Reštaurovanie sochy sv. Floriána z Kláštora pod Znievom

Kláštor pod Znievom 14. júla (TASR) – V historickom centre obce Kláštor pod Znievom chýba socha sv. Floriána. Spolu s podstavcom a ďalšími súčasťami plastiky ju reštauruje akademický sochár Jozef Mundier z Čadce.

Ako TASR informoval starosta Kláštora pod Znievom Vladimír Šišan, náklady na opravu sochy zapísanej v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok sú 340 tisíc korún, z toho 260 tisíc z obecného a zvyšok zo štátneho rozpočtu. Hoci umelecko-historický posudok na reštaurovanie bol vypracovaný už roku 1994, obecné zastupiteľstvo schválilo financie na opravu až vlani.

Socha patróna hasičov, sv. Floriána má stále miesto na Moyzesovej ulici na pravom brehu Znievskeho potoka. Kamenná pieskovcová plastika sv. Floriána v nadživotnej veľkosti je osadená na vysoký podstavec obdĺžnikového pôdorysu. Autor sochy vytesanej z pieskovca je neznámy, dielo vzniklo pred rokom 1768.

Predpokladaný termín ukončenia reštaurovania sochy je koniec roku 2001.

TASR


Publikované na www.sme.sk 14. Júla 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Nová expozícia sakrálneho umenia v Balneologickom múzeu v Pieštanoch

Vladimír Krupa

V piatok 11. júna 1999 bola v objekte Balneologického múzea v Piešťanoch, vo Vile dr. Lišku, slávnostne otvorená nová stála expozícia "Sakrálne umenie zo zbierok Balneologického múzea".
Ide o komornú expozíciu, v ktorej je prezentovaný výber – malá kolekcia – plastík svätcov a svätíc z 18. a začiatku 19. storočia z regiónu Piešťan (Chtelnica, Sokolovce, Vrbové a bližšie neurčených lokalít z tejto oblasti, prípadne z územia západného Slovenska)…

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Dejiny Pamiatkového ústavu 1853 – 1950

Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkárskym akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Rakúskej ríši, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Táto komisia bola zriadená cisárskym nariadením z 31.decembra 1850. V roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na Slovenskom území. Mala sedem členov konzervátorov a 5 členov korešpondentov, medzi nich patrili gróf Ján Keglevich, Arnold Stummer, Ipolyi Arnold, Ignác Fabry, Maximilian Siemanowsky a korešpondenti gróf Anton Balassa, A.Zipser. Napriek tomu, že C.k. centrálna komisia sa hlásila svojim názvom k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.