Pri židovskom cintoríne v Bratislave objavili približne 400 historických náhrobných kameňov

Pri židovskom cintoríne v Bratislave objavili približne 400 vzácnych historických náhrobných kameňov. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informovali minister životného prostredia Ján Budaj, zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), mestskej časti Staré Mesto a Židovskej náboženskej obce (ŽNO). „Začiatkom tohto mesiaca sa nám aj vďaka finančnej podpore Slovenskej agentúry životného prostredia a v súčinnosti s mestskou časťou Bratislava – Staré Mesto podaril objav, ktorý svojím rozsahom predčil naše aj tie najoptimistickejšie očakávania. Pri obvodovom múre, na hranici medzi ortodoxným židovským cintorínom a kresťanským Mikulášskym cintorínom sa pod nánosom zeminy a nahromadeným odpadom z oboch cintorínov podarilo podľa predbežných odhadov objaviť vyše 400 náhrobných kameňov, ktoré pochádzajú prevažne z obdobia 18. storočia a z prvej tretiny 19. storočia,” uviedol predseda ŽNO Tomáš Štern.

„Pôvodne sme očakávali, že po odstránení náletových drevín nájdeme zhruba 30 náhrobkov, ktoré boli viditeľné na mieste takzvaného staronového židovského cintorína,” skonštatoval predseda ŽNO. „Naším cieľom je všetky nájdené náhrobné kamene, ako aj ich fragmenty v prvom rade pasportizovať a digitalizovať, následne ich podľa možností zakonzervovať, prípadne zreštaurovať tak, aby sa tieto pamätníky mohli zachovať pre budúce generácie,” dodal s tým, že väčšina náhrobných kameňov by mala byť následne umiestnená na miesto, kde sa pôvodne nachádzala, teda do areálu pamätníka Catama Soféra. „Som presvedčení že v spolupráci so samosprávami sa nám podarí tieto vzácne kamene zachrániť a sprístupniť ich širokej verejnosti,” doplnil.

Zvyšok židovského cintorína, dnes známy ako pamätník Chatama Soféra je významnou historickou pamiatkou a turisticky navštevovaným miestom. „V rokoch 1942 – 1944 rozhodli predstavitelia vtedajšej Slovenskej republiky, že starobylý cintorín musí uvoľniť miesto výstavbe pod hradným vrchom. Na asanačné práce boli nasadení židovskí muži a chlapci a úložisko náhrobných kameňov potom zostalo desaťročia zabudnuté,” skonštatoval predseda ŽNO. Aktuálny nález obsahuje mnoho historicky vzácnych náhrobných kameňov. Zatiaľ najstarší pochádza z roku 1700.

foto: jewishbratislava.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Předpoklady rekonstrukce krycích povrchových úprav kamene

Z hlediska současného stavu poznání není pochyb o tom, že se běžné druhy kamene jako je pískovec a opuka až do sklonku devatenáctého století používaly pro své technické vlastnosti nikoliv pro svůj vzhled. Povrch stavebních konstrukcí zhotovených z kamene i kamenných soch byl překryt omítkou nebo krycím nátěrem a pohledově se neuplatňoval. Výjimky potvrzují pravidlo, ale jejich počet je ve srovnání s celkovým množstvím historických staveb zanedbatelný.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Odpovede