Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, ktoré bolo verejnosti sprístupnené pred dvomi rokmi, sídli v prenajatých priestoroch administratívnej budovy, netradične, na ôsmom a deviatim poschodí. Pre návštevníka je to na prvý pohľad neatraktívny objekt. Tento stav by sa mal čoskoro zmeniť, múzeum by sa malo presťahovať do priestorov bývalých Sokolovských kasární na Masarykovej ulici. Prevod prebytočného majetku z armády na ministerstvo kultúry a následne na Slovenské národné múzeum ako zriaďovateľa je „na spadnutie“. Agentúre SITA to povedala riaditeľka rusínskeho múzea Oľga Glosiková. Aj po úspešnom prevode bude sťahovaniu ešte predchádzať rekonštrukcia priestorov, ktorých plocha je v porovnaní so súčasnosťou veľkorysá. Sťahovanie sa odhaduje na máj 2011.

Rusínske múzeum má tri stále expozície. Vzácnu zbierku tvoria sakrálne predmety s kresťanskou tematikou gréckokatolíckeho a pravoslávneho vierovyznania, ktoré slúžili pri bohoslužobných obradoch. Ďalšia expozícia má názov o Rusínoch pre Rusínov a je galériou laureátov Ceny Alexandra Duchnoviča. Predstavuje výber z tvorby autorov vyznamenaných najvyššou cenou za literárnu tvorbu v rusínskom jazyku. Najnovšie dejiny Rusínov nájdu návštevníci v expozícii, ktorá mapuje obrodzovací proces po roku 1989, odkedy sa mohli slobodne prihlásiť k rusínskej národnosti. Je tu zhrnutá aj cesta ku kodifikácii rusínskeho jazyka a prehľad kontaktov s Rusínmi vo svete.

Glosíková uviedla, že toto múzeum je jediné štátne rusínske múzeum na svete, Rusíni nemajú svoj samostatný štát a žijú v krajinách po celom svete. Najviac ich žije na Ukrajine, Slovensku a v Poľsku, ale tiež v USA a Kanade. Preto sa rusínske múzeum nezameriava iba na dokumentáciu života Rusínov na Slovensku, ale ich záber je široký. Formuje sa ako jedno z medzinárodných konzultačných centier.
Hoci mladé múzeum nemá vhodné priestory na budovanie rozsiahlejšieho depozitu, v tejto oblasti mu výrazne vychádzajú v ústrety rusínske obce a mestá, ktoré pre múzeum zhromažďujú cenné artefakty. Najviac si riaditeľka múzea cení pôvodné kroje. Početná zbierka sa rodí aj z predmetov, ktoré patrili k typickým remeslám, ako bolo drotárstvo, kováčstvo, tesárstvo, Rusíni sú známi aj zdobením kraslíc.

Múzeum má otváracie hodiny počas pracovných dní od 8:30 do 15:30. Ako uviedla riaditeľka inštitúcie, nevýhodou tejto budovy je, že počas víkendov býva zatvorená. Napriek tomu návštevníkov majú veľa, objavili ich aj cudzinci. Keďže ide o mladé múzeum, zatiaľ tu nevyberajú vstupné. Školy využívajú aj vzdelávacie programy, jedným z najobľúbenejších je projekt Azbuka netradične, kde sa deti hravou formou a porovnávaním obrázkovej abecedy učia rozlišovať latinku od azbuky.

Najbližšie v Múzeu rusínskej kultúry otvoria výstavu rusínskemu maliarovi Vitalijovi Lybovi z Ukrajiny. Vernisáž naplánovali na stredu 21. júla o 15:00, neskôr túto výstavu uvidia aj návštevníci Slovenského národného múzea v Bratislave.

Podľa stanoviska Slovenského národného múzea v Bratislave, ktoré je zriaďovateľ Múzea rusínskej kultúry, v súčasnosti čakajú na rozhodnutie Ministerstva obrany SR, ktoré by malo realizovať prevod svojho majetku na Ministerstvo kultúry SR. Podľa dohody by v budúcnosti malo SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove využívať väčšiu časť priestorov bývalých kasární. „V prípade realizácie prevodu majetku štátu bude rekonštrukcia financovaná čiastočne z prostriedkov Ministerstva kultúry SR a čiastočne z európskych fondov. V ideálnych podmienkach by sa sťahovanie uskutočnilo v roku 2011,“ uviedla Markéta Plichtová z oddelenia marketingu a komunikácie Slovenského národného múzea.