Pripravujú sa obmedzenia právomoci miest a obcí pri umiestňovaní pamätníkov

Národniari chcú dosiahnuť, aby obce nemohli odmietnuť využívanie verejných priestranstiev na umiestňovanie pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s históriou, významnými udalosťami a osobnosťami obce. “Návrh zákona týmto reaguje na prípady protiváhy národnostných a iných záujmov, ktoré sa vyskytli v praxi, a to napríklad v meste Komárno v súvislosti s umiestnením súsošia sv. Cyrila a Metoda a v obci Tešedíkovo,” odôvodňujú návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý predložili do parlamentu, jeho autori Ján Slota, Anna Belusovová, Rafael Rafaj a Ivan Šaško zo SNS.

Národniari navrhujú, aby obec nemohla obmedziť alebo zakázať umiestniť na verejnom priestranstve pamätníky, pamätné tabule, sochy, súsošia, štátny symbol SR alebo jeho časti či iné umelecké diela vyjadrujúce pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo národným buditeľom a osobnostiam viažucim sa k národnej histórii Slovenska, ak žiada o to petíciou aspoň 10 percent obyvateľov obce. Naopak, obec podľa návrhu nebude môcť využiť verejné priestranstvo na umiestnenie pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch či súsoší, ak sa udalosť alebo osobnosť spája s potláčaním národných práv Slovákov a aspoň päť percent obyvateľov s trvalým pobytom na území obce sa vysloví proti tomu. V takom prípade bude obec povinná požiadať o súhlas s umiestnením ministerstvo kultúry. Nová úprava by mala platiť od 1. júna tohto roka.


Obce s národniarskym návrhom nesúhlasia. “Združenie miest a obcí Slovenska považuje súčasný právny stav za dostatočný,” zareagovala hovorkyňa združenia Helena Poláková.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Označovanie ulíc a stavieb – Vyhláška č. 31/2003 Z. z.

Vyhláška č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb
Vyhláška ustanovuje, že v obci, v ktorej je viac ulíc alebo iných verejných priestranstiev (ďalej len „ulíc“), má každá ulica svoj názov. V obci, ktorá sa člení na časti, nemôžu byť v rôznych častiach obce ulice s rovnakým názvom.

Do konca roka musí ma? každá obec erb, vlajku a pe?a?

Do konca roka musí ma? každé mesto a obec svoj erb, vlajku a pe?a?. Musia by? zapísané v Heraldickom registri, ktorý vedie odbor archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR. Naria?uje to zákon o obecnom zriadení. K 1. decembru 2006 eviduje Heraldický register 2 677 erbov a vlajok miest, obcí a ich ?astí ako aj samosprávnych krajov. Dvesto miest a obcí teda ešte svoje symboly nemá. Predseda Heraldickej komisie MV SR a riadite? odboru archívov a registratúr MV SR Peter Kartous predpokladá, že problematika komunálnych erbov sa dorieši v priebehu roku 2007.

Erb, vlajka a pe?a? plnia identifika?nú a rozlišovaciu funkciu. Preto každé mesto ?i obec má iba jeden erb a nemôžu existova? ani dve rovnaké vlajky obcí ?i miest. Mestské a obecné ?asti môžu ma? svoje vlastné symboly, ktoré majú len informa?ný charakter. Inak je to v prípade mestských ?astí Bratislavy a Košíc, kde pôsobia administratívno-správne úrady. Význam ich symboliky je totožný so symbolikou ostatných miest a obcí.

Z doterajších schválených a evidovaných erbov je približne 200 erbov nových, ?iže len asi 10 %. Vä?šina, vyše 90 % miest a obcí svojou sú?asnou symbolikou nadviazala na tú historickú. Podklady pre ?u ?erpala analýzou svojich historických pe?atí a erbov už od 14. storo?ia. Obsah erbov, ktoré nadväzujú na historické erby, alebo pe?ate, je ve?mi široký. Ide o po?nohospodárske a vinohradnícke motívy, zamestnanecké a hovoriace symboly, motívy štátnej symboliky, obrazy svätcov a ich atribúty, rôzne výjavy z rastlinného a zvieracieho sveta, banícke a hutnícke symboly, ale aj architektonické prvky a heraldické figúry. Pri nových erboch sa uprednostnil najmä hovoriaci motív, teda symbol, ktorý pripomína obsahom ?i farbou názov mesta ?i obce. Takýto hovoriaci symbol sa ?asto dopl?uje aj motívom, ktorý je charakteristický pre danú obec.