,” dodala Parcak.

Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.